Cesta k vysnívanej postave nie je vždy ideálna: Môže priniesť pár nástrah! POZOR dajte na...

Často sme nespokojné s tým, čo vidíme pri pohľade do zrkadla, aj so svojou váhou. Aby sme dosiahli vysnívanú postavu, dokážeme robiť veľa. Oveľa menej jesť i omnoho viac cvičiť. Ak si však nastavíme nereálne ciele, môžeme spadnúť do istých extrémov. Bohužiaľ, neprinesie to žiadne pozitívne výsledky, ale skôr negatívne vplyvy na telo a organizmus. Ľahko vás totiž môžu zasiahnuť poruchy príjmu potravy. Pri tomto ochorení je dobré včas rozoznať príznaky a čo najskôr sa obrátiť na odborníka.

Možno ani len netušíte, že neexistuje iba jeden druh týchto porúch, ale hneď niekoľko. Každý typ má svoje špecifiká, a preto je dôležité zorientovať sa v nich. Preto sme oslovili dve odborníčky z organizácie Chuť žiť, aby nám objasnili problematiku porúch príjmu potravy a ich liečbu.

Poruchy príjmu potravy (PPP) – o čo vlastne ide a čo všetko zahŕňajú?
PPP je spektrum viacerých dia­gnóz – tie najznámejšie sú mentálna anorexia, mentálna bulímia, ale aj záchvatové prejedanie. Je to spektrum ochorení. Často sa jednotlivé diagnózy môžu prelínať či dokonca meniť. Napríklad anorexiu môže striedať bulímia alebo ju nahradiť a podobne. Patria sem obe skupiny ľudí – aj tí, ktorí si jedlo odopierajú, aj tí, ktorí sa prejedajú. Niekedy je prejedanie spojené s kompenzovaním – vracanie, preháňadlá, nadmerné cvičenie a podobne – alebo bez kompenzácie, vtedy hovoríme o záchvatovom prejedaní.

Ako rozoznať príznaky PPP?
Každý človek je jedinečný, a preto aj príznaky PPP sú veľmi individuálne. Čo je dobré si všímať? Ako prvé môžeme spozorovať, že vzťah k jedlu nie je taký, ako by sme si želali, a myšlienky na jedlo okupujú myseľ aj v momentoch, keď by sme to nečakali. Ďalším faktorom je výrazné kolísanie hmotnosti nadol alebo nahor. No PPP nie sú spojené iba s hmotnosťou a BMI. Aj niekto, kto má na prvý pohľad úplne normálnu váhu, môže byť zasiahnutý týmto ochorením. Zasahuje do toho, ako vidíme svoje telo, ako vnímame svoju hodnotu a akú váhu pripisujeme svojmu vzhľadu. K varovným príznakom PPP môžeme zahrnúť tiež nadmerné cvičenie, obsesívne počítanie kalórií, výčitky a pocit viny spojený s jedlom, striktné rozdeľovanie potravín na dobré a zlé, posadnutosť chudnutím. Varovné signály sú taktiež zmeny v správaní, časté zmeny nálad, strata záujmu o aktivity, ktoré nás predtým bavili, alebo aj zmeny vo vzťahoch.

Prečo je dôležité pri liečbe skombinovať a načasovať psychologickú aj nutričnú starostlivosť ?
K niektorým témam nie je jednoduché pristúpiť z pozície psychológa. Klienti často prinášajú témy týkajúce sa samotného jedla, napríklad, či jedia dostatočne, či je ich jedálny lístok dostatočne pestrý a vyvážený, alebo majú objektívne zdravotné obmedzenia. V našej organizácii Chuť žiť pracujem v rámci multidisciplinárneho tímu. Súčasťou nášho programu je aj nutričné poradenstvo. Poskytuje mi to veľkú výhodu, pretože tam, kde sa končia moje odborné znalosti, sa mám o koho oprieť. V momente, keď sa necítim kompetentná zodpovedať niektoré otázky, viem sa spoľahnúť, že je v našom tíme iný odborník na danú oblasť. Práve preto je dôležité skombinovať psychologické a nutričné poradenstvo. V procese liečby sa dopĺňajú a majú synergický efekt.

