Hrôza, čo jej urobili na Veľkú noc! Prežila to, čoho sa bojí každá - šibačka sa zmenila na...

Dodnes neviem prijať tento sviatok, nedokážem sa z neho radovať a uľaví sa mi, až keď konečne svitne utorňajšie ráno.

Bola som malé dievčatko a podľa starých slovanských zvykov k nám chodili kúpači. Do mojej mysle sa zvlášť zapísali traja mladí chlapci. Sprevádzal ich otec, ten si spolu s mojím sadol v izbe a tam sa hostili. Čo sa dialo v mojej izbe, ich vôbec nezaujímalo. Títo traja mladí muži robili to, na čo boli rodom predurčení. Aspoň si to tak mysleli a teda, že ma majú poriadne vybiť.

Polievačka podľa ich predstáv sa začala tak, že dvaja z kúpačov ma chytili pevne za ruky a tretí na mňa vylial vedro poriadne studenej vody. Potom vytiahli vlastnoručne upletené korbáče a začala sa šibačka. Taká riadna. Bola dlhá, surová a značne bolestivá. Najprv jedna noha, potom druhá, potom ruky, šibači nevynechali ani chrbát. Trvalo to nekonečne dlho. Na tele mi ostali bolestivé modriny. Keď chlapci konečne s bitkou skončili, nezabudli si drzo vypýtať výslužku. Až potom sa pobrali za ďalšími dievčatami.

Keď odišli, sadla som si do kúta a tichučko plakala. Cítila som bezradnosť a bolesť. Otca moje modriny nezaujímali, pre neho bolo prvoradé posedenie s obľúbených kamarátom.

Do ďalšej Veľkej noci som si už premyslela, ako sa tejto surovej šibačke vyhnem. Dohodla som sa s kamarátkou. Vstali sme skoro ráno, keď ešte všetci tuho spali, nabalili sme si nejaké jedlo a vydali sme sa do vzdialenej poľovníckej chaty. Príchod k nej pre nás predstavoval poriadnu túru. Keď sme po troch hodinách stáli pred chatkou, na určené miesto som išla hľadať kľúč. Prehrabávala som zeminu stále dookola, ale kľúča nikde. Tak sme sa po chvíľke oddychu vybrali na cestu späť.

Doma ma už čakal poriadne namosúrený otec. Kládol mi otázky, a keď pochopil dôvod, prečo som z domu utiekla, bitka ma čakala tentoraz pre zmenu od otca. Po čase upokojil a dalo sa s ním rozumne porozprávať. Na moje počudovanie sa po tom všetkom postavil na moju stranu. Spomínaní chlapci už mali dvere do nášho domu zatvorené.

Títo traja šibači sa neskôr ako dospelí muži oženili a po krátkom čase i rozviedli. Boli to rodinní despoti, a tak sa správali i k svojim manželkám. Preto im ani jedno manželstvo nevydržalo.

Len ja som už nikdy vo svojom vnútri neobjavila slávnostný pocit z Veľkej noci. Keď som už mala vlastnú rodinu, u nás doma platil nepísaný zákon, že len kúpač, ktorý moje dcéry nepoleje ani nevyšibe, má dvere otvorené a dostane aj výslužku. Bohatú. No a zjavne to mnohým vyhovovalo. Nechcela som, aby moje dcéry prežili niečo podobné ako ja.

Toto je pre nás, ženy, mrazivý príbeh o bezcitných chlapcoch, ktorí si vybili agresiu na dieťati, a to so súhlasom všetkých zúčastnených. Je to také šokujúce... Keby sme žili v inej krajine, týchto chlapcov by odsúdili. Je to ukážka toho, čím tento sviatok nie je a nikdy by ani nemal byť. A je aj o tom, ako dospelí nepočúvajú svoje deti a nevnímajú ich potreby a strach. Aj po toľkých rokoch, Mária, nám je ľúto, že sa vám to stalo a museli ste také niečo zažiť.