Čo sa deje s naším telom, keď sa bojíme

Podoby strachu

● Úzkosť pociťujeme, keď sa obávame, čo s nami bude, ak prídeme o prácu, nebudeme mať dostatok peňazí, rodičia dôverne poznajú úzkosť pri pomyslení na budúcnosť svojich detí, majú o ne strach, boja sa, či to zvládnu v škole, ako prežijú sklamanie v láske podobne. Aj úzkosť má svoj význam. Jej cieľom je mobilizovať obranné sily organizmu, psychicky sa pripraviť na situáciu, ktorej sa obávame.

● Silný stupeň strachu môže vyústiť do paniky. Panické úzkostné poruchy sa prejavujú náhlymi záchvatmi úzkosti. Prichádzajú nečakane a často i bez vážneho dôvodu. Postihujú hlavne ľudí, ktorí trpia depresiou, alebo prepadli alkoholizmu. Záchvaty zvyknú trvať približne hodinu a opakujú sa i niekoľkokrát do týždňa.

● Fóbia je chorobný strach viazaný väčšinou na konkrétnu situáciu, objekt, osobu, činnosť, ktorý je však iracionálny, nepochopiteľný, pretrvávajúci a neovplyvniteľný rozumovými argumentmi.

Vegetatívne príznaky strachu

- Točenie hlavy
- Pocity závratu
- Sucho v ústach
- Mdloby, pocity nereálnosti objektov, situácie
- Strach zo straty kontroly, zbláznenia, straty vedomia, návaly tepla alebo chladu
- Búšenie srdca
- Zrýchlený pulz, potenie, chvenie alebo tras
- Sťažené dýchanie bolesti alebo nepríjemné pocity v hrudníku
- Pocit na zvracanie alebo brušná nevoľnosť, pocity znecitlivenia, mravčenia
- Sčervenanie, zrýchlená činnosť srdca, potenie, napätie

Choroby zo strachu

„Keď zo žartu nečakane vystrašíte zdravého človeka, náhle preľaknutie mu určite nebude príjemné, ale nemalo by mu nijako ublížiť. Ak to však urobíte človeku s podlomenými nervami, môžete mu tým privodiť dokonca i infarkt.“ Podľa skúseností psychológa Martina Milera však ide o ojedinelé prípady. Častejšie sú zdravotné problémy z pretrvávajúceho strachu v podobe úzkosti. „Ide o strach, ktorý nemá presný objekt, nie je jasné, čoho sa človek vlastne bojí. Dlhodobé úzkostné prežívanie môže mať somatické dôsledky – problémy srdcového charakteru, ťažkosti s dýchaním, závraty, zažívacie alebo kožné ťažkosti. Keď však zájdete za lekárom, pravdepodobne vám povie, že vám nič nie je. Ak príčina zdravotných problémov nie je jasná, ide pravdepodobne o následok úzkosti.“

Deti radšej nestrašte

„V detskom veku je strach z tmy či rozprávkových bytostí, z vecí, ktoré ešte nepoznajú a dobre im nerozumejú, úplne prirodzený. Keď ho však rodičia podporia vyhrážkami, že tieto strašidelné stvorenia prídu a potrestajú ich, ak nebudú poslúchať, zbytočne im skomplikujú život,“ upozorňuje psychológ Martin Miler. „Deti majú čo robiť, aby sa vyrovnali s každodenným objektívnym strachom či už z cudzích ľudí, alebo neznámych situácií, tento iracionálny strach z bosoriek a podobne je úplne zbytočný.“

Strach pre zábavu

Po láske je práve strach druhou najčastejšie využívanou témou vo filmoch. I keď je považovaný za negatívnu emóciu, veľakrát ho vyhľadávame, pozeráme horory, navštevujeme strašidelné zámky a iné podobné atrakcie, len aby sme sa zabavili a zvýšili si adrenalín.

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!