Je to tak, ako nás kedysi učili?

Každé tehotenstvo stojí budúcu mamičku jeden zub

Nemusí to byť tak. Dieťa síce oberá matku o vápnik, ale z kostí, nie zo zubov. Tehotenstvo síce mení prostredie v ústach, ale nie natoľko,aby sa rozpadol celý zdravý zub.

Je nebezpečné potláčať kýchanie?

Áno. Ak si pravidelne podržíte nos a potlačíte kýchnutie, vzduch a vlhkosť sa pod veľkým tlakom dostávajú do citlivých oblastí uší, pričom hrozí nebezpečenstvo infekcie.

Naozaj hrozí človeku, ktorému pukajú kĺby prstov, artritída?

Nie. V kĺboch prstov pukne niekedy takmer každému. Tento zvuk vzniká z toho, že sa uvoľňuje vzduch nahromadený medzi kosťami.

Je naozaj také nebezpečné jesť jedno vajce denne?

Nie. Tvrdia americkí vedci. Ak človek netrpí na ochorenie srdca a nemá zvýšený cholesterol napríklad pre metabolickú poruchu, môže si vraj bez akýchkoľvek výčitiek dožičiť denne jedno vajíčko.

Je pravda, že vápnik nechty zlepšuje?

Nie. Vápnikové preparáty nepomáhajú spevniť nechty. Pravdepodobne nám chýba skôr zinok. Ženy, ktoré si preto kupujú tabletky s obsahom vápnika, vyhadzujú peniaze. Vyplýva to aj z výskumu, ktorý zverejnil lekársky časopis New England Journal of Medicine.

Po umytí zubov si treba poriadne vypláchnuť ústa.

Nie je to správne. Profesor K. Konig, expert na hygienu úst z Holandska, vysvetľuje prečo: „Dôležité aminfluoridy z kvalitných zubných pást by mali zostať na zuboch a pôsobiť na ne dlhodobo. Ak si povyplachujeme ústa, tak ako nás to kedysi učili naši rodičia, zbytočne ich zmývame.“

Najväčší mýtus o akné

Názor, že čokoláda a štipľavé korenisté jedlo spôsobujú akné, už síce 40 rokov neplatí, v povedomí ľudí, ktoré živia často aj rôzne články v časopisoch, však stále je. Výskumy zo svetových dostupných zdrojov hovoria, že pri aknóznych prejavoch netreba diéte pripisovať príliš veľký význam. Akné nie je alergia na potraviny. Akné je dôsledkom hormonálnej nerovnováhy a súčasťou dospievania.

Prečo vznikol tento mýtus?

„Sú ľudia, ktorí sa po konzumácii niektorých druhov potravín, ako je čokoláda, jahody, paprika či iné potraviny, vyhádžu. Môže sa to prejaviť na tvári v zhoršení už existujúceho akné. Potravinové alergény sú však skôr zodpovedné za iné reakcie kože, ale nie za akné. Tak ako negatívne pôsobí na organizmus alkohol a cigarety, rovnako pôsobia na kožu ako jeho súčasť,“ hovorí kožná lekárka MUDr. Eva Rasochová.

V špenáte je najviac železa

Toto tvrdenie sa tvrdohlavo zapísalo do vedomia takmer všetkých. Je založené na omylom posunutej desatinnej čiarke. Zapríčinil ho profesor Gustáv von Bunge vo Švajčiarsku v 19. storočí, ktorý analyzoval sto gramov sušeného špenátu a zistil, že sa tam nachádza 35 miligramov železa. Čerstvé listy špenátu však obsahujú 90 percent vody a fakt, že 35 mg železa zodpovedá až jednému kilogramu špenátu, sa neskôr jednoducho prehliadol. Takto sa špenát dostal neprávom na prvé miesto do kuchárskych kníh ako najväčší dodávateľ železa. Celé generácie starostlivých matiek dávali špenát v dobrej viere svojim deťom na obed a mnohé ešte dodnes kladú špenát do nákupných tašiek ako neoddeliteľnú súčasť zdravej výživy pre svoje ratolesti. Špenát však obsahuje iba 2,7 mg, maximálne 3,5 mg železa. Na porovnanie čokoláda obsahuje 6,7 mg železa na 100 gramov.

Vírusy v zime zamŕzajú

Nie je to pravda, vírusy prežijú aj 80-stupňový mráz. Tento mýtus či nedorozumenie, že keď udrie mráz, zastaví sa šírenie chrípkových vírusov, vznikol na základe pozorovania ľudí, ktorí si všimli, že počas najväčších mrazov, najčastejšie cez vianočné sviatky, akoby ustali choroby. „Nie je to tak. V tomto období mráz vírusy nezničí, je to však čas prázdnin a dovoleniek, takže je menej kontaktu s vírusmi. Keď je silný mráz, tiež radšej sedíme doma,“ hovorí epidemiologička MUDr. Alena Molnárová. Vírusy naopak možno zničiť varom, aj preto je dobré vreckovky vyvárať.