Tridsaťdvaročná Jade trpí cukrovkou prvého typu a ako sama hovorí, nie je to spôsobené žiadnou zlou životosprávou. Cukrovka prvého typu je totiž autoimunitné ochorenie, keď telo napadá pankreas a ten nedokáže ďalej produkovať inzulín. Kým pri cukrovke druhého typu vaše telo stále produkuje inzulín, no je voči nemu imúnne a práve tento druh je často spôsobený zlou diétou alebo životosprávou.
To ale veľa ľudí nechápe, a preto ju často súdia a pýtajú sa jej, ako je možné, že má cukrovku, aj keď nie je tučná. Jej ochorenie je teda navonok neviditeľné, no často musí napríklad použiť zariadenia pre ľudí so zdravotným postihnutím a mnohí jej vždy darujú nepríjemné pohľady...
Technológie však našťastie poriadne napredujú, a tak jej kvalitu života zlepšili, no je to práve ľudský faktor, ktorý ju dokáže nahnevať a z čoho je často smutná. Jade však nemá čas na to, aby sa nad týmto zamýšľala, keďže musí premýšľať skôr nad tým, akú dávku inzulínu potrebuje, podľa toho, čo práve jedla, či je v strese a podobne.
„Je veľmi ťažké byť perfektným diabetikom, sama mám od toho poriadne ďaleko. Napriek tomu, že takto žijem už takmer 30 rokov, občas zabudnem a zjem niečo, čo by som nemala a potom mi je zle... Krátko na to si zase uvedomím, že som zabudla na inzulín,“ hovorí.
Jej život je teda komplikovaný a keby si nestrážila, čo zje a koľko potrebuje na základe inzulínu, hrozili by jej vážne ochorenia. Takže jej určite nepomôže, keď to ľudia nechápu, pýtajú sa jej hlúpe otázky a neveria, že je taká chorá aj vtedy, keď nemá nadváhu...
