Trpký koniec Miloša Kopeckého: Jeho osud sa kruto naplnil!

V decembri 1995 mal besedu v Pelhřimove. Tam charizmatický Miloš Kopecký (†73) počul svoj posledný potlesk. Osud sa naplnil.

K únave sa pripojili občasné poruchy pamäti aj orientácia. "Medicínsky sa nazývajú nepekne znejúcim slovom demencia, hoci ide o odborný a výstižný termín," hovorí v knihe Môj život s Mildou Jana Kopecká. Herec ešte dostal rolu v seriáli Hospoda, k účinkovaniu ale nedošlo. "Odviezli ho do štúdia, ale nevedel úlohu, hoci som ho videla, ako sa ju doma učil. Ale nielenže úlohu nevedel, on ani nevedel, čo v štúdiu vlastne hľadá," opisuje vdova.

Režisér Jaroslav Dudek († 68) aj kolegovia predstierali, že kamery bežia a že je Miloš výborný, ale v reáli sa netočil. Nešlo to. "Koniec sa neodvratne blížil. V januári 1996 sa k poruchám pamäti a orientácie pripojila ešte celková zoslabnutosť. Prestával jesť, fyzicky bol na tom tak zle, že takmer nedokázal vstať z postele," priznáva Kopecká.

Psychiater Cyril Höschl (63) dal herca umiestniť do liečebne. Boj so smrťou prehral v piatok 16. februára 1996. Mlyn, ktorý Jana uchránila pred Kopeckého poslednou milenkou Annou Wetlinskou (60), potom predala. Zbavila sa tiež bytu s výhľadom na Týnský chrám. Presťahovala sa i s Milošovým popolom v urne na pražský Žižkov.

Môj najdrahší Mildo,

žila som s Tebou viac ako tridsať rokov. Prežila som s Tebou tie najkrajšie aj najstrašnejšie chvíle života. Ďakujem Ti za ne. Dala by som všetko, aby si tu mohol byť. Bol si neuveriteľne prajný, bol si sebecký, ale nikdy závistlivý, bol si rozmaznaný, ale pritom neobyčajne statočný. Nechcel si už žiť a byť na obtiaž. Viem to. Odišiel si noblesne. Zaspal si. Vo svojich dlaniach som držala a bozkávala Tvoju nádhernú ruku. Jemným dotykom prstov som zavrela Tvoje oči. S Barborou sme zostali pri Tebae do poslednej sekundy. Odišiel si , ale všetko zostalo na svojom mieste - Tvoje okuliare, Tvoje hodinky, Tvoje knihy. Na vešiaku visia Tvoj klobúk a Tvoj kabát, ako by si sa práve chystal odísť do divadla, alebo za nejakou peknú ženou. Kedykoľvek prichádzam domov, stále mám pocit, že Ťa uvidím sedieť v kresle, že na mňa zavoláš.

Keby som sa znovu narodila a mohla opäť po Tvojom boku prežiť život so všetkým, čo k nemu patrilo na javisku aj v súkromí, nielenže by som ani chvíľku neváhala, ale bola by som šťastná. Ver mi, že naozaj šťastná!