Diagnóza: Stále som unavená

Je to diagnóza. Nie lenivosť!

Chronická únava je fenomén, ktorý dokáže potichučky, nenápadne, ale systematicky zničiť všetko, čo sme si doteraz budovali. Niektorí z pacientov dokonca nemôžu ani pracovať, musia si ľahnúť a sú odkázaní na cudziu pomoc. Z úspešného človeka, ktorý pracoval s plným nasadeným, sa naozaj môže stať doslova mátoha. „Chronický únavový syndróm, ale ten naozajstný, ako je zaradený v medzinárodnej klasifikácii diagnóz, to je skutočne závažné a zničujúce ochorenie, ktoré sa prejavuje tak, že človek nevládze urobiť ani pár krokov, leží na posteli, nie je schopný prakticky žiadnej aktivity,“ hovorí profesor MUDr. Peter Pružinec, hlavný odborník pre imunológiu a alergiológiu. „Našťastie tých prípadov nie je toľko. To, čo bežne laicky nazývame chronickou únavou, ak nie sme schopní vstať z postele, to nie je únavový syndróm. Príčin, prečo sme unavení, je veľmi veľa, môže ísť o akékoľvek chronické ochorenie. O chronickej únave možno hovoriť iba vtedy, ak lekári vylúčia iné choroby, ktoré sprevádza veľká únava. Ide napríklad o nádorové ochorenie, lymskú boreliózu, cukrovku, nadváhu, psychiatrické choroby, najmä depresie, poruchu štítnej žľazy. Najprv treba urobiť diferenciálne vyšetrenia, diagnostiku, vypátrať, z čoho únava pochádza. Chronický únavový syndróm musí spĺňať presne určené kritériá,“ hovorí profesor Pružinec.

Mnohí lekári ju neuznávajú

Nájsť pravú príčinu chronickej únavy je často priam ako detektívka, mnohí lekári chronický únavový syndróm (CHUS) ako diagnózu dokonca ani neuznávajú, niektorí ním označia aj to, čo ním nie je. Zaujímavé skúsenosti má MUDr. Martin Lešťan, vedúci lekár Alergo-imunologického centra v Prešove a Sabinove. „V našom centre sa tomuto problému venujeme už niekoľko rokov. Každý pacient, ktorý prichádza do nášho centra, je pre náš lekársky tím výzvou. Viackrát sa stalo, že pacienti, ktorí boli vedení s touto diagnózou u iných lekárov, vlastne len neboli dôkladne diagnostikovaní a za ich problémami sa skrývalo iné ochorenie. A tak sme asi u dvoch pacientok pôvodne vedených s únavovým syndrómom odhalili autoimunitné ochorenie endokrinných orgánov. U jednej pacientky sa za chronickou únavou skrývala úzkostno-depresívna porucha, u ďalšej pacientky sa stav zlepšil až po odhalení potravinovej neznášanlivosti a podobne. Takže po príchode pacienta sťažujúceho sa na niekoľkomesačnú únavu, vyčerpanie so zvýšenými teplotami, poruchami spánku a inými prejavmi chronického únavového syndrómu sa začína pre lekára veľká detektívka. Tou detektívkou je diagnostický proces zameraný na zistenie príčiny. Keď zistíme príčinu, tak vieme pacientovi pomôcť, a to platí nielen pre chronickú únavu. Aj preto stanovujeme diagnózu CHUS len veľmi neradi, lebo akoby sme stanovením CHUS chceli povedať, že sme vlastne nezistili, čo naozaj pacientovi je. Na stanovenie tejto diagnózy síce musí pacient spĺňať tzv. Holmesove kritériá, ale som presvedčený, že mnohokrát je nezistenie tej pravej príčiny únavy len nedokonalosť našich doterajších medicínskych znalostí. Liečba totiž musí byť prísne naviazaná na príčinu ochorenia.“

KLÁRA (43): Pracovala som ako za troch

Televízna dramaturgička Klára vždy fascinovala okolie neuveriteľnou energiou. Svojím pracovným nasadením aj v štyridsiatke strčila do vrecka o 20 rokov mladšie kolegyne. Popri robote stíhala aj rôzne fušky, prekladala po nociach zahraničné texty. „Keď mi kolegyne hovorili, že nevládzu robiť tak dlho do noci, vysmiala som ich,“spomína na obdobie pred niekoľkými rokmi. O únave, ktorú začala postupne pociťovať, však vtedy nehovorila nikomu. Najprv ju statočne ignorovala, potom sa jej snažila vzoprieť. Zobrala si po prvý raz trojtýždňovú dovolenku. Nepomohol ani dostatok spánku, ani relaxačné masáže, nepomohlo nič. „Zrazu akoby na mňa všetko padalo, cítila som sa ako mravec pod čoraz väčším nákladom. Bola som už taká unavená, že som vliezla do postele oblečená, prestala som variť teplé večere, na sex som nemala ani pomyslenie,“ priznáva.

