Bezbranní proti infekciám? Pozor na bezhlavé užívanie antibiotík! Kedy áno a kedy ich netreba

Patríte k „pýtačom“ alebo „odmietačom“? Dve kategórie chorých, z ktorých lekári nie sú šťastní a ktoré sa väčšinou medzi sebou neznesú.

„Keď k nám na Vianoce prišla svokra, tešila som sa, že mi pomôže. Namiesto toho celé sviatky preležala na gauči s plným nosom a teplotou. Tvárila sa, akoby udrela jej posledná hodina. Deň po Štedrom večere trvala na tom, aby sme ju zaviezli na pohotovosť, vraj určite potrebuje antibiotiká,“ nechápala Lívia. Ako mama dvoch detí bola vždy vďačná, keď ju a deti lekárka poslala domov bez nich. „Svokra si nedala vysvetliť, že proti nádche antibiotiká netreba. Ešte sa urazila. Vraj od svojho ,obvoďáka‘ dostane vždy tie najlepšie lieky, keď si ich vypýta,“ krúti hlavou.

Našťastie, nie každý pacient je taký neodbytný a rozvážny lekár antibiotiká len tak nepredpíše. „Antibiotiká nie sú ‚všeliek‘. Liečia bakteriálne, nie vírusové ochorenia. Neraz sú moji pacienti presvedčení, že by mali byť aspoň raz ročne preliečení širokospektrálnymi antibiotikami, lebo sa tak odstráni akýkoľvek zápal v tele. Nie je to opodstatnené. Antibiotiká sa musia predpisovať a užívať cielene a s rozumom,“ dobre pozná podobné „svokry“ praktická lekárka Diana Ganajová. To, či vás do postele poslal vírus alebo baktéria, len tak jednoducho nerozoznáte a podľa klinického vyšetrenia veľakrát ani lekár. „V ambulancii sa na rozlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie používa test CRP. Je dostupný aj v lekárňach. C-reaktívny proteín je látka v krvi vyrábaná v pečeni okrem iného ako odpoveď na zápal. Normálna hodnota CRP má byť pod osem až desať miligramov, mierne zvýšená je od desať miligramov, zvýšená nad tridsať potvrdzuje zápal v tele. Vtedy treba, aby vás lekár komplexne vyšetril, posúdil zdravotný stav a určil správnu liečbu,“ vraví lekárka.

Ani na test CRP sa však neoplatí stopercentne spoliehať. „Neliečime len číslo – hodnotu CRP. Berieme do úvahy všetky príznaky, dĺžku ich trvania, pridružené ochorenia, vek. A, samozrejme, podľa príznakov robíme okrem prvotného ďalšie pomocné vyšetrenia – výter z hrdla a nosa, röntgen prinosových dutín, hrudníka, odber krvi na sérologické vyšetrenia, ultrazvuk brucha, vyšetrenie moču,“ vymenúva doktorka Ganajová ďalšie potrebné úkony na stanovenie diagnózy. Okrem toho, nie pre každý zápal v tele vyletia hodnoty C-reaktívneho proteínu hore. „Pomerne zákerne sa správajú chlamýdie či mykoplazmy, pri ktorých hodnota CRP obyčajne nebýva vysoká. Ich odhalenie je komplikovanejšie a antibiotická liečba dlhodobejšia,“ pripomína doktorka choroby, z ktorých sa môžete dostávať týždne až mesiace.

Nadávate, že lekár si z vás robí pokusného králika a lieky vám ordinuje naslepo? Trpezlivosť! „S výnimkami, keď pri bakteriálnej infekcii antibiotiká nepomôžu, sa, žiaľ, stretávame pomerne často. Pred začiatkom liečby sa štandardne odoberá materiál na mikrobiologické vyšetrenie, výsledok máme najskôr o tri-štyri dni. No stav pacienta si vyžaduje okamžitú liečbu. Nie vždy je mikroorganizmus citlivý na podávané antibiotikum. Preto môže byť prvolíniová liečba neúčinná,“ objasňuje doktorka Ganajová, že napriek vášmu sklamaniu je takýto postup správny. A pravdu! Robíte aj vy všetko preto, aby zabrali? „Ak antibiotiká beriete v nižšej dávke alebo nie dosť dlho, nemusia účinkovať. Alebo sa vám čiastočne zlepší stav, no o pár dní sa ochorenie vráti a prepukne ešte intenzívnejšie,“ dodáva praktická lekárka.

Každý to chce mať čím skôr za sebou, no platí jednoduché pravidlo. Ak už antibiotiká dostanete, musíte ich vybrať všetky a presne tak, ako kázal lekár. Inak sú zbytočné! „Odporúčaná dĺžka liečby závisí od typu liečiva, od závažnosti stavu a priebehu ochorenia. Do úvahy berieme aj typ infekcie, pridružené a prekonané ochorenia, epidemiologickú situáciu a skúsenosti s predchádzajúcou liečbou, teda disciplinovanosť pacienta,“ hovorí praktická lekárka.

