Neveríte, že hypnóza NAOZAJ funguje? Keď si prečítate toto, okamžite zmeníte názor!

Aj vám sa pri slove hypnóza pred očami vynorí levitujúca akrobatka na kúzelníckom vystúpení? Je to značne skreslená predstava. Veď ide o vo svete uznávaný spôsob terapie, založený na práci s ľudským vedomím a sugesciou. Samotné slovo pochádza zo starogréckeho hypnos, čo znamená spánok či hypnoó, čiže uspávam. Do praxe ho zaviedol škótsky chirurg James Braid už v 1. polovici 19. storočia. Neskôr si uvedomil, že názov nevystihuje podstatu zmeny vedomia a pripomína skôr stav spánku, no keď ho chcel nahradiť, už bolo neskoro: hypnóza sa vo svete ujala pod týmto pomenovaním.

Z histórie sú známe viaceré hypnotické školy od Mesmerovej viedenskej cez Braidovu anglickú a Lieblautovu či Charcotovu francúzsku až po Breuwerovu a Freudovu, ktorú praktizovali vo Viedni. Najslávnejšou pacientkou v dejinách psychiatrie, ktorá sa liečila pomocou hypnózy, bola 21-ročná Berta Pappenheimová, ktorá trpela paralýzou pravej, neskôr aj ľavej strany tela a čudným kašľom, ktorý sa zjavoval vždy, keď počula hudbu. Začala škúliť, stratila hlas, mala fóbiu z vody... Až hypnóza pomohla odhaliť súvislosti a príčiny problémov a priniesla jej úľavu. Hoci sa Sigmund Freud vydal neskôr vlastnou cestou, vplyv hypnózy uňho aj jeho pokračovateľov zostal.

„Svoje podvedomie si človek programuje sám svojimi myšlienkami alebo nám ho môže naprogramovať niekto iný,“ vysvetľuje psychológ Štefan Vanko zo spoločnosti PSYCHE EDUCA v Bratislave. „Sami sa často programujeme práve vtedy, keď riešime dlhotrvajúci problém alebo si nevieme rady zaužívanými frázami typu kašlem na to, je mi z toho zle, bolí ma z toho hlava, mám toho plné zuby, neviem sa pohnúť z miesta. Neriešený či až neriešiteľný problém trvá určitý čas a vy sa začnete cítiť zle, pokašliavate, alebo vás začne trápiť žalúdok, bolieva vás hlava, zuby, kĺby... .

Podvedomie nemá zmysel pre humor, vaše príkazy berie doslova a pre vás síce nelogicky, no preň logicky, priradí k sebe dve myšlienky – kolega ma ignoruje – je mi z toho zle, alebo nerozprávam sa s manželom – kašlem na to. V podvedomí sa uskutoční zmena, ktorá sa prejaví navonok,“ dodáva skúsený odborník. Podľa neho je hypnóza ako terapeutická metóda vhodná aj na takéto preprogramovanie nelogických väzieb nášho podvedomia, na odstránenie tzv. psychosomatických porúch, ktoré sa prejavili.

„Na úvodnom stretnutí zisťujeme, prečo pacient vyhľadal pomoc a aké má predstavy a očakávania od hypnózy. Ak sa jeho problém dá prostredníctvom hypnózy ovplyvniť, spoločne sa dohovoríme na postupe,“ prezrádza psychológ, ktorý sa vo svojej praxi venuje aj liečbe pomocou hypnózy. Podľa neho je pacient spoluliečiteľom, s ktorým hľadajú najvhodnejší obsah samotnej hypnózy. „Je to vždy veľmi individuálne, ušité na mieru pre konkrétneho pacienta.“ Na ďalších sedeniach sa najprv skúma a skúša tzv. hypnabilita – t. j. schopnosť človeka ponoriť sa do hypnózy, až potom nasledujú samotné hypnotické sedenia.

Veľa ľudí má o hypnóze skreslené predstavy. Aj Štefan Vanko sa stretol s klientmi, ktorí ju odmietali z obavy, že budú vydaní napospas hypnotizérovi. „Skutočnosťou však je, že nikoho nemožno hypnotizovať proti jeho vôli a v hypnotickom stave neurobí nič, s čím by nesúhlasil aj pri plnom vedomí. Počas hypnózy prebieha medzi klientom a terapeutom stály kontakt, tzv. raport. To znamená, že klient počuje a vníma všetko, čo sa okolo neho hovorí a odohráva, každý to však prežíva osobitým spôsobom.

Terapeut privedie klienta do požadovaného stavu, čím pripraví podvedomie na prijatie sugescie, čiže naprogramovanie, ktoré je pre terapiu vhodné alebo na ktorom sa v záujme dosiahnutia cieľa s pacientom dohodli,“ prezrádza psychológ. „Sugescia je tým účinnejšia, čím častejšie sa opakuje. Väčšinou je potrebných päť až dvadsať terapií, veľa záleží na hypnabilite klienta a zložitosti jeho problému.“

Hypnóza je symptomatická liečebná metóda, zameriava sa teda na konkrétne príznaky, a nie na celú chorobu ako takú. Možnosti jej použitia sú veľmi široké, napríklad:

* bolesti rôznych typov

* tremor (trasenie) rúk

* tiky

* poruchy reči

* tréma, neistota

* obezita

* anorexia, bulímia

* rôzne závislosti

* dyssomnie, insomnia

* enuréza

* depresie

* nedostatok sebaovládania

* neurotické poruchy

* psychosomatické problémy

* dermatologické problémy

* pôrod (zníženie stresu, bolestí, pôrod v hypnóze)

* strach z ošetrenia napríklad zubov

Psychológ Štefan Vanko považuje hypnózu za adjuvantnú, teda nápomocnú metódu, a nie za panaceu, čiže liek, ktorý všetko vyrieši za pacienta a bez jeho aktívnej snahy a aktivity. Nedporúča ju pri závažnejších psychických ochoreniach a ako jedinú liečebnú metódu.

... Orlando Bloom bol ako dieťa závislý od čokolády a jeho mama zavolala na pomoc hypnoterapeuta?

... hypnóza pomohla pri chudnutí vojvodkyni Sarah Ferguson či speváčke Geri Halliwell?

...W. A. Mozart údajne zložil svoju operu Cosi fan tutte pod vplyvom hypnózy?

... Sylvester Stallone pri nakrúcaní filmu Rocky spolupracoval s hypnoterapeutom Gilom Boyneom?

... Jackie Kennedyová-Onassisová vďaka hypnoterapii prekonala tragické udalosti a stratu manžela?