Gabika priberala až kým jej manžel...Fú, toto nečakala, mal by ju mať rád takú, aká je, či nie?

Po tridsiatke sa však môj metabolizmus zmenil a akoby mi horšie spaľovalo. Po čase prišlo prvé tehotenstvo a s ním už naozaj poriadne priberanie. Kíl mi pribudlo viac, než bolo zdravé, pretože mnou mávali tehotenské chute a odvšadiaľ som počúvala: „Ty môžeš, veď si tehotná.“ To sa mi akosi zapísalo do hlavy, že „všetko môžem“.

Pri dcérke som mala každodenne dostatok pohybu, ale kilá mi i tak už ostali. Po dvoch rokoch prišlo druhé tehotenstvo, počas ktorého sa na mňa nalepilo ďalších dvadsať kíl. Vtedy som si povedala, že po pôrode začnem makať. Nedokázala som sa už poriadne zohnúť, po krátkej prechádzke som bola zadýchaná. Údržba nášho dvojposchodového domu sa stala pre mňa náročnou, len vybehnúť po schodoch bolo pre mňa olympijským výkonom. Nosila som nadmerné veľkosti, nemohla som si kúpiť veci, ktoré sa mi páčili, hanbila som sa chodiť medzi ľudí, zhoršili sa mi bolesti chrbta, pridali sa boľavé kolená. Zároveň bola ťažšia starostlivosť o deti, bola som stále unavená a bez energie. Dokonca som si všimla, že sa môj muž na mňa pozerá inak než kedysi a to ma bolelo.

Donútilo ma to niečo so sebou robiť, ale bez odbornej pomoci to nemalo dlhú trvácnosť. Zvolila som si veľmi prísnu diétu, odopierala som si všetky obľúbené jedlá, všetko som varila vo vode alebo na pare. Rátala som si kalórie a dodržiavala prísny kalorický deficit. Zaradila som aj pohyb a naozaj som schudla. Ale bolo to dočasné. Po tom, ako mi klesla ručička na váhe, som sa prestala kontrolovať a čoraz častejšie som si „šupla“ na tanier aj niečo mimo jedálnička. A tak sa začalo obdobie tvrdej práce a odopierania, ktoré striedalo ničnerobenie a jedenie. V hlave som sa prepínala do rôznych nastavení typu „musím sa mať rada taká, aká som“ a „ak ma skutočne miluje, musí ma milovať aj tučnú“ alebo „keď chce vyziabnutú, nech si takú nájde“, či „ak sa budem mať takto rada, aj on ma takú bude mať rád“. Až dnes chápem, že som všetko videla cez veľmi zlú optiku.

Počas toho obdobia som bola len kôpka nešťastia. Našla som v sebe posledné kúsky sily a povedala dosť. Oslovila som výživovú poradkyňu, ktorá mi pomohla nastaviť zvládnuteľný a dlhodobo udržateľný režim. Uvedomila som si, že najskôr musím urobiť poriadok sama v sebe. Premýšľala som, čo chcem so sebou robiť, ale najmä prečo a pre koho. Prišla som k záveru, že chcem byť zdravá mama dvoch neposedných detí, ktorá sa k nim kedykoľvek dokáže zohnúť, naháňať sa s nimi, bicyklovať či ísť na výlet. A, samozrejme, chcem byť atraktívna pre svojho muža. Všetkého veľa škodí, a preto som sa rozhodla mať v živote najmä balans. Keď som si toto uvedomila, kilá šli dole bez väčších problémov. To, čo som si asi pred rokom predsavzala, funguje a po dlhom čase sa cítim v pohode, zdravo a šťastne.