Renáta ráno nedokázala vstať z postele: To isté peklo môžete zažiť aj vy, pozor na varovné príznaky!

Vyštudovala pedagogickú fakultu a začala pracovať vo vysnívanom povolaní, ako hovorí, začala plniť svoje poslanie. Plná elánu nastúpila na základnú školu, tešila sa na deti, rodičov... „No asi po piatich rokoch vymenili vedenie a vtedy sa to vo mne začalo lámať. Nová riaditeľka bola autoritatívna, moje nápady na zlepšenie výučby bez vysvetlenia odmietala, dávala mi nezmyselné, no náročné úlohy, ktoré odložila do stola a vôbec nevyužila...“ rozpráva sympatická Renáta, ktorá si prešla doslova peklom.

„Stále som za niekoho suplovala, a keď som ja potrebovala ísť k zubárovi, nemal ma kto zastúpiť. Postupne som sa do školy prestala tešiť, na poradách som nevnímala, čo hovoria, bolo mi to jedno. A tá unava! To sa ani nedá opísať, nič som nevládala, v noci som nemohla spať a budila som sa, ako keby som celú noc fárala v bani. Prestala som sa pripravovať na hodiny, deti aj rodičov som odbíjala, doma sa mi kopil neporiadok, ani na tom mi nezáležalo. Nikam som nechodila, až som jedno ráno nedokázala vstať,“ spomína žena, ktorej v poslednej chvíli pomohla kamarátka.

Syndróm vyhorenia postihuje ženy aj mužov, väčšinou v profesiách, kde sa pracuje s ľuďmi. No podľahnúť mu môže každý, aj nezamestnaný, bez ohľadu na vek, inteligenciu či vzdelanie. Príčin je viacero, no medzi hlavné patrí príliš veľká psychická záťaž, takzvaný psychosociálny stres. Viac ohrození sú ľudia, ktorí majú zodpovednosť, no nemôžu rozhodovať o svojej práci, ľudia empatickí, nároční sami na seba, iniciatívni, perfekcionisti a osamelí. Pri akútnej forme vyhorenia ide o reakciu na zvýšenú pracovnú záťaž a na jej odstránenie často stačí zmeniť životný štýl, viac oddychovať, ísť na dovolenku. Chronická podoba syndrómu je väčší problém. Vyvíja sa dlhší čas, postihnutí strácajú zmysel celej svojej existencie, nádej, chýba im ľudské aj finančné ocenenie, radosť z kontaktu s ľudmi i celkom obyčajných činností, ktoré ich predtým tešili, ako ísť do kina, na oslavu, do záhrady.

Hociktorý z týchto faktorov alebo ich kombinácie môžu vyústiť až do stavu vyhorenia:

✿ časový tlak

✿ veľká zodpovednosť

✿ nedostatok opory

✿ stále rastúce očakávania od okolia aj od samej seba

✔ naučte sa oddychovať a robte to často

✔ jedzte zdravé jedlá

✔ prehodnoťte priority a záväzky

✔ delegujte povinnosti

✔ berte do úvahy svoje potreby, až potom potreby iných.

Ak aspoň na jednu otázku odpoviete kladne, zamyslite sa a urobte protiopatrenia na svoju ochranu.

➤ Cítite sa unavená, frustrovaná, stratili ste ilúzie?

➤ Zdá sa vám, že pracujete čoraz viac a práca vás teší čoraz menej?

➤ Aj do menších činností sa musíte nútiť?

➤ Nedôverujete ostatným?

➤ Ste otrávená, bez nálady a snažíte sa tento pocit prehlušiť niečím extra vzrušujúcim?

➤ Pijete viac alkoholu ako predtým?

➤ Potešenie zo sexuálneho života sa niekam stráca?

➤ Často užívate niečo na upokojenie a spanie?

Mala by som dosiahnuť viac

✿ Dobrá matka má/nemá – každý večer uvariť teplú večeru, uložiť deti, dávať ich občas k babke či babysitterke

✿ Najskôr treba pozerať na potreby iných, až potom na vlastné

✿ Všetko to zvládnem sama

✿ Musím byť perfektná.

✿ Nesmú ma vnímať ako slabú a zraniteľnú.

Vyvolá citovú vyprahnutosť, únavu, stratu energie, negatívny postoj k spolupracovníkom aj ku klientom, podráždenosť, neefektívnosť, stratu motivácie, zhoršovanie výkonov.

Odpovedá Ing. Dr. Nora Lauková, psychologička, terapeutka a profesionálna koučka

Je vyhorenie v SR lekárska diagnóza?