Bolo to čoraz horšie. Chodila po byte ako mátoha, ráno vyprevadila deti do školy a len s námahou sa obliekla. Mejkap? Na ten už ani nepomyslela. „Boleli ma všetky svaly, kĺby, hlava, prepadali ma depresívne myšlienky. Kam sa podela moja energia a chuť pracovať? V zamestnaní som začala robiť chyby, bolo po mne treba prerábať čoraz viac materiálov.“

A tak sa začalo putovanie po lekároch. Zoznam tých, ktorých navštívila, bol úctyhodný. Neurológ, reumatológ, endokrinológ, internista, psychiater, krčiar, alergiológ a imunológ. Všade bez nálezu. Až ten posledný lekár jej urobil dôsledné imunologické vyšetrenia, ktoré nasvedčovali, že by mohlo ísť o chronický únavový syndróm (CFS – chronic fatigue syndrom). „Bola som šťastná, že sa niečo našlo. Lenže tu prišla druhá polovica pravdy. Žiadne predpisovanie tabletiek, nijaká liečba sa nekonala, lebo nijaká dosiaľ neexistuje,“ hovorí Klára. S problémom sa musí pasovať takmer sama. Svoje céefesko, ako mu hovorí, si dnes pestuje. Robí už len na polovičný úväzok, začal cvičiť taiči a jogu.

SOŇA (28): Nemala som čas vypnúť

Bola v treťom ročníku fakulty telesnej výchovy a športu, keď dostala ponuku, ktorú nedokázala odmietnuť: pracovať vo vychytenom fitnesku, kam chodia aj celebrity. Chodila na prednášky a denne vo fitnescentre tvrdo drela 8 až 12 hodín. Často do noci. Po promócii sa stala spolumajiteľkou, manažérkou a trénerkou v jednej osobe. „Mala som 25 rokov, super kondičku a cítila som sa fit. Firma sa perfektne rozbehla, ja som sa vydala a dokonca som si trúfla aj na dieťa. Verila som, že to všetko aj s manželom zvládneme. Lenže, nebolo to vôbec jednoduché. Po pôrode som začal pociťovať miernu únavu, začali sa detské choroby, ktoré nemali konca. Prechodila som chrípku aj angínu, nemala som čas ležať. Spala som čoraz menej. Verila som však svojej kondícii. Bola som však stále viac unavená. Pila som litre kávy, energetické nápoje, srdce mi búšilo ako splašené. Dala som si predpísať najprv sedatíva na upokojenie. Lekár mi, samozrejme, kázal zmeniť životný štýl. Robila som presný opak toho, čo sme radili našim klientom. Keď mi triedna učiteľka ukázala sloh na tému naša rodina, uvedomila som si, aký hrozný spôsob života som pre rodinu zvolila.

Nebola som ochotná zastaviť sa. Až prišli ďalšie choroby. Za pol roka tri angíny, neustále antibiotiká, totálne sa mi znížila imunita, až som sa raz ráno nepostavila na nohy. Boleli ma všetky svaly, mala som neustále zvýšenú teplotu. Posledný rok som už len obiehala lekárov, aby som sa ako-tak pozviechala,“ hovorí Soňa, ktorá sa rozhodla na radu lekárky radikálne zmeniť život. Diagnózu jej síce nik presne nestanovil, viacerí však spomenuli chronický únavový syndróm. Svoj podiel vo firme predala a nastúpila ako učiteľka telocviku na základnú školu na našej ulici. „Každé popoludnie som ešte stále taká unavená, že si musím na chvíľku ľahnúť. To vražedné tempo, ktorým som si zničila zdravie, už nechcem nikdy viac zažiť.“

Výzva na odpočinok

Únava, ktorá trvá dlhšie ako 6 týždňov, si zaslúži jednoznačne významnú pozornosť. Môže byť varovným signálom, že v organizme sa niečo deje, niečo nie je v poriadku.

Podobne ako bolesť nás má varovať. Je to signál tela aj duše – človeče, brzdi! Žiaľ, veľmi často v zajatí termínov, úloh nereagujeme. Však ja niečo vydržím, povieme si a pokračujeme v pekelnom tempe. Následky sa skôr či neskôr dostavia. Signál, ktorý telo vysiela, by sme nemali prehliadať. Môže ísť o prepracovanosť, nevyriešený konflikt v rodine či na pracovisku, môže ísť povírusový stav, ale aj o skryté nádorové ochorenie.

