Jana: „Sú to muky na pokračovanie“

Keď pani Jana uvidela cestou domov v parku pri lavičke uviazaného kvíliaceho psa, zamrazilo ju. Veď je to ich jazvečík. A manžel nikde. Ako bez duše bežala domov. Manžel spokojne podriemkaval v kresle a úprimne sa čudoval, prečo je taká vystrašená. Išiel predsa len na skok do samoobsluhy. To, že nemá ani nákup, ani psa, vysvetliť nedokázal. Približne v tej chvíli manželka 65-ročného profesora matematiky vytušila, že už nič nebude také ako kedysi. Ani vo sne jej však nenapadlo, čo všetko ešte zakúsi. Keď prišiel na víkendovú rodinnú oslavu k dcére v džogingovej súprave, celá rodina to prijala s pobaveným úsmevom. Deduško sa len pomýlil, veď v sobotu chodieva na pravidelnú turistiku. Bolo to čoraz horšie. To, že si ako bývalý učiteľ matematiky nevedel spočítať účet za nákup, bolo najmenej. „Najhoršie bolo, keď nás prestal spoznávať. Po chvíli pohody mal zrazu sklený pohľad, vyzeral akoby nadrogovaný. Uprostred vety začal kričať na dcéru, nech vypadne, lebo zavolá políciu. Vnúčatko vôbec nespoznával. Je to situácia, ktorá sa nedá len tak zrazu pochopiť. Máte pri sebe milovaného človeka a uvedomujete si, že hoci ešte neodišiel z tohto sveta, pre vás už neexistuje. Strašne to bolí,“ vraví manželka Jana.

Ako prvá je zvyčajne postihnutá novodobá pamäť a schopnosť vstrebať nové informácie, človek si nespomenie, čo mal na obed, nevie, čo kto pred chvíľou povedal. Pozvoľna sa začína úpadok myslenia, akoby ste mali zrazu doma malé dieťa. Postihnutý dokáže ako dvojročné batoľa nekonečne dlho opakovať jedinú otázku, komolí slová, zamieňa si ich význam. Nastupuje strata súdnosti a logiky. Stráca sa schopnosť orientácie v priestore, postihnutý sa najprv stratí na neznámej ulici, neskôr na ulici, kde býva niekoľko desiatok rokov, a nakoniec aj vo vlastnom byte, kde márne hľadá aj dvere do záchoda.

Prvé príznaky demencie

- Stráca sa krátkodobá pamäť, - objavujú sa problémy s vykonávaním bežných činností, - postihnutý začína mať problémy s vyjadrovaním, - zabúda slová, jeho vety nedávajú zmysel, - stráca orientáciu v čase, - stráca sa aj na dobre známych miestach, - má problémy s rozhodovaním, - prestáva byť iniciatívny a stráca záujem o koníčky a obľúbené činnosti, - podlieha prudkým zmenám nálady, - má problémy s abstraktným myslením, - ukladá veci na nezmyselné miesta, na ktoré vzápätí zabúda.

<a onclick="window.open('/pix?a=open&amp;oid=135759','Pix','scrollbars=no, menubar=no, location=no,toolbars=no,resizable=yes,width=600,height=600')"><img src="https://img.bleskovky.sk/135759.jpg" border="0" alt="Alzheimerova choroba ničí pacienta i jeho rodinu" hspace="4" vspace="4" align="left" /></a> Ničí pacienta i jeho rodinu

Alzheimerova choroba je predovšetkým veľkým utrpením pre rodinu, dokáže totiž veľmi krutým spôsobom urobiť z bývalej osobnosti trosku. „Patrí k tým chorobám, ktoré si po istom čase vynútia, aby lieky brali nielen pacienti, ale aj ich najbližší. Najprv na zničené nervy, potom na únavu, neskôr na oboje,“ hovorí gerontopsychiatrička MUDr. Izabela Mátéffy. Je to dráma na pokračovanie, v ktorej neviete dopredu dobre odhadnúť, čo vás čaká, lebo ani tí najskúsenejší lekári nedokážu nešťastným príbuzným presne opísať, čo všetko choroba prinesie. Skôr než chorý zomrie, zakúsi nekonečné množstvo ponižujúcich zážitkov. Vymaže si totiž z pamäti aj tie najbežnejšie úkony, nezvládne si umyť zuby, najesť sa príborom, vyzliecť sa, vymočiť na záchode, nie je schopný vypočítať príklad, ktorý zvládne prváčik základnej školy. Choroba pripomína podobné muky, aké opakovane prežíva topiaci sa. Chorý už-už upadá do bezvedomia, ale vtom sa mu podarí vynoriť nad hladinu a nadýchnuť sa. Vtedy si na chvíľu ešte uvedomí, kde je a kto je. Napriek tomu však vníma, či sa o nich okolie dobre stará a či sú k nemu ľudia vľúdni.

