Diagnóza plná skratiek

Čo mi to vlastne je?

Máte zvýšenú sedimentáciu, céerpé je síce v norme, ale tie leukocyty sú trocha horšie. Glykémiu máte dobrú, no cholesterol je nad šesť. Lekárka šuští laboratórnymi výsledkami, hovorí tak rýchlo, že sa ju bojíte zastaviť. Zrazu ste za dverami ordinácie a vlastne neviete, čo vám je. Do redakcie neustále dostávame listy, kde nám čitateľky opisujú svoju diagnózu, posielajú lekárske nálezy a pýtajú sa, čo im vlastne je. Dôvodov na to majú viacero, buď sa hanbili opýtať lekára, alebo sa báli priznať, že mu jednoducho nerozumeli, alebo im to lekár možno ani nepovedal.

Pýtajte sa znova a znova!

Naša rada znie: Nehanbite sa spýtať na tú istú vec aj trikrát, kým ju nepochopíte. Pýtajte sa aj na výsledky vyšetrenia, ešte v ambulancii sa opýtajte lekára, ako dlho bude trvať ich spracovanie, kedy a ako budete o výsledku informovaní. Niektorí lekári majú totiž nepríjemný zvyk informovať pacienta o výsledkoch len v prípade, že niečo nie je v poriadku. Tento prístup vás môže nechať dlho v neistote, a to aj napriek tomu, že váš lekár už pozná výsledky.

Hovorte o výsledkoch

Hneď ako poznáte výsledky testov, poproste lekára aj o porovnanie s predchádzajúcimi. Napríklad zmena hodnoty cholesterolu môžu ovplyvniť váš zdravotný stav, zistite si, či sú hodnoty v norme.

Čo dokáže vyčítať lekár?

Čo lekár vyčíta z laboratórnych výsledkov? Ktoré hodnoty sú bežné a ktoré sú predzvesťou, že v našom tele sa dejú chorobné zmeny? Kedy je to už naozaj vážne? Ak vám lekár oznamuje výsledky testov, neváhajte sa spýtať, ak niečomu nerozumiete. Niekedy sa tiež stane, že vám do ruky strčia výsledky s nezrozumiteľnými skratkami a údajmi.

Urobte si poznámky

Aj na návštevu lekára by sme sa mali pripraviť. Pospomínajte si, aké symptómy sa u vás objavujú, aké liečebné procedúry či zákroky ste absolvovali. Svoje otázky a poznámky si poznačte, aby ste si boli istí, že na nič podstatné nezabudnete. Poznačte si aj, aké lieky užívate alebo ste užívali. Pred návštevou si pripravte otázky, ktoré mu chcete položiť.

Najčastejšie otázky, ktoré zabúdame vysloviť u lekára

● Čo mi to vlastne je?
● Ste si istý diagnózou?
● Aké sú iné možnosti liečby?
● Čo ešte môže potvrdiť túto diagnózu?
● V čom spočíva riziko liečby?
● Ako zistíte, že je liečba účinná?

Najčastejšie nezodpovedané otázky pacientov

● Čo nefunguje správne?
● Čo to spôsobilo?
● Čo sa s tým dá robiť?
● Čo mám robiť, aby sa to nezopakovalo?
● Prečo sa to muselo stať práve mne?

Máme platiť za predoperačné vyšetrenie, alebo nie?

Idete na operáciu?
Chystáte si na plánovanú operáciu? Možno ste sa aj vy už stretli s problémom, že vám lekár odmieta urobiť predoperačné vyšetrenie. Kto je vlastne povinný urobiť ho: obvodný lekár, alebo lekári v nemocnici, kam má ísť na operačný zákrok?

Ako to má byť
Krv na predoperačné vyšetrenie je vám povinný odobrať lekár primárnej ambulantnej starostlivosti, ktorý za vás dostáva od zdravotnej poisťovne kapitačnú platbu. Preto by ste mali trvať na tom, aby vám ho urobil obvodný lekár. Samozrejme v prípade, ak zákrok hradí zdravotná poisťovňa.

Ak by ste sa stretli s neprekonateľným problémom, máte právo sa sťažovať buď priamo u nadriadeného, alebo u lekára vyššieho územného celku či riaditeľa zdravotníckeho zariadenia. Môže sa obrátiť aj na odbor bezpečnosti a ochrany práv pacienta na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Kontakt: 02/59311352

Kedy si platíte sami
Ak pacient ide na zákrok, ktorý nehradí poisťovňa, napríklad na interrupciu, v tom prípade ho môže obvodný lekár aj odmietnuť. Ak si idete dať urobiť kozmetickú plastickú operáciu, všetko si hradíte sami vrátane predoperačného vyšetrenia. V takom prípade si môžete dať urobiť predoperačné vyšetrenie v súkromnom centre. Jeho výhodou je, že netreba čakať a výsledky sú hotové už na druhý deň.
Cena je však dosť vysoká, pohybuje sa od 1 500 do 3 500 korún.