Kto je najviac ohrozený

Chronický únavový syndróm postihuje najčastejšie ženy vo veku 25 až 45 rokov. Ohrozené sú najmä citlivé, úzkostlivé ženy a najmä tí, ktorí sa dlhodobo prepínajú v práci a žijú ustavične v strese. Postihuje ľudí s veľkým zmyslom pre povinnosť, zodpovedných, úzkostlivých, ktorí sú zvyknutí podávať vždy maximálny výkon, prepínajú svoje sily a nedokážu alebo nemôžu odpočívať. Na chronický únavový syndróm vraj nikdy neochorejú egoisti a flegmatici.

Únava sa nedá zmerať

Najmodernejšími prístrojmi síce dokážeme zmerať všeličo, ale únavu nie. Z medicínskeho hľadiska je únava subjektívny príznak, problém, ktorý pacient síce veľmi dobre vníma, sužuje ho, ale zmerať sa nedá. V Čechách pôsobí Združenie ľudí postihnutých únavovým syndrómom. Títo ľudia, správajúci sa ako mátohy, sú totiž v skutočnosti veľkí nešťastníci, okolie a často i lekári ich často považujú za hypochondrov. Pacienti, ktorí chodia od ambulancie k ambulancii, sa často cítia ako totálni hlupáci. Ako balzam potom pôsobí, ak si môžu o svojom probléme pohovoriť podobným nešťastníkom a vymeniť si skúsenosti.

Ako sa to lieči?

Rady lekárov znejú tak banálne ako pri ostatných civilizačných chorobách – zdravý životný štýl, zdravá výživa, žiadne fajčenie, málo alkoholu, pravidelný a aktívny odpočinok, posilňovanie fyzickej kondície a dostatok spánku, prípadná psychoterapia, lebo asi až 15 percent prípadov chronickej únavy ide na vrub psychickým problémom, najmä neriešeným osobným konfliktom. Najskôr treba preskúmať denný a spánkový režim pacienta a upraviť ho. Pomôcť by mohla aj fytoterapeutická liečba. Odporúčajú sa prípravky, ktoré čiastočne utlmujú bolesť a zápal a zároveň podporujú odolnosť organizmu. Ide o horčík a zinok, vitamín C, B1, B6, A, E, multivitamínové preparáty s vyváženým obsahom vitamínov, prípravky z nenasýtených mastných kyselín, niektoré aminokyseliny a iné potravinové doplnky, ako napríklad gél z aloy alebo systémová enzýmoterapia.

Čo ešte pomáha

● Akékoľvek energetické cvičenia, ako je čikung, joga, taiči, päť tibeťanov.
● Zmena stravy: vyskúšajte aspoň jeden mesiac len surovú zeleninu vo forme šalátov, teda nič iné len zeleninu, trochu olivového oleja, morskú soľ a minerálky.
● Prijímajte zvýšené množstvo minerálov v tabletkách, jód a antioxidanty (vitamín A, C, E a selén).
● Zmeňte režim dňa, pridajte večernú prechádzku, aspoň 30 minút.
● Spať choďte skôr ako obyčajne, o desiatej by ste mali byť už v posteli.

Mám naozaj chronický únavový syndróm?

Na posúdenie závažnosti chronického únavového syndrómu majú lekári tzv. veľké a malé Holmesove kritériá.

Veľké kritériá:
● náhla a opakujúca sa únava, ktorá zníži doterajšiu aktivitu asi o 50 percent a trvá dlhšie ako 6 mesiacov,
● veľké vyčerpanie, absolútna strata výdrže,
● nevysvetliteľná svalová slabosť, bolesti svalstva a únava po záťaži, ktorú človek predtým bez problémov zvládal.

Malé subjektívne kritériá:
● zvýšená teplota ( 37,3 až 38 stupňov),
● bolesti hlavy (najčastejšie v oblasti čela a za ušami),
● dlhodobé bolesti v hrdle,
● zväčšenie a zvýšená citlivosť lymfatických uzlín (zvyčajne na krku),
● zimnica,
● svalové bolesti spontánne aj na dotyk,
● zápcha a poruchy sexuálnych funkcií,
● migrujúce bolesti malých aj veľkých kĺbov, sčervenanie, bez opuchov (bez patologického röntgenového nálezu),
● poruchy spánku v zmysle skorého budenia – typicky okolo tretej ráno,
● svetloplachosť, ťažké sústredenie sa, porucha zapamätania, poruchy videnia, podráždenosť, napätie, pocity vnútorného nepokoja a strachu,
● depresie.

Objektívne kritériá
(tie, ktoré si môže lekár opakovane overiť):
● zvýšená teplota,
● zápal nosohltanu,
● bolestivé či zväčšené lymfatické uzliny.

Na to, aby lekár začal uvažovať, že máte chronický únavový syndróm, musí pacient spĺňať aspoň dve veľké, šesť malých a dve objektívne kritériá, alebo dve veľké a osem malých kritérií.