Podľa posledného prieskumu agentúry GfK Slovakia, ktorý pravidelne uskutočňuje pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS), je tento rok na pultoch obchodných reťazcov historicky najmenej domácich potravín. Za šesť rokov sa znížil z 50 na súčasných 39 %. Najnižšie zastúpenie majú pritom domáce oleje a oproti minulému roku nájdeme v regáloch menej slovenského mlieka, piva i spracovaných produktov. Na druhej strane narastá počet privátnych, neznačkových potravín. Majú síce nižšiu cenu, ale tá nám veru nepomôže rozoznať pôvod výrobku.

Tieto sú naše

„Aj keď existujú určité signálne značky, ktorý výrobok je zo Slovenska (napr. oválna veterinárna značka začínajúca SK), to ešte nie je dôkaz, že mäso alebo mlieko, teda potraviny živočíšneho pôvodu, pochádzajú zo Slovenska. Hovorí len, že tu prebehla posledná operácia. Tou môže byť skutočná výroba (tresky v majonéze), ale aj len balenie (porciovanej hydiny na tácky),“ upozorňuje Jozef Kerekréty, audítor a konzultant pre potravinárstvo. Označovanie potravín upravuje európska legislatíva.

Za krajinu pôvodu sa považuje tá:

✱ kde bola potravina úplne získaná alebo vyrobená

✱ v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jej podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie

„Na potravinách musí krajina pôvodu byť, ak by jej neuvedenie hrozilo uvedením spotrebiteľa do omylu, čo do skutočného pôvodu potraviny. Napríklad Viedenské oblátky vyrobené v Španielsku, musia mať uvedené, kde boli vyrobené,“ vysvetľuje Jarmila Halga- šová, riaditeľka PKS. Krajinou pôvodu sa povinne musí označovať aj med, čerstvé, chladené a mrazené mäso (bravčové, hydinové, ovčie, kozie, králičie, hovädzie) a ryby. Dodatočne sa budú zavádzať ďalšie pravidlá na uvádzanie krajiny pôvodu pre hlavnú zložku, mlieko, mlieko ako zložku a mäso ako zložku.

Pomôže čiarový kód?

Hovorí sa mu EAN kód a ten „náš“ začína 858. Nie vždy sa však uvádza len na výrobkoch vyrobených na Slovensku. „Úvodná časť kódu je síce kód krajiny pridelený Slovensku, no to neznamená, že ide vždy o slovenskú potravinu. O pridelenie EAN kódu totiž môžu požiadať aj iné firmy než slovenské. Označuje ním potravinu nielen výrobca slovenskej potraviny, ale i slovenský distribútor, ktorý môže mať aj výrobky zahraničného pôvodu,“ upozorňuje Dušan Janíček, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Kód slúži najmä na komunikáciu medzi obchodnými partnermi, obchodom a dodávateľom.

(Ne)vyrobené na Slovensku

Riadite sa pri nákupe označením „Vyrobené na Slovensku“, „Slovenská potravina“ či „Regionálna potravina“? Čo to v skutočnosti znamená:

Slovenská potravina – môže ho mať potravina, ak minimálne 75 % suroviny a prísad z celkového množstva surovín použitých na jej výrobu pochádza zo Slovenska a všetky fázy jej výrobného procesu sa uskutočňujú na Slovensku.

Vyrobené na Slovensku – ak všetky fázy jej výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike. Môže to teda byť aj surovina nakúpená mimo Slovenska, ktorá tu bola zabalená.

Regionálna potravina – pochádza z daného regiónu a obsahuje základnú zložku pochádzajúcu z daného regiónu. Podmienkou je, že pri jej výrobe sa využívajú postupy a metódy, ktoré sú charakteristické pre daný región.

Kde nájdeme zmienku o pôvode nebalených potravín či pri nákupe cez internet?
Kde nájdeme zmienku o pôvode nebalených potravín či pri nákupe cez internet?
Zdroj: Shutterstock

Krajina pôvodu či vyrobené v EÚ

Povinnosť uviesť krajinu pôvodu je v 2 prípadoch. Prvým sú potraviny s chráneným označením zemepisného pôvodu a potraviny s chráneným zemepisným označením.

„Rozdiel medzi nimi je, že chránené zemepisné označenie neurčuje pôvod suroviny, len receptúru charakteristickú pre daný región. Napríklad Skalický trdelník môže vyrábať každý, kto je členom organizácie, ktorá je držiteľom tejto chránenej značky, a splní podmienky. Teoreticky by to mohol byť aj zahraničný výrobca,“ vysvetľuje audítor.

