Príbeh pani Daniely sa začína počas jej štúdia na gymnáziu, keď začala nosiť okuliare s korekciou –0,5 D. V priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov jej zrak postupne slabol, až sa „dopracovala“ ku korekcii –1,5 D. Za to, že okuliare neboli až také silné, podľa jej slov vďačí tomu, že ich nenosila stále. „Ale v škole počas vyučovania, neskôr pri šoférovaní alebo na pracovných zasadnutiach boli povinné. A, samozrejme, keď som cestovala na neznáme miesta,“ vysvetľuje.

O tom, ako si  prirodzene zlepšiť  zrak, napísala aj knihu.
O tom, ako si prirodzene zlepšiť zrak, napísala aj knihu.
Zdroj: archív D.M.

V zajatí optiky

Okuliare boli povinnou výbavou, pretože mala strach, že neuvidí nápisy alebo čísla mestských liniek, že sa niekde stratí, že jej uniknú detaily. V roku 2007 odišla na materskú dovolenku a okuliare takmer po dvadsiatich rokoch nosenia úplne odložila. „Keďže som nemala čas pozerať televíziu, nešoférovala som, nechodila do práce, netrápilo ma, či rozpoznám tváre ľudí alebo prečítam nápisy. Môj svet sa točil okolo dcérky a tú som videla aj bez okuliarov.“

 

Ako vraví, postupne si začala uvedomovať, že vidí ostrejšie: „Napríklad titulky na obrazovke, ktoré som predtým nebola schopná vidieť ani zo vzdialenosti dvoch, troch metrov, som zrazu mohla prečítať zo vzdialenosti piatich, šiestich metrov. Môj zrak sa upravil spontánne. Bez okuliarov, bez liekov, bez laserovej operácie.“ Z vlastnej skúsenosti teda vie, že zrak sa môže nielen zhoršiť, ale aj zlepšiť.

Od ekonómky k učiteľke

S odstupom času a hlavne s poznatkami a so skúsenosťami, ktoré má, sa na svoju krátkozrakosť pozerá inak: „V mojom prípade bola krátkozrakosť výsledkom nadmerného používania zraku nablízko. Veľkú úlohu však zohrával psychický a emocionálny stav.“ Genetika v tom vraj nehrala žiadnu rolu. V júli 2008 sa Daniele narodil synček – tri mesiace pred termínom. Komplikácie a problémy, ktoré táto situácia so sebou priniesla, spôsobili, že sa ako vyštudovaná ekonómka k pôvodnej práci nevrátila.

„Vážne synčekove problémy so zrakom ma priviedli k Batesovej metóde prirodzeného zlepšovania zraku. Keďže v tom období som na Slovensku nenašla nikoho, kto by sa tomu venoval, rozhodla som sa pre jej štúdium na College of Vision Education v Anglicku,“ spomína. V máji 2013 sa stala členkou Bates Association for Vision Education – medzinárodnej asociácie, ktorá združuje učiteľov Batesovej metódy. V januári 2014 si pani Daniela založila centrum ProVitalis v Banskej Bystrici, kde začala poskytovať služby zrakového vzdelávania ako prvá učiteľka Batesovej metódy na Slovensku.

O Batesovej metóde, ale aj vlastných skúsenostiach prednáša aj vo svete. Toto je na konferencii v Edinburghu.
O Batesovej metóde, ale aj vlastných skúsenostiach prednáša aj vo svete. Toto je na konferencii v Edinburghu.
Zdroj: archív D.M.

Vydala knihu

Počas praxe dostávala pani Daniela od svojich klientov otázky, ktoré sa často opakovali. To ju priviedlo k myšlienke napísať knihu, ktorá by slúžila ako pomôcka v procese prirodzeného zlepšovania zraku. A tak jej v roku 2017 vyšla kniha Lepší zrak prirodzene – praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom, ktorá je prvou slovenskou knihou svojho druhu. Momentálne pripravuje knihu Neobyčajný (zá)ZRAK - Príbehy z mojej pracovne a knihu pre deti.

Najčastejšie otázky ohľadom zraku 

Existujú nejaké rady alebo tipy, ako uľaviť unaveným očiam?
Pravidelným praktizovaním nižšie uvedených techník môžete prispieť k celkovému zlepšeniu videnia.

Slnko
Mnohí ľudia sú dnes citliví na svetlo, čo je dôsledkom toho, že väčšinu života trávime v uzavretom priestore pri umelom osvetlení, ale taktiež „chránime“ oči napríklad slnečnými okuliarmi. Aspoň niekoľko minút denne skúste tráviť na prirodzenom svetle. Sadnite si niekde na lavičku alebo využite čakanie na MHD, zavrite oči a nastavte tvár slnku, aby vám slnečné lúče dopadali na zavreté viečka. Môžete otáčať hlavou do strán, ako keď hovoríte nie, aby sa oči nahriali zo všetkých strán. Robte tak aspoň dve minúty. Samozrejme, čím viac slnka očiam doprajete, tým lepšie. Túto aktivitu robte bez dioptrických alebo slnečných okuliarov!

