Čo by mal robiť DOBRÝ RODIČ? Toto je 5 vecí, ktoré sú nevyhnutné, aby vaše deti boli ŠŤASTNÉ

Možno to my dospelí často nechceme vidieť, ba dokonca to môžeme vedome popierať, no to, akí sme, majú na svedomí aj naši rodičia. Výchova a láska, ktorú nám poskytli, alebo práve to, čo nám od nich absentovalo. Je nám jasné, že nie všetky dcéry sú „otcove princezné“ a nie všetci synovia sú „matkinou pýchou“. Často to býva naopak alebo sa jednoducho ocitáme v strede, vypĺňame tú prázdnotu a zahladzujeme stopy po kalamite, ktorá sa stala.

Rozhodne si myslím, že deti treba chváliť už od útleho veku. Pochvala je veľmi dôležitá pre sebavedomie každého z nás. Keď si ako drobec častejšie vyslúžime kritiku či to, čo by sme mohli urobiť lepšie, prídu vedľajšie účinky v podobe nízkeho sebavedomia. Za to, že máme pri sebe dobrého a milujúceho muža, ďakujme práve otcovi a to, že vieme precítiť každú maličkosť, zasa vďačme mame. Pretože rodiča nerobí rodičom jeho povolanie ani titul. Je to iba zodpovednosť a snaha byť pre svoje dieťa tým najlepším možným odkazom, že láska je najdôležitejšia. To je celé tajomstvo. Keď chýba láska a dôkazy o nej, má to za následok mnohé.

Kto nedokáže počúvať, ťažko niečo pochopí alebo si všimne. Preto buďme pre svoje deti dobrými poslucháčmi, a to ideálne v každom veku. Pocit, že sa máme na koho obrátiť, je na nezaplatenie.

„Podľa mňa by si mal radšej toto, viac vynáša tamto...“ Toto rozhodne nehovorte svojmu dieťaťu. Dovoľte mu rozvíjať to, čo miluje. Nesnažte sa z neho robiť niekoho iného alebo si nebodaj cezeň naplniť nesplnené sny. Všetko musí ísť prirodzene a z neho.

Tento bod úzko súvisí s tým predchádzajúcim. Nie nadarmo potom po svete chodí toľko úspešných ľudí. Prečo? Lebo mali podporu. Lebo im niekto veril a patrične im to dal aj najavo!

Tu netreba veľa slov. Objatie a rodičovské teplo liečia aj tie najväčšie krivdy a rany. Ruku na srdce, koľkokrát ste na to čakali práve v tých ťažkých chvíľach?

Takýto krúžok, takáto škola, takéto aktivity. Rozhodne nechcete, aby sa z detí stali flákači, ale myslíte si, že je šťastné, ak chodia na hodiny klavíra, no túžia po hodinách kreslenia? Poviete si, raz mi za to poďakujú. Ale čo ak nie? Čo ak v nich zabíjate niečo, čo by im zariadilo spokojný život a najmä zdravé sebavedomie a schopnosť veriť svojim snom?