„Trojdňová antibiotická liečba je vhodná pri infekciách horných a dolných dýchacích ciest alebo pri vybraných infekciách močovo-pohlavného ústrojenstva. Užívate ich raz za dvadsaťštyri hodín počas troch dní, no účinná hladina – antibiotická clona – v tele trvá ďalšie tri dni. Neznamená to, že choroba je zažehnaná. Doprajte si odpočinok a kvalitnú stravu. Neraz pacienti napriek predpísanej dĺžke liečby sedem či desať dní prerušia užívanie antibiotík už po štyroch a zvyšok balenia si odložia ‚na horšie časy‘. Baktérie sa tak však len uspia a neskôr zaútočia v plnej sile. Nabudúce antibiotiká nezaberú alebo sa ochorenie vráti,“ varuje doktorka Ganajová.

Hádžete recept na antibiotiká hneď do koša, lebo si pamätáte, že ste sa z nich naposledy zbierali dlhšie než z choroby? „Pri správnom užívaní sú antibiotiká relatívne bezpečné a ich úloha v medicíne je nezastupiteľná. Napriek tomu môžu mať množstvo nežiaducich účinkov. Najčastejšie nevoľnosť, nutkanie na vracanie, bolesti brucha, vyrážky, svrbenie a hnačku. Tá vzniká ako dôsledok narušenia ochrannej bariéry vytváranej mikroflórou hrubého čreva. Vaginálna kvasinková infekcia u žien zas pre narušenie mikroflóry v pošve,“ chápe praktická lekárka Ganajová mnohých svojich pacientov. „Výskytu prípadných nežiaducich účinkov čiastočne predídete užívaním probiotík.

Probiotické kultúry sú živé organizmy s priaznivým vplyvom na zdravie. Predpokladom pre kvalitne fungujúci imunitný systém je práve zdravá a priaznivá črevná mikroflóra,“ opisuje doktorka Ganajová obsah škatuľky, ktorú svojim pacientom predpisuje automaticky k antibiotikám. „Výživové doplnky s obsahom probiotických kultúr užívajte hneď po začatí antibiotickej liečby a pokračujte minimálne týždeň po dobratí. A dbajte na dodržanie minimálne dvojhodinového odstupu od užitia liekov, inak probiotiká zničia,“ upozorňuje lekárka.

Mikroorganizmy sú neuveriteľne vynachádzavé a čím ďalej, tým viac sa ich dokáže antibiotikám ubrániť, sú proti nim rezistentné. V praxi to znamená, že na celom svete pribúdajú infekcie, ktoré sú len ťažko liečiteľné alebo dokonca vôbec nereagujú na liečbu antibiotikami. Svetová zdravotnícka organizácia vydala zoznam dvanástich druhov baktérií, ktoré predstavujú celosvetovú hrozbu pre zdravie ľudí. „Na Slovensku evidujeme prakticky všetkých klinicky významných multirezistentných bakteriálnych pôvodcov ochorení človeka,“ konštatuje docent MUDr. Milan Nikš, CSc., z Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká pri Úrade verejného zdravotníctva SR a dodáva, že naša krajina patrí medzi štáty s vysokou rezistenciou na antibiotiká.

● Hltať pri chorobe pilulky je len polovica boja. „Musíte oddychovať, mať pokoj, nerobte žiadne namáhavé fyzické aktivity ani šport, dostatočne a správne pite. Nezabúdajte na ľahšiu stravu s vitamínmi v podobe čerstvého ovocia a zeleniny,“ dopĺňa lekárka.

● Tekutiny v chorobe liečia, no ak beriete antibiotiká, nemali by ste vypiť viac ako dva litre. Rýchlejšie by sa vylúčili z tela a účinok by mohol byť nižší. Uprednostnite čistú vodu z vodovodu alebo neochutený bylinkový čaj.

… mliečne výrobky môžu znížiť vstrebávanie, a teda účinnosť až o tridsať percent? Vynechajte ich pri užívaní tetracyklínov, ciprofloxacínu
alebo aspoň konzumujte dve až tri hodiny po lieku.

... ovocné džúsy pri antibiotikách s obsahom kotrimoxazolu môžu znásobiť nežiaduce účinky? Sulfónamidy pri zapití kyslým nápojom skryštalizujú.

Ideálne sú fermentované výrobky s obsahom laktobacilov, bifidobaktérií, teda kyslomliečne produkty, jogurty, bryndza, kyslá kapusta. Lekárka odporúča svojim pacientom, hlavne tým, ktorí bývajú často chorí, alergikom a pacientom s tráviacimi ťažkosťami, aby užívali probiotiká pravidelne a dlhodobo. Až deväťdesiat percent imunity predstavuje zdravé hrubé črevo.