Tma
Najlepší odpočinok pre oči je tma. Čím väčšia, tým väčší relax. Zatvorte oči a zakryte ich dlaňami. Netlačte na ne! Napríklad: sadnite si k stolu a oprite sa lakťami o stôl, ako podpera vám môžu poslúžiť aj pokrčené kolená, ak sedíte na zemi či v posteli. Dôležité je, aby lakte neviseli voľne vo vzduchu, pretože po chvíli vám začnú tŕpnuť a bude sa vytvárať napätie v celej hrudno-krčnej oblasti. Majte oči zakryté dovtedy, kým nepocítite úľavu. Ak chcete zvýšiť relaxačný účinok tejto techniky, pustite si svoju obľúbenú hudbu, prípadne ju obohaťte o arómoterapiu. Počas tejto techniky môžete meditovať, modliť sa alebo len tak vnímať zvuky okolitého sveta. Môžete zapojiť pamäť a predstavivosť a predstavovať si príjemné situácie. Túto techniku robte bez okuliarov, ideálne aj bez kontaktných šošoviek.

Voda
Veľmi rýchlu úľavu očiam prináša striedavé špliechanie teplej a studenej vody na zavreté oči. Nad umývadlom niekoľkokrát špliechajte teplú a niekoľkokrát studenú vodu na zavreté oči. Ešte raz zopakujte. Ráno a počas dňa končite studenou vodou, pred spaním teplou. Špliechanie nie je vhodné pri problémoch odtrhnutej sietnice, pri ťažkej krátkozrakosti, zvýšenom vnútroočnom tlaku (glaukóm), po operáciách sivého zákalu, pri akomkoľvek riziku poškodenia oka. Alternatívou môžu byť studené a teplé obklady s uterákom.

Voda
Voda
Zdroj: shutterstock

Pohyb
Znakom zdravého zraku je rýchly a krátky pohľad. Čo je presným opakom toho, ako dnes oči používame. Oko je schopné zachytiť obraz v zlomku sekundy. Čím dlhšie sa sústredíme na jeden bod v snahe zaostriť, tým väčšie napätie vzniká. Dlhé uprené pozeranie na obrazovku počítača v jednej konštantnej, krátkej vzdialenosti bez žmurkania, keď väčšinou používame len centrálne videnie na úkor periférneho – to všetko sú veci, ktoré očiam neprospievajú. Naše oči potrebujú pohyb rovnako ako zvyšok tela. Ideálnymi aktivitami na rozhýbanie tela a očí sú rôzne loptové hry, pri ktorých trénujete koordináciu oka a ruky, koordináciu celého tela a, samozrejme, mobilitu očí.

Pohyb
Pohyb
Zdroj: shutterstock

Diaľka
Naše oči sú uspôsobené na pozeranie do diaľky, vtedy pozerajú uvoľnene, bez námahy. Takže skúste občas „odtrhnúť“ oči od obrazovky televízora, počítača, tabletu, mobilu či knihy a pozrite von oknom. Aj obyčajný pohľad do diaľky dokáže vašim očiam uľaviť. Nesnažte sa nasilu zaostrovať, nechajte oči voľne spočinúť na objektoch v diaľke a len tak pozorujte ich línie. Je dôležité, aby sa oči nenamáhali. Každá námaha, úsilie, snaha, napätie oči oslabuje.

Čo je to Batesova metóda?

Prirodzené zlepšovanie zraku vychádza z učenia amerického očného lekára Dr. Williama Horatia Batesa (1860 – 1931), ktorý chápal videnie celostne ako spoločnú činnosť mysle, tela a ducha a nielen ako činnosť očí. Dr. Bates tvrdil, že v každom prípade zhoršeného zraku a očnej choroby je rozhodujúcim faktorom napätie a stres a liekom je vždy relaxácia. Cieľom praktizovania jednotlivých techník a aktivít Batesovej metódy je naučiť sa pozerať uvoľnene, bez námahy. Ak dosiahneme relaxáciu tela, mysle a následne zrakového aparátu, oči sa začnú regenerovať.

Na rozdiel od pasívneho používania okuliarov si táto metóda vyžaduje aktívny prístup klienta, pravidelné praktizovanie naučených techník a odstránenie zlozvykov pri pozeraní. Batesova metóda môže pomôcť pri akomkoľvek zrakovom probléme (pri refrakčných chybách, ako je krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus, tiež strabizmus – škúlenie –, amblyopia – tupozrakosť – a podobne). Zlepšenie zaznamenali aj pacienti s diagnózami, ako je sivý zákal, zelený zákal, makulárna degenerácia. Pritom vek nehrá žiadnu rolu.

Dlhé pozeranie na obrazovku v konštantnej vzdialenosti bez žmurkania treba striedať s pohľadom do diaľky.
Dlhé pozeranie na obrazovku v konštantnej vzdialenosti bez žmurkania treba striedať s pohľadom do diaľky.
Zdroj: shutterstock

Prečo sa nám zrak zhoršuje?

Je bežne zaužívané, že ak náš zrak nie je stopercentný, prvou voľbou sú okuliare, kontaktné šošovky alebo laserová operácia. Rozmazané videnie však neprichádza len tak. Predstavuje akúsi červenú kontrolku, ktorá nás má upozorniť na to, že niečo v nás alebo v našom živote nie je v poriadku. Že naša rovnováha je narušená. Keď si nasadíme okuliare, máme pocit, že je opäť všetko v poriadku. Lenže nie je. Príčina zostáva. A problém sa môže ďalej prehlbovať. Je to podobné ako v prípade choroby, keď si vezmeme lieky na zníženie teploty alebo potlačenie bolesti. V skutočnosti nás tieto lieky neliečia, len potláčajú symptómy, ktoré takisto poukazujú na nerovnováhu.