Čo robiť, ak sa celú noc prehadzujete v posteli? 8 veľkých mýtov o spánku, ktorým stále veríte

Poznáte tie stavy, keď sa prehadzujete z boka na bok, hľadíte do stropu a v hlave vám ako naschvál naskakuje všetko, na čo vôbec nechcete myslieť? A čím viac chcete zaspať, tým menej to ide? Tie rána bývajú ťažké. Čo rána, celým dňom sa ledva preplazíte… Čo sa s tým dá robiť?

Poďme sa na to pozrieť. Podľa odporúčaní o zdravom množstve spánku by sme mali tretinu dňa, čiže osem hodín, prespať. Lenže, ktorej z nás sa to skutočne podarí? Niektoré považujú spánok za premárnený čas, keď si telo a mozog len tak oddychujú a my nemôžeme nič užitočné produkovať. No nie je to celkom tak.

V roku 1910 spala v noci väčšina ľudí deväť hodín. Nedávne výskumy však ukazujú, že dnes priemerný dospelý spáva menej ako sedem hodín denne. Viac ako tretina dospelých sa sťažuje počas dňa na ospalosť, ktorá vplýva na ich pracovný výkon. Dokonca spánok detí a adolescentov je kratší, ako sa odporúča. Tieto trendy sa pripisujú najmä elektronickým zariadeniam a dôsledky môžu byť vážne. Od porúch správania až po psychické a fyzické problémy.

Ak si pospíte kratšie, ako sa odporúča, nemusíte cez deň práve zaspávať na pracovnom stole, ale už aj malé skrátenie spánku ovplyvňuje schopnosť jasne myslieť a rýchlo reagovať. Ak nedostatok spánku pretrváva, trpí srdcovo-cievny systém, narúša sa energetická rovnováha a znižuje sa schopnosť tela zvládať infekcie. Takto vzniknutý spánkový dlh sa hromadí a už ho nemožno dohnať.

Naše biologické hodiny sú nastavené tak, že sme najviac v strehu počas dňa a najmenej v noci. A hoci aj pracujete na nočných zmenách, prirodzene sa cítite v noci ospalo. Dokážeme „zresetovať“ svoje biologické hodiny, ale ide to pomaly, maximálne o jeden až dve hodiny denne. Mohlo by trvať viac ako týždeň, kým by ste si zvykli na zmenu v cykle zaspávania a vstávania. To sa deje napríklad pri cestovaní viacerými časovými pásmami alebo pri prechode na nočnú prácu.

Starí ľudia nepotrebujú menej spánku, ale vo všeobecnosti spávajú menej alebo je ich spánok menej kvalitný. Starnutím sa kvalita spánku mení a starší ľudia často trpia nespavosťou alebo inými diagnózami, ktoré rušia ich spánok. Ale veľa starších ľudí si zdriemne aj niekoľkokrát počas dňa a práve to je dôsledok, že v noci sa častejšie budia.

Nie je dôležité len množstvo spánku, ale aj jeho kvalita. Niektorí ľudia spávajú osem až deväť hodín, ale po prebudení sa necítia oddýchnutí. Kvalitu spánku ovplyvňujú mnohé spánkové poruchy, ale aj zdravotné diagnózy. Ak si pospíte viac, nebudete sa počas dňa cítiť menej unavená, ak váš spánok narúšajú vyššie spomenuté problémy. Väčšina z nich sa však dá odstrániť zmenou životného štýlu alebo pomocou terapie. Keď to zhrnieme: Jedna noc dlhšieho spánku nenapraví všetky škody spáchané dlhodobo nedostatočným spánkom.

Aj tu platí, že ak si dlhšie pospíte cez víkend, svoj spánkový dlh celkom nezmažete a rovnako ani problémy, ktoré z neho vznikli. Dlhým víkendovým vyspávaním si môžete narušiť biologické hodiny, čo spôsobí, že sa vám nebude chcieť ísť v nedeľu večer spať a v pondelok ráno zase vstávať.

Šlofík popoludní nezachráni všetky škody spôsobené nočnou nespavosťou, ale môže ich aspoň zmierniť. Vyhnite sa však poobedňajšiemu spánku po 15. hodine, lebo by sa vám večer ťažko zaspávalo. Ideálne je, keď šlofík netrvá dlhšie ako 20 minút, lebo po dlhšom spánku počas dňa sa budete cítiť ako omráčená.

Chrápanie počas spánku je bežné a zvýrazňuje sa starnutím, ale... Ak chrápete pravidelne, môžete sa počas dňa cítiť ospalo a zvyšuje sa u vás riziko diabetu a ochorení srdca. Hlasné, prerušované a časté chrápanie môže byť príznakom spánkového apnoe, čo je vážna porucha spánku, keď sa pri chrápaní dýchanie prerušuje alebo je veľmi plytké, čo je nebezpečné pre srdce.

Problémy, starosti a stres naozaj môžu zhoršovať zaspávanie, ale je to väčšinou len krátkodobé. Pretrvávajúce problémy so spánkom môže spôsobovať aj veľa iných faktorov. Môžu to byť niektoré lieky alebo spánkové poruchy. Ďalšie bežné príčiny nespavosti sú depresie, úzkosti, astma, artritída alebo iné ochorenia, ktorých príznaky sa zhoršujú v noci.

● Počas neho prebieha množstvo dôležitých funkcií, vďaka ktorým môžeme cez deň bezproblémovo a zdravo fungovať. Telo aj mozog sú stále aktívne.
● Zvyšuje sa vylučovanie životne dôležitých hormónov.
● Mozog vytvára nové spojenia nevyhnutné na učenie a vytváranie spomienok.
● Bez spánku nie sme schopné sústrediť sa a pružne reagovať.
● Máme problémy s výkyvmi nálady.
● Chronický nedostatok spánku zvyšuje riziko vzniku obezity, diabetu, kardiovaskulárnych chorôb a infekcií.