Druhým prípadom budú mäsové výrobky, ktoré budú musieť uvádzať krajinu pôvodu mäsa. „Je to pre ľahšiu dosledovateľnosť výrobkov, kde by mohlo byť mäso z tretích krajín, ktoré bolo napríklad kontaminované. Výrobok sa môže označiť pôvod Európska únia či mimo Európskej únie a pod.“

Najjednoduchšie pri mlieku

Keďže sa podľa európskej legislatívy na obale nemusí uvádzať súčasne výrobca, dovozca aj distribútor, ale stačí jeden z nich, stráca sa jednoznačná identifikácia pôvodu výrobku. Najjednoduchšie ho vysledujete pri mlieku a mliečnych výrobkoch. „Podľa európskych pravidiel musia totiž všetky firmy, ktoré spracovávajú potraviny živočíšneho pôvodu – teda aj mlieko – dostať po schválení kontrolnou autoritou, tzv. schvaľovacie číslo prevádzky. To musia uvádzať na všetkých svojich výrobkoch. Je uvedené ako číselný kód mliekarne v tvare oválu. Ak pátrate po krajine pôvodu, všimnite si dvojicu veľkých tlačených písmen. Tie označujú skutočnú krajinu pôvodu mliečneho výrobku – napríklad SK (Slovensko), PL (Poľsko), DE (Nemecko), CZ (Česká republika), NL (Holandsko), HU (Maďarsko),“ radí D. Janíček a upozorňuje, že názov výrobku, ako napríklad Slovenská rolka, nemusí vypovedať o krajine pôvodu.

Pomôže Značka kvality

Ide o Národný program podpory poľnohospodárskych produktov a potravín. „Aktuálne máme 141 potravinárskych podnikov, ktoré sú držiteľmi Značky kvality SK. Teraz je udelená 1 066 výrobkom. Malí pestovatelia a výrobcovia môžu využívať aj už spomínané dobrovoľné označenia Slovenská potravina, Potravina vyrobená na Slovensku či Regionálna potravina alebo oválny veterinárny kód, ktorý je už povinným označením,“ uzatvára odborník z SPPK.

Viete čo všetko si treba všímať na etikete?
Viete čo všetko si treba všímať na etikete?
Zdroj: Shutterstock

Čo si všímať na etikete

✱ názov a adresu výrobcu

✱ veterinárnu kontrolnú značku

✱ krajinu pôvodu, ak je uvedená

✱ značku chráneného zemepisného pôvodu

✱ značku SKK

✱ nepriamou informáciou môže byť aj EAN kód (čiarový)


Kritériá pre označenie Kvalita z našich regiónov

Z priemyselnej produkcie

Modré logo

✱ výrobky so 100 % slovenskej práce (produkty tu musia byť vyrobené, dopestované i dochované)

✱ musia obsahovať určité percento slovenskej suroviny (okrem tých, ktorých hlavná zložka sa nedá dopestovať či dochovať na Slovensku).

Modré logo s BIO

✱ musí sa doložiť certifikát o bio kvalite produktov


✱ musia mať 100 % slovenskej práce

✱ musia mať stanovené percento slovenskej suroviny

Modré logo 
so žltým krúžkom

✱ výrobky musia mať 100 % slovenskej práce


✱ musia obsahovať 100% zastúpenie hlavných zložiek tuzemského pôvodu

Modré logo so žltým krúžkom BIO

✱ musí sa doložiť certifikát o bio kvalite produktov


✱ musia mať 100 % slovenskej práce

✱ musia mať 100 % suroviny (rastlinnej a živočíšnej) slovenského pôvodu

Z farmárskej produkcie

Modro-zelené logo Slovenský farmársky produkt

✱ výrobky musia mať 100 % slovenskej práce

✱ musia obsahovať 100 % zastúpenia hlavných zložiek tuzemského pôvodu

✱ produkty musia byť vyrobené, dopestované, dochované na slovenských farmách

Modro-zelené logo 
Slovenský farmársky produkt BIO

✱ výrobky musia mať 100 % slovenskej práce


✱ musia obsahovať 100 % rastlinnej a živočíšnej suroviny zo slovenských fariem

✱ produkty musia byť vyrobené, dopestované, dochované na slovenských farmách

✱ musí sa doložiť certifikát 
o bio kvalite

Produkty musia byť vyrobené, dopestované, dochované na slovenských farmách.
Produkty musia byť vyrobené, dopestované, dochované na slovenských farmách.
Zdroj: LOGOFARMA

Priemyselné výrobky

✱ Modré logo – 100 % slovenskej práce

✱ Modré logo s EKO – 100 % slovenskej práce + certifikát o eko kvalite

✱ Modré logo so žltým krúžkom – 100 % slovenskej práce + 100 % slovenskej suroviny

✱ Modré logo s prívlastkom názvu regiónu