Ako správne čítať niektoré lekárske skratky a výrazy

CRP
C-reaktívny proteín je zápalový parameter, ktorý vám lekár stanoví z krvi. Jeho hodnoty vyššie ako 10 mg/l hovoria o prítomnosti dlhšie prebiehajúceho zápalu v organizme. Lekár ním dokáže odlíšiť, či je v tele bakteriálna, alebo vírusová infekcia, a v takom prípade netreba nasadzovať antibiotickú liečbu. Ak má lekár v ambulancii prístroj na zmeranie CRP, výsledok je hotový do 4 minút od odberu krvi z prsta a poskytne možnosť rýchleho a presného postupu v ďalšej liečbe.

Sedimentácia alebo FW
Už hodinu po odobratí krvi dokáže lekár povedať, či máte v tele nejaký zápal.
Krvinky chorých ľudí totiž klesajú rýchlejšie ako krvinky zdravých. Toto jednoduché, ale veľmi užitočné zistenie, ktoré opísal švédsky lekár Robin Fahraeus pred sto rokmi, patrí aj dnes k základným laboratórnym vyšetreniam pri zisťovaní choroby.
Normálne hodnoty sú za prvú hodinu u mužov 3 až 10 a u žien 5 až 15. Hodnoty o dve hodiny sú približne dvojnásobne vyššie. Zvýšené hodnoty znamenajú, že vo vašom organizme sa odohrávajú nejaké zápalové procesy, onkologické ochorenie či ťažká anémia, chudokrvnosť. Extrémne vysoké hodnoty bývajú pri rakovine kostnej drene a pri reumatickej polyartritíde.

Glukóza v krvi
Hladina cukru v krvi ukazuje, či je naša slinivka schopná produkovať dostatočné množstvo inzulínu na spracovanie potravy. Normálne hodnoty sa pohybujú od 3,8 do 5,6 mmol/1. Vyššia hodnota znamená cukrovku. Prechodne zvýšená glukóza v krvi býva v období tehotenstva. Nižšia hodnota zase môže signalizovať výskyt nádorového ochorenia pankreatických buniek (teda slinivky).

Pečeňové funkcie
Over ujú sa peč e ňovými testmi. Normálne hodnoty predstavujú čísla nižšie ako 0,73 a 0,66 S-ALT ukat/1. Vyššie čísla ako norma naznačujú možnosť hepatitídy, cirhózy, žltačky, pečeňových nádorov, infarktov a pľúcnych embólií.

Cholesterol
Normálne hodnoty sa pohybujú od 3,5 a 5,6 mmol/1. Menšie hodnoty môžu naznačovať ochorenie štítnej žľazy. Vyššie hodnoty predstavujú zvýšené riziko predčasného vápenatenia tepien, riziko infarktu či mŕtvice.

Glukóza v moči
Akýkoľvek obsah cukru v moči už ukazuje na výskyt nepríjemného problému – cukrovky.

Bielkoviny
Keď sa v moči objavia bielkoviny, znamená to, že ste chytili nejaký zápal alebo vám nedostatočne fungujú obličky.

Krv v moči
Krv v moči je vždy problém. Môže to znamenať zápal alebo prítomnosť močových kameňov.

Bilirubín
Výskyt žlčového farbiva v moči znamená ochorenie pečene alebo žlčových ciest.

pH moču
Je číslo, ktoré určuje, aký kyslý alebo zásaditý je náš moč. Norma sa pohybuje od 6,4 do 6,8 pH. Ak je číslo nižšie, znamená to kyslosť alebo poškodenie stavebnej jednotky obličiek, nefrónu. Ak je číslo vyššie ako 6,8, znamená to zásaditosť, a teda problém s obličkami.

Onkomarkery
Onkomarkery sú produkty nádorových buniek, z ktorých sa uvoľňujú do krvi, no ich produkcia sa môže zvýšiť aj pri niektorých ťažkých zápalových ochoreniach. Vyšetrenie onkomarkerov má význam pri včasnom odhalení určitých nádorových ochorení, napríklad vaječníkov, hrubého čreva alebo prostaty u mužov, nenahrádza však preventívne vyšetrenie praktickým lekárom, gynekológom, urológom ani iné pomocné vyšetrenie a zobrazovacie metódy.
Zvýšená hodnota markerov nás však môže skôr než iné diagnostické postupy upozorniť na vznikajúci problém v tele. Ak vám lekár zistí zvýšené hodnoty onkomarkerov, neprepadnite hneď panike, nemusí ísť hneď o rakovinu. Možno ste len prekonali zápalové ochorenie.
Zvýšená hladina onkomarkerov je síce pre lekára vždy vážnym signálom, ale zhubné ochorenie sa musí potvrdiť ďalšími diagnostickými, najmä zobrazovacími metódami, ako sú ultrazvuk, CT či magnetická rezonancia. Potom treba buď urobiť cytologickú biopsiu, alebo priamo chirurgicky odstrániť chorobné ložisko. Skutočnosť, že išlo o zhubný nádor, potvrdí až histologické vyšetrenie.