Život uľahčujú aj určité pomôcky v byte, napríklad cedule na dverách (toto je chladnička), veľký kalendár so zaškrtnutým dátumom, najdôležitejšie telefónne čísla. Ak sa nemôže o chorého starať jeden člen rodiny, treba sa pokúsiť zapojiť viacerých.

Rozpoznať príznaky obyčajnej stareckej demencie od patologickej môže len odborník. Ak niekto neustále hľadá kľúče, okuliare či odloží kečup do šuplíka, netreba hneď prepadnúť panike. Ak však pamäťové schopnosti zlyhávajú čoraz častejšie, návštevu lekára netreba odkladať. Zatiaľ neexistuje liek, ktorý by Alzheimerovu chorobu vyliečil. Lieky, ktoré chorí dostávajú, pomáhajú aspoň zmierniť príznaky choroby a spomalí sa jej postup.

Trénovaný mozog je výhodou

– Je dôležité vedieť, že trénovanejší mozog a vyššia inteligencia sú výhodou, takí pacienti väčšinou neklesnú pod náporom choroby až na úplné dno. Pre príbuzných sú veľmi dôležité informácie lekára, pretože náročný a trpezlivý tréning za pomoci rodiny môže chorému čiastočne pomôcť. Donekonečna treba napríklad precvičovať pomenovanie bežných predmetov, opakovať si s chorým, ako vyjadrí pocit hladu, smädu, že chce ísť na záchod, že je mu zima. Precvičovať treba aj orientáciu v byte, najbližšom okolí. Čím častejšie absolvuje napríklad cestu domov z obchodu, tým ľahšie sa mu vybaví aj neskôr, keď bude jeho mozog poškodený ešte viac.

Liek zatiaľ nik nevynašiel

V súčasnosti ľudstvo nepozná liek ani žiadne účinné preventívne opatrenia, ktoré by zabraňovali vzniku tohto ochorenia. Lekári však vedia definovať klinické príznaky ochorenia, opísať jeho nástup, prejavy a prognózu. – Čím skôr sa začne liečba, tým je väčšia šanca na zmiernenie priebehu ochorenia. Problémy s pamäťou, ktoré začínajú byť prekážkou v dennom živote, môžu byť spočiatku veľmi nepatrné, ľahko sa prehliadnu a môžu sa pripisovať iným príčinám, napríklad únave, stresu alebo starnutiu. Postup ochorenia je rôzny. V niektorých prípadoch mierny a môže sa i dočasne akoby zastaviť. Utrpenie nielen postihnutého, ale aj jeho okolia, môže prebiehať 4 až 12 rokov.

Najväčšia životná dilema

Dať rodiča do ústavu? Dať blízkeho do ústavu považuje väčšina z nás za najväčší životný debakel. „Starať sa o chorých doma je naozaj najhumánnejší a najlacnejší spôsob. Možný je však iba v ranom a strednom štádiu choroby. Ak existuje prototyp náročného pacienta, je to práve človek postihnutý demenciou. Potrebuje trvalú a trpezlivú starostlivosť 24 hodín denne. Hovorí sa, že dobré dieťa nikdy nedá rodiča do ústavu. Niekedy však už neexistuje možnosť, ako príbuzného doma ďalej udržať,“ hovorí psychiater Vražda.

Viac informácií nájdete aj na <a href="https://www.alzheimer.sk" target="_blank">www.alzheimer.sk</a>

Alzheimerova choroba: Ničivé zabúdanie

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás