Prepracovaný Andrej ignoroval varovné signály tela: Vtedy ešte netušil, ako sa mu už čoskoro zmení život!
30. 5. 2016, 19:32 (aktualizované: 11. 7. 2024, 11:56)

Zdroj: Shutterstock
Pracoval som v poisťovníctve a dennodenne som sa naháňal. Samozrejme som ignoroval varovné signály tela. A potom...
Keď medicína nevie pomôcť, ľudia hľadajú pomoc z iných zdrojov. Toto sú príbehy ľudí, ktorí našli vlastnú cestu i zdravie a každému pomohlo niečo iné.
Ale lekári to neboli.
Andrej Godó: Prasknutá platnička sa nedala ignorovať
Celé dni som sa naháňal a ignoroval varovné signály svojho tela. Samozrejme, ono sa ozývalo, bolesti sa stupňovali, až nakoniec platnička praskla a vytiekla. V roku 2011 ma operovali. Zostal som na polročnej PN-ke a po návrate do práce ma čakala výpoveď. Rok som sa snažil pochopiť, čo sa stalo a nájsť spôsob, ako ďalej.
Vtedy som sa dozvedel, že každý 8. človek v EÚ je operovaný na chrbticu a stáva sa invalidným, alebo čiastočne invalidným, a sociálne i ekonomické postavenie sa mu zosype. Vtedy som sa dozvedel o Dornovej metóde Plus. Laická terapia, ktorá lieči problémy spojené s pohybovým aparátom. Zaujalo to aj manželku Marcelku, ktorú som stretol v brandži, v ktorej som pôsobil. Rozhodli sme sa ísť na kurz. Marcelka vždy dodá, že sme nemali tušenie, že raz budeme terapeutmi tejto metódy, ale priveľmi nás to priťahovalo, aby sme to ignorovali.
Zdroj: Archív A. G.
Dornova metóda Plus im s manželkou Marcelkou úplne zmenila život.
Začali sme pomáhať iným
Ja som sa ako neveriaci Tomáš zúčastnil kurzu a naozaj sa mi po 10 minutách uľavilo. Mal som nábeh na recidívu, čo je normálne po takejto operácii chrbtice, lebo sa neodstránila príčina – iba následok. A tam sme sa hneď aj rozhodli: Toto má konečne zmysel a toto chceme robiť do smrti! Zdalo sa mi priam zázračné, že sa dá ľuďom pomôcť, aby netrpeli. Postupne sme sa vypracovali na terapeutov Dornovej metódy Plus a liečime každého, kto sa vyliečiť chce. Lebo ako vraví Marcelka, niektorí majú potrebu neustálej liečby, pozornosti a starostlivosti. Tí sa v skutočnosti vyliečiť nechcú. Všetci máme svoje zdravie vo vlastných rukách.
Ľudia sa boja dotýkať sami seba, očakávajú, že to urobí niekto za nich
Všetky „mechanické ťažkosti“ sa dajú krásne odstrániť. Ľudia sa ale boja dotýkať tela, nepoznajú ho a často ani nevedia identifikovať, kde je tá bolesť. Nehovoriac, že jej intenzitu a spôsob nerozlišujú. Dôvod, prečo skoro všetci máme nejaké problémy s pohybovým aparátom, je náš spôsob života. Málo sa pohybujeme a naše telo nie je uspôsobené na dlhé sedenie. Ak celý týždeň presedíme, tak jednorazový, víkendový šport nám viac poškodí ako pomôže. Prevencia je veľmi dôležitá. Je fajn, keď si už mamičky všimnú, že napríklad má dieťa jednu topánku viac schodenú ako druhú, pretože to neznamená, že sa s tým nedá nič robiť. Často je to problém v nesprávnej polohe bedrových kĺbov.
Ako to u nás funguje?
Najprv prebehne diagnostika, kde vysvetlíme dopodrobna, kde je príčina a ako by sa dala odstrániť. Potom ju bezbolestne, manuálne, tlakom napravíme a človek od nás dostane jednoduché cviky, ktoré môže kedykoľvek praktikovať, aby novú polohu zafixoval a potom príde na kontrolné vyšetrenie. Keďže dušu od tela nevieme, nemôžeme a ani nechceme oddeliť, poodhaľujeme príčiny nielen fyzických ťažkostí. Stačia tri sedenia a vieme človeku pomôcť. Sú to neuveriteľné zázraky, ale v skutočnosti ide o objavovanie už dávno objaveného.