Aký význam má horúčka u detí, kedy ju znižovať?
26. 11. 2010, 7:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:58)
Zdroj: Shutterstock
Zvýšená teplota nás vždy vystraší a vedie k jej automatickému znižovaniu všakovakými spôsobmi, obvzlášť u detí.
Ale aj horúčka má svoj význam a keď proti nej ihneď zasiahneme, nemá šancu splniť svoju úlohu.
I. Sú dôležité horúčkovité stavy u detí? Ak áno, prečo?
Horúčka zvyšuje imunitné reakcie, stimuluje tvorbu protilátok a spomaľuje rast mikróbov.
Veľmi vysoká horúčka však tlmí imunitné reakcie. Za normu sa považujú hodnoty telesnej teploty do 37 °C. Najnižšia teplota je ráno o 6.00 hod. a najvyššia medzi 16.00 až 18.00 hod. Teplota v ústnej dutine býva medzi 37,2 °C až 37,7 °C. V konečníku býva o 0,6 °C vyššia.
Ak je ráno a dopoludnia telesná teplota vyššia ako 37,2 °C a vyššia ako 37,7 °C poobede a večer a je spojená s potením, zrýchleným dýchaním a rozšírením ciev v koži, označuje sa tento stav ako horúčka. Zvýšenie telesnej teploty znamená zvýšenie spotreby kyslíka v organizme. Každé zvýšenie teploty o 1 °C znamená zvýšenie spotreby kyslíka o 13 %. Horúčka tiež redukuje mentálnu pohotovosť, u detí sa môžu objaviť kŕče.
MUDr. Etela Janeková, InClinic
Normálna telesná teplota je obyčajne okolo 37 °C. Avšak normálna teplota nie je u každého rovnaká. Teplota sa môže líšiť vekom a dokonca aj počas dňa (ráno najnižšia, najvyššia poobede a nižšia pred spaním). Zvýšená teplota sa definuje v rozmedzí 37,4 °C až 37,9 °C.
Horúčka (nad 38 °C) je veľmi dôležitá, lebo je jedným z obranných mechanizmov ľudského tela. Baktérie, vírusy, plesne ... po vniknutí do organizmu spôsobia jeho disfunkciu, telo sa začne brániť tým, že aktivuje imunitný systém (produkcia cytokinínov). Centrálny nervový systém umožní zvýšenie teploty generovanej vo vnútri tela. Táto zvýšená teplota zvyšuje metabolizmus, zabraňuje rozširovaniu choroboplodných zárodkov a likviduje ich. Horúčka je teda komplexná reakcia smerujúca k zvýšeniu dejov, ktoré zvyšujú potenciál jedinca na prežitie.
Ak sa telesná teplota zvýši nad 42,2 °C, vzniknú ireverzibilné (nevratné) zmeny v mozgu. Zvyčajne však horúčka u človeka neprekročí hranicu 41,1 °C. Na druhej strane nekontrolované zníženie telesnej teploty pod 32,8 °C sprevádzajú konfúzie a postupná strata vedomia.
kolektív inžinierov výživy Barny´s
II. Môže mať potláčanie horúčky nežiaduce účinky na celkové zdravie dieťaťa? Ak áno, aké?
Vo všeobecnosti je známe, že horúčku treba potláčať, až keď vystúpi nad 38 °C, do tejto teploty sa organizmus snaží zmobilizovať svoje liečivé sily. Nad 38 °C je horúčka pre organizmus vyčerpávajúca, a preto ju treba znižovať antipyretikami. Toto platí, samozrejme, pri akútnych infekciách a teplotách trvajúcich krátko - do 3 až 4 dní. Ak teploty pretrvávajú dlhšie, pátrame vždy po príčine v spolupráci s ošetrujúcim lekárom.
Subjektívny pocit horúčky je značne variabilný. Pacient s TBC niekedy necíti ani teplotu 39 °C. Horúčka je väčšinou spojená s bolesťami hlavy, kĺbov, svalov a bolesťou v krížoch.
Triaška môže byť pri každej horúčke. Objavuje sa po kulminácii horúčky, je prirodzenou reakciou. Zmeny mentálneho stavu sú hlavne u veľmi mladých alebo veľmi starých osôb. Kŕče bývajú hlavne u detí do 5 rokov. Vyvíjajú sa najčastejšie vo fáze zvyšovania telesnej teploty.
MUDr. Etela Janeková, InClinic
Zvýšená teplota a horúčka je regulované zvýšenie teploty organizmom. Reguláciu zvýšenia teploty zabezpečujú dva druhy cytokinínov – endogénne pyrogény (IL-1, IL-6, ...) a endogénne antipyretiká (IL-10, glukokortikoidy, ...). Organizmus ich reguluje tak, aby po vzniknutí horúčky a zlikvidovaní mikroorganimov sa teplota dostala do normálneho stavu.
Endogénne pyrogény okrem iniciovania horúčky, zvyšujú aktivitu B- a T-lymfocytov (zložky imunitného systému) a stimulujú fagocytózu (pohlcovanie cudzorodých látok). Horúčka mobilizuje nielen imunitný systém, ale aktivuje aj iné procesy, pri ktorých sa zlepšuje výživa buniek všeobecne. Z tohto vyplýva, že umelým znižovaním alebo potláčaním horúčky antipyretikami sa zabraňuje normálnemu fungovaniu imunitného systému. Ak sa zníži funkcia imunitného systému, človek sa môže navonok javiť ako „zdravý“ – nemáva horúčky, ale mikroorganizmy v jeho tele žijú a rozmnožujú sa, lebo sa nemajú ako zlikvidovať. Neskôr môže z tohto vzniknúť i vážny zdravotný problém.
Dôležité je, že B-lymfocyty sa optimálne vytvárajú až pri teplote 39,5 °C. Tu treba však treba dodržať postupy.
1. príjem zvýšeného množstva tekutín, byť v teple a v pokoji,
2. sledovať priebeh teploty a ak trvá horúčka (38 - 39,5 °C) dlhšie ako 1 - 3 dni, je vhodné ju postupne začať znižovať zábalmi (prudký pokles teploty môže vyvolať febrilné kŕče)
3. ak sa nevyhnete užívaniu antipyretík, treba dodržať časový limit pri paracetamolových tabletkách minimálne 6 hodín, lebo hrozí poškodenie obličiek a pri liekoch s obsahom kyseliny acetylsalicylovej ich nepodávať deťom do 12 rokov s obavami pred poruchou vedomia a poškodenia pečene.
kolektív inžinierov výživy Barny
Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!
