Na dlhé sedenie pozor! Nová civilizačná choroba vás môže zabiť, TOTO lekárov veľmi znepokojuje

Ešte pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi sme niečo nachodili aspoň pri nakupovaní. Mäso sa dalo kúpiť len v mäsiarstve, čerstvé rožky a chlieb pár blokov dole kopcom a po jablká, hrušky a zeleninu sme chodili do zelovocu alebo na trh. Dnes pre potraviny vyrážame do super-či hypermarketov, kde majú všetko od výmyslu sveta. Alebo si ich dokonca objednávame z pohodlia domova cez internet či mobilom. Niekto ich za nás vyberie, naloží do tašiek a privezie až priamo k nám na štvrté poschodie. Nemusíme vytiahnuť päty z domu.

Minimum chôdze nás čaká aj v práci, pretože mnohé z nás ju robíme v kancelárii za stolom na počítači. Kolegyňu radšej zavoláme internou linkou, ako keby sme mali našim končatinám aspoň na pár sekúnd preukázať službu a zašli to vybaviť osobne. Raz do týždňa si potom zacvičíme – do posilňovne sa privezieme autom a tam potom ideme na bežiaci pás. Ešte stále sa vám to zdá normálne? Ešte stále na tom nevidíte nič divné? Ale je! Prirodzená potreba pohybu niekam dôjsť, niečo preliezť, pobehnúť, odniesť, to sa vytráca, hoci si to telo od nás priam pýta. Sme pohodlné a o sedadlá v električke je vždy veľký záujem. Pritom chôdza je pohyb, pri ktorom si udržiavame tepovú frekvenciu tak akurát, a výborne sa pri ňom spaľujú tuky.

Sedenie je pre človeka neprirodzená poloha. Naše pohybové ústrojenstvo by totiž malo prekvapujúco slúžiť na pohyb a dolné končatiny obzvlášť. Tri svaly, z ktorých sa skladajú, patria k tým najsilnejším na celom tele. To preto, že majú dôležitú úlohu. S ich pomocou sa môžeme dať na útek, keď sme v ohrození života. Namiesto toho, aby sme ich však používali, dávame im večný pohov a rozmaznávame ich na čalúnených stoličkách a gaučoch ako nejaké perzské mačky.

Mestský človek podľa štatistík presedí až 80 % dňa. Máme problém stáť čo i len chvíľočku. Je to niečo, čo si takmer vôbec nevšímame, ale lekárov rôznych odborov to už dlhší čas veľmi znepokojuje. Server Harvard Business Review nedávno nazval sedenie pre jeho riziká „fajčením súčasnej generácie“. Nejde totiž zďaleka iba o to, že si sedením zadok lisujeme na placky a ničíme si chrbát. Veľmi macošsky sa tým správame aj k ramenám, bedrám, ku kĺbom, k cievam na nohách, lymfatickému systému, svalom, tráviacemu traktu a metabolizmu. A to môže vyústiť do množstva zdravotných problémov, dokonca aj smrteľných.

Množstvo zahraničných štúdií preukázalo, že neustále sedenie prispieva k vzniku cukrovky, niektorým typom rakoviny, infarktu a dokonca až k predčasnému úmrtiu. Ak si pri čítaní týchto riadkov spokojne hovoríte, že veď vy raz do týždňa predsa hodinu cvičíte, netešte sa. Pretože ak zvyšok času sedíme, návšteva fitka ani dvadsať minút pohybu denne nepomôže. Stále je to sedavý štýl života.

Spojitosť medzi sedením a rôznymi ochoreniami sa prvý raz potvrdila už v 50. rokoch minulého storočia. Vedci vtedy zistili, že londýnski šoféri autobusov trpeli srdcovým záchvatom dvakrát častejšie ako ich kolegovia sprievodcovia. V posledných rokoch pribúdajú ďalšie štúdie, ktoré riziká sedavého životného štýlu potvrdzujú. Podľa jednej britskej štúdie sa u ľudí, ktorí väčšinu dňa presedia, zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení takmer o 150 %, cukrovky o 112 % a takmer o polovicu rastie riziko smrti. Dlhodobé sedenie, ale aj státie, vyvíjajú tlak na medzistavcové platničky, ktoré sa tým rýchlejšie poškodzujú. Dlhodobé nepoužívanie svalstva dolných končatín vedie k zhoršeniu cirkulácie krvi v nohách a spôsobuje vznik kŕčových žíl.

Pre pohodlnosť veľmi trpí aj naše trávenie. Podľa vedcov už po jednej hodine sedenia klesá tvorba enzýmov spaľujúcich tuky o 90 %! K tomu sa prejedáme, tak- že byť tučná v dnešnej „sedacej dobe“ je viac ako ľahké. Rizikovým faktorom pre vznik rakoviny hrubého čreva nie je len nezdravá strava, ale tiež nedostatok pohybu – nie je dostatočná ani pohyblivosť hrubého čreva. Obsah v ňom zostáva dlhšie, a teda aj dlhšie pôsobí na jeho sliznicu. Možno to znie ako vtip, ale mali by sme sa vyhýbať čítaniu na toalete. Celá spodná časť tela totiž nemá oporu a tým sa prekrví, čo značne zvyšuje riziko vzniku hemoroidov.

● Vynechajte výťah a pohyblivé schody, keď sa dá. Zadýchate sa, aj keď idete na prvé poschodie? Nebojte sa, časom sa to zlepší.

● Hoci je zastávka električky, autobusu a podobne pred domom, radšej choďte na ďalšiu, vzdialenejšiu a z roboty či do roboty choďte podľa možnosti pešo.

● Ak máte kancelársku robotu, dajte pozor na to, aby ste mali ruky v uhle 90 stupňov a aby ste nenakláňali hlavu k monitoru. Kedykoľvek sa dá, vstaňte a riešte veci s kolegami postojačky.

● Výskumy ukázali, že porada postojačky trvá o polovicu kratší čas. Skúste to navrhnúť aj u vás v práci (aspoň občas).

● Vymedzte deťom len obmedzený čas pri počítači alebo tablete. Čo najčastejšie ich berte von, do prírody, na ihrisko.

● Zaobstarajte si pohodlné topánky, tenisky, mokasíny – tie vám chôdzu spríjemnia. Ak musíte nosiť podpätky, dajte si na pätu gélovú vložku. Dopad pri chôdzi bude odpružený a kĺby a stavce nebudú natoľko zaťažené.

● Nastavte si na mobile pripomienku na každú polhodinu: „Vstaň a choď sa prejsť.“ Časom si na to zvyknete.

Bábätko najskôr leží, potom otáča hlavičku, prevalí sa na bruško, lezie, potom si sadne. Detskí lekári jednohlasne tvrdia – čím neskôr si bábo sadne, tým lepšie. Svaly okolo chrbtice sa najskôr musia spevniť, aby udržali vertikálnu pozíciu v sede. Pozrite sa na malé batoľa, koľko pohybov za deň urobí. Takto totiž prirodzene cvičí, aby si mohlo sadnúť. Koľko prekážok cez deň prelezie – a koľko vy?