Chutná bryndza je pre zdravie ako ZÁZRAK: Objavte zabudnutý vitamín, ktorý poteší nielen cievy

Dobrá známa s množstvom bielkovín, vitamínov, minerálov, najmä vápnika, fosforu a draslíka, a prospešných mikroorganizmov. Toľko, že vám odpustí aj šťavnatú slaninku na haluškách. No počuli ste už o vitamíne v bryndzi, bez ktorého by vápnik ani déčko nemali zmysel? „Vitamín K2 je rozpustný v tukoch. Podľa výskumov dokáže prinútiť bielkoviny, aby sa usporiadali tak, že na seba naviažu vápnik. Okrem vitamínu D3 hrá zásadnú úlohu v metabolizme vápnika práve vitamín K2. Vďaka nemu sa vápnik dostane len tam, kde ho naozaj treba,“ informuje biochemik docent Ing. Pavel Blažíček, PhD. Podľa najnovších štúdií vitamín K2 pôsobí preventívne pri srdcovo-cievnych ochoreniach i proti osteoporóze. Telo si ho samo vytvorí v malom množstve. Bryndzou, ideálne s kapustou, si ho však poistíte.

... v jednom grame bryndze sa nachádza približne miliarda užitočných mikroorganizmov? Stokrát viac ako v probiotickom jogurte.

Máte chaos, v ktorej bryndzi sa ukrýva najväčší poklad? „Zimná bryndza sa vyrába zo skladovaného ovčieho hrudkového syra v období od októbra do Veľkej noci. Letná je z hrudkového syra vyrobeného z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka približne od Veľkej noci do konca septembra,“ vysvetľuje hlavný rozdiel odborník a výrobca bryndze Bohuš Kaliarik. Májová je však špeciálnejšia. Tradične totiž pochádzala od ovečiek, ktoré už mohli spásať čerstvú trávu vysoko v horách. „Hrudkový syr a z neho vyrobená bryndza je šťavnatejšia, lahodnejšia, menej pikantná, s menej výraznou ovčou arómou a chuťou ako zimná bryndza,“ objasňuje odborník názov májová. No ide o surovú, nepasterizovanú verziu. Dnes v bryndzi z obchodu rozdiel ťažko rozoznáte. Počas pasterizácie zomierajú škodlivé mikroorganizmy, ale aj dobré mliečne baktérie, ktoré obsahuje pravá bryndza.

Aj tak sa však oplatí v obchode siahnuť po májovke. „Každá bryndza označená ako májová či letná je určite tá správna. Ak si kúpite bryndzu s označením letná, môže to byť aj v júli či v auguste, jej chuť aj iné parametre sú zhodné s májovou.“ Odborník radí kupovať tú vyrobenú na Slovensku. V okolitých štátoch má totiž syrový výrobok so skutočnou bryndzou málo spoločné. „Našej slovenskej sa žiadna nevyrovná práve pre jej lahodnosť. Odporúčam vždy si prečítať, v ktorom štáte sa bryndza vyrobila,“ nabáda odborník presvedčiť sa o tom nápisom SK v oválnej pečiatke na obale.

Počas sezóny dojenia oviec ju kúpite aj priamo na salaši či popri ceste. Idete do toho? Bryndza od domáceho výrobcu bude pravdepodobne nepasterizovaná. Len taká je skutočná zdravotná bomba. Má oveľa viac živín, probiotík – laktokokov, streptokokov a laktobacilov –, tiež vitamínov i minerálov ako verzia z obchodu. No nie je pre každého. Určite by sa jej mali vyhnúť malé deti, tehotné ženy, starí ľudia či osoby s chronickými ochoreniami. Pri nesprávnom skladovaní sa v nej veľmi dobre darí salmonele, kampylobakteru, enterokokom či stafylokokom, ktoré môžu vyvolávať prudké infekčné hnačky s horúčkami a kŕče v bruchu. Nezabudnite ju preto skladovať vždy len v chladničke od ôsmich do desiatich stupňov Celzia. A zjedzte ju ideálne čerstvú.

● imunitu

● alergie

● zlý cholesterol

● krvný tlak

● cievy

● trávenie

● kosti