Čo robiť, ak máme dnes svoj rizikový stupeň?

V praxi to znamená, že pri určitých rizikových stupňoch lekári odporúčajú napríklad dostatok spánku, nepreťažovať organizmus, upraviť si stravu, vyhýbať sa stresu, nezabudnúť na predpísané lieky a podobne. Upozornenie platí aj pre vodičov, pretože výskumy potvrdili, že spomalené reakcie a poruchy koncentrácie súvisia s citlivosťou na počasie

Ako zmierniť nepríjemné následky?

Pri náhlej zmene počasia sa treba vyhýbať pitiu kávy a silného čaju. Dobré je piť viac minerálnych nápojov zároveň so šumivou tabletkou horčíka a vápnika. Pri objavení sa tlakovej výše alebo pri veternom počasí treba zvýšiť prísun vitamínu C, do kávy alebo čaju pridať o čosi viac cukru a mlieka. Prechodne je vhodné vylúčiť z potravy hovädzie i bravčové mäso a nahradiť ich zeleninou a rybami. Pomáhajú šťavy z čerstvého ovocia a šípkový čaj. Neuškodí ani kúsok horkej čokolády. Ak je tlaková níž, sú vhodné potraviny s vyšším obsahom horčíka (ryby, strukoviny, banány, figy). Treba sa vyhnúť soleniu a pred spánkom piť čaj z medovky. Meteosenzitivita sa dá ovplyvňovať. Pomáha otužovanie a veľa pohybu.

Citliví sú najmä kardiaci

V súvislosti s atmosférickými zmenami sú najviac ohrození ľudia s vysokým krvným tlakom a pacienti s problémami kardiovaskulárneho systému. Pri náhlom znížení teplôt sa totiž zužujú cievy, krvný tlak sa zvyšuje a nedokrvenie srdcových tepien môže napokon prispieť k infarktu. Zmena teploty môže byť preto problémom aj pre diabetikov, pretože práve tí často trpia hypertenziou.

Keď je tlaková výš

Tlaková výš je väčšinou charakteristická pre priaznivé počasie a ľudia na ňu nezvyknú reagovať citlivo. Počas nej býva pekne, slnečno, málo oblakov, spravidla bezvetrie alebo slabý vietor (tlak vzduchu 1 020 až 1 060 hPa). V zime však môže byť aj hmla, mrholenie, môže byť veľmi chladno.

Keď je tlaková níž

Meteosenzitívni ľudia sa cítia „pod psa“. Točí sa im hlava, treští im v nej, sú malátni, ospalí, skrátka nanič. Zväčša býva oblačnosť, prehánky, dážď (v zime sneženie), búrky, zosilnenie vetra (tlak pod 1 000 hPa), v lete často aj ochladenie.

Čo nás najviac ničí

Najnepríjemnejšie sú prechody atmosférických frontov sprevádzané veľkými výkyvmi tlaku, vetrom, dažďom a búrkami. Najväčšou záťažou pre organizmus je prudká zmena teploty, najmä ak je to viac než 10 °C. Napríklad v utorok je 30 stupňov a v stredu ledva 19.

Čím reagujeme na počasie

- Vnímavosť: Ide najmä o zmenu nálady, nesprevádzajú ju pocity bolesti ani výrazné chorobné stavy. Je to geneticky daný ochranný reflex, akýsi systém varovania, aby sme sa mohli prispôsobiť zmene počasia.
- Citlivosť: Prejavuje sa v podobe nevoľnosti, bolesti hlavy, ospalosti, problémov s krvným tlakom.
- Precitlivenosť: Trpia ňou najmä ľudia chorí na anginu pectoris, chronický zápal priedušiek, cukrovku, epilepsiu. Prejavuje sa žalúdočnými a črevnými problémami, podráždenosťou, ťažkosťami s koncentráciou a spomalením reakcií.