- Nie, oficiálne syndróm vyhorenia nie je diagnózou, aj keď je zahrnutý v zmysle zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako rizikový faktor. V praxi sa však veľmi neuplatňuje, aj keď by bolo dobré, aby syndróm vyhorenia vnímali ako vysokú mieru rizika chronickej stresovej záťaže a ohrozenie psychického zdravia človeka. Dnes už je to totiž fenomén, ktorý postihuje všetkých bez rozdielu veku a povolania a najmä tam, kde sa kladú vysoké pracovné aj osobnostné nároky a je priama závislosť od hodnotení iných (učitelia, predajcovia... všetci tí, ktorí pracujú s ľuďmi).

Ako sa tento syndróm lieči, čo zaberá?

- Je to individuálne, niekomu zaberie úplná regenerácia, zmena spôsobu života, druhému psychologické sedenia, či dokonca zmena zamestnania. No to neznamená, že sa syndróm nemôže objaviť opäť aj v inej práci. Pomôžem si Konfuciovým výrokom: „Každá cesta sa začína prvým krokom.“ Dôležité je syndróm rozpoznať a začať ho riešiť. To je prvý a rozhodujúci krok k uzdraveniu. A čo zaberá? Kompletná inventúra súkromného aj profesijného života. Je veľmi dobré urobiť si vlastnú analýzu všetkých stresových faktorov – vnútorných aj vonkajších, pripraviť sa na zmenu vlastného životného prístupu a získať kontrolu nad vlastným životom. Zmena nie je jednoduchá vec a chce čas, avšak prinesie zlepšenia stavu – fyzického aj psychického.

Ako sa vyhorená žena najlepšie znovu vráti do života?

- Najlepšie je účinne sa chrániť pred vyhorením a predchádzať mu. Naučiť sa umeniu odpočívať, mať pozitívne prežitky a emócie, vybudovať si zdravé citové zázemie, zvládnuť asertívne správanie, vedieť povedať NIE, ochrániť sa pred manipuláciou, pozitívne vnímať samu seba, mať sa rada. Žena by nemala život len prežívať, ale mala by ho vytvárať.

1 Chronická vyčerpanosť. V raných štádiách sa po väčšinu dňa cítite unavená a bez energie. Neskôr je už vyčerpanie totálne, vyprahnutosť, ste ako vyžmýkaný citrón, bojíte sa, čo bude zajtra, pozajtra...

2 Nespavosť. Na začiatku ťažko zaspávate alebo sa nevyspíte len 2-3 noci v týždni. V pokročilom štádiu sa nespavosť stane pravidlom každú noc. Nemôžete zaspať, ani keď ste veľmi, veľmi unavená.

3 Zábudlivosť, strata koncentrácie a pozornosti. Toto sa postupne zhoršuje a neskôr nebudete schopná čokoľvek robiť.

4 Fyzické symptómy. Môžu to byť bolesti na hrudníku, chvenie srdca, krátenie dychu, bolesti žalúdka, závraty, mdloby a bolesti hlavy.

5 Časté ochorenia. Vyčerpanie oslabuje imunitu, omnoho skôr ochoriete – takže máte stále dokola nádchu, chrípku a diagnózy, ktoré súvisia s imunitným systémom.

6 Strata chuti do jedla. Spočiatku len necítite hlad a vynechávate niektoré z denných jedál. Neskôr stratíte chuť do jedla úplne a začnete rapídne chudnúť.

7 Strach. Najskôr sa zjaví nenápadné napätie, obavy a podráždenosť. Čím bližšie ste k vyhoreniu, tým viac sa strach prehlbuje, znemožňuje vám efektívne pracovať a pôsobí vám problémy aj v osobnom živote.

8 Depresia. Začína sa to miernymi pocitmi smútku, nepotrebnosti, sebaobviňovania, občasnej beznádeje. V najhoršom prípade dospejete k záveru, že nič nemá zmysel a svetu bude aj tak lepšie bez vás. (V tomto štádiu potrebujete okamžite lekársku pomoc).

9 Hnev. Najprv ide o konflikty v práci, so susedmi či s rodinou, tie neskôr prerastú do nekontrolovanej zlosti na pracovisku aj doma.

10 Slabý pracovný výkon. Ak si nie ste istá, či trpíte syndrómom vyhorenia, porovnajte si váš súčasný pracovný výkon s tým v predchádzajúcich rokoch.

Uložiť

Uložiť

Uložiť