Prezraďte, aké formy podpory ponúka klientom spomínaný multidisciplinárny program?
Jeho hlavnými piliermi v našej organizácii sú psychologické poradenstvo, nutričné poradenstvo, takzvaná peer podpora a komunita, kde sa klienti môžu stretávať. Celý tento proces zastrešuje case manažérka – sociálna pracovníčka. Je to komplexný program a ako odborníci si dopĺňame chýbajúce kúsky skladačky, ktoré by nám ako jednotlivcom chýbali. Vieme spoločne koordinovať postup, ktorý je vhodný pre daného klienta, a pracovať na dosiahnutí spoločného cieľa. Ako tím sme úzko prepojení a spolupráca medzi nami funguje všetkými smermi. Klienta sprevádzame procesom liečby komplexnou odbornou pomocou ako tím a veríme, že je možné uzdravenie.

Prečo je nutné, aby človek s PPP podstúpil práve nutričné poradenstvo?
V rámci nutričného poradenstva sa s klientom snažíme pracovať na vytvorení správnych stravovacích návykov, na rozšírení jedálneho lístka tak, aby pokrýval nutričné potreby klienta a zároveň viedol k navráteniu telesnej hmotnosti zodpovedajúcej zdraviu. Klienta vzdelávame o zásadách zdravej životosprávy, snažíme sa ukončiť manipuláciu s jedlom, zamedziť kompenzačné správanie (ako je napríklad excesívne cvičenie či vracanie), postupne sa snažíme prekresliť čierno-biely pohľad na potraviny, pracujeme na vnímaní pocitov hladu a sýtosti a snažíme sa klienta podporiť v intuitívnom a slobodnom stravovaní.

Ako vznikajú mýty diétnej kultúry, ktoré vyvolávajú narušený vzťah k jedlu?
Na úvod je dôležité povedať, že diétna kultúra nie je presne definovaný vedecký termín, no s týmto pojmom sa často stretávame na internete. Všeobecne sa dá povedať, že ide o súbor presvedčení, ktoré uprednostňujú štíhlosť, vzhľad a tvar tela pred zdravím a celkovou pohodou, a to za každú cenu. Očami diétnej kultúry môže byť pre spoločnosť dostatočne hodnotný, zdravý či úspešný len štíhly človek s ukážkovou životosprávou. Tento naratív skreslenej reality, ktorý predostiera diétna kultúra, sa následne šíri aj vďaka rôznym príspevkom na sociálnych sieťach. Vznikajú tak rôzne mýty diétnej kultúry. Z oblasti výživy sem patrí napríklad mýtus, že po šiestej hodine sa nesmie jesť, z pečiva sa priberá, ovocie sa môže jesť len doobeda, lepok a mlieko nám škodia, jarná detoxikácia nám pomôže zbaviť sa toxínov. Mnohé z týchto tvrdení sú často normalizované či vnímané ako fakty, na základe ktorých človek začne obmedzovať jedálny lístok či vynechávať celé skupiny potravín, čo podporuje nezdravý vzťah k jedlu a čierno-biele myslenie, pri ktorom delíme potraviny na „dobré a zdravé“ a „zlé a nezdravé“.

V čom vidíte prínos programu a jeho benefity?
Program vnímam inovatívne práve vďaka multidisciplinarite, prepojeniu odborníkov z rôznych oblastí, ktoré je v oblasti PPP na Slovensku ešte do značnej miery neobvyklé, no v zahraničí sa už bežne využíva. U nás je pacient často odkázaný na pomoc najbližšej rodiny, pre ktorú je proces uzdravovania z PPP veľmi náročný a vyčerpávajúci, prípadne človek s PPP musí vynaložiť veľké úsilie na to, aby si jednotlivých odborníkov našiel sám a skoordinoval všetky stretnutia, a to často za nemalé finančné čiastky. Z klientovej strany vidím teda prínos programu v jeho neobmedzenosti a v tom, že klient pod jednou strechou nájde podporu rôznych odborníkov. Zároveň je tento program prínosom pre mňa ako odborníčku, keďže nie som na klienta sama, ale môžem sa obrátiť na kolegyne psychologičky, keď cítim, že klientove potreby presahujú moju odbornosť, zároveň mi peer konzultantky môžu pomôcť získať pohľad na prežívanie klienta a s celkovou koordináciou sa môžem spoľahnúť na našu case manažérku. Verím, že celé toto prepojenie odborníkov v konečnom dôsledku zabezpečí intenzívnu a čo naj­efektívnejšiu pomoc pre klienta a prispeje k jeho uzdraveniu.