Keď to zvládneme my, zvládnete to aj vy! Takto si formujeme postavu a milujeme to

Čo teda robiť? Jesť s mierou a pravidelne sa hýbať. Takto to robíme my.

Pri tenise sa zabavím aj vybehám

Pamätám, keď som ako 8-ročná počas letnej dovolenky pozerala v televízii tenisový turnaj a túžila som byť tenistkou. Od tretieho ročníka som začala chodiť na tréningy a tento šport sa rýchlo stal mojou srdcovkou. Nie som na vytrvalostné športy a na tenise ma baví, že sa pri ňom vybehám, zapotím a zapájam celé telo. Baví ma, že vždy proti niekomu hrám a je v tom aj zdravá súťaživosť. Tento šport mi veľmi pomohol aj počas môjho pobytu v USA, kde som rok študovala na strednej škole. Hrala som za školský tím a vďaka tréningom som si rýchlo našla nových kamarátov a precestovala takmer celý štát Ohio.

Aj keď som sa tenisu nikdy nevenovala profesionálne, dodnes si ho rada zahrám. Pre mňa je posilňovňa najnudnejšia forma pohybu, no tenis tá najzábavnejšia. Dnes si najčastejšie zahrám s kamarátkou. Okrem toho, že sme na čerstvom vzduchu, po hre si skvele poklebetíme pri kofole. Tomu sa žiadna káva v obchodnom dome ani zďaleka nevyrovná.

Páči sa mi joga

Keď som bola mladšia, milovala som beh, aerobik, korčule... Teraz ma to ťahá k menej výbušným cvičeniam, z ktorých profituje telo aj myseľ. Ideálna je pre mňa joga, pri ktorej sa viem dokonale upokojiť, ale zato aj spotiť. Páči sa mi rituálny charakter cvičenia a je úžasné sledovať, ako sa postupne plynulým opakovaním tých istých cvikov, dostáva z tela napätie a stres. Čo je fantastické, s príchodom teplých dní ju môžem cvičiť aj vonku v záhrade. V kombinácii s čerstvým vzduchom vás perfektne naštartuje na deň alebo pripraví na spánok podľa toho, či ju cvičíte ráno alebo večer.

Čím vyššie, tým krajšie

Niekedy v dvadsiatke ma kamoška Silvia vytiahla na víkend do Tatier. Na parkovisku v Žiarskej doline pozrela na vrchol jednej z dvojtisícoviek a vyhlásila: „Tam teraz vylezieme!“ Po 4 hodinách sme boli na vrchole Baranca (2 184 m). Dodnes si pamätám na ten nezabudnuteľný pocit, keď sa podo mnou rozprestrel celý Liptov a na dosah som mala ďalšie končiare. Odvtedy som bola v Tatrách vždy, keď sa dalo. Ani neviem, ako som prišla ku skvelej kondičke, k pevným svalom a endorfínom, ktoré vo mne vyvolávali radosť z pohybu. Keď mi boli dvojtisícovky malé, presunula som sa do Rakúskych Álp. Postupne som do batohu pridávala aj lano, skoby a mačky.

Nádherný vrch Triglav (2 864 m) v Júlskych Alpách v Slovinsku bol prípravou na švajčiarske Penninské Alpy. Keď som sa s partiou podobných nadšencov ocitla v Zermatte uprostred štvortisícoviek, rozbúchalo sa mi srdce. Výstup na ľadovcový Breithorn (4 165 m) som zdolala s gráciou. Ako odmena ma hore čakal slnkom zaliaty výhľad na ľadovcové masívy, s jazerami a plesami uprostred a priamo pred očami vrchol známej skalnej veže Matterhorn (4 478 m).

Po narodení môjho malého človiečika sa vraciam do Tatier. Mačky, skoby a laná som vymenila za nosič pre deti. Zatiaľ s mojou päťročnou parťáčkou turistikujeme na Popradskom plese či Hrebienku, ale postupne naberáme výšku a tiež kondičku. A už bez detského nosiča a po vlastných.

Plávanie, to je moje!

Musím priznať, že sedavé zamestnanie na mne zanecháva svoju stopu. Nielen vo forme kilogramov navyše, pretože ja naozaj veľmi rada jem a veľmi nerada sa obmedzujem, ale v poslednom čase začínam pociťovať problémy s krčnou chrbticou. A preto sa vždy veľmi teším na leto. Nielenže som letné dieťa, ale aj vodné znamenie. Už odmalička je pre mňa voda môj druhý domov, môj relax, môj živel. A tak vždy, keď sa dá, balím uterák a fľašku vody a utekám k blízkemu jazeru, ktoré máme pár metrov od domu. Trochu si zaplávam, precvičím celé telo a potom si ľahnem na hladinu a nechám sa unášať. Uši ponorené do vody, tlmené ticho, len žblnkot vĺn, ja a moje myšlienky. Pre mňa neexistuje lepší relax.

Po takto strávenom popoludní sa príjemne unavená a osviežená vraciam domov a spím ako bábätko, nech je horúco, ako chce. Podľa mňa patrí plávanie k najzdravším športom vôbec. Nielenže sa precvičia všetky svaly a telo sa nám krásne formuje, ale pri plávaní sa aj otužujeme, rozťahujú sa nám pľúca, učíme sa pracovať s vlastným dychom a viac si uvedomujeme svoje telo, čím stúpa aj naše sebavedomie.

Kráčam lesom a je mi dobre

Aj keď na to možno nevyzerám, odmalička sa rada hýbem a športujem. Na stolný tenis, squash, jogu, plávanie, bicyklovanie nedám dopustiť. No už dlhšie je pre mňa top chôdza. Či už s paličkami, alebo bez. Obujem si pohodlné vibramy alebo tenisky, do ruksaku zoberiem vodu, ovocie a idem. Už na základnej škole nás pani učiteľka Gregorová pravidelne brávala na túry do prírody. Keď sa nám nechcelo alebo sme nevládali, vždy nám hovorievala: Kráčajte dievčatá, budete mať krásne členky a štíhly pás.

Aj na strednej sme mali šťastie a s triednym Pištom Černým a so slovenčinárom Dušanom Kuželom sme toho pochodili neúrekom. Chôdza je skrátka super. Chodiť môžete kdekoľvek, kedykoľvek, v akomkoľvek veku, sama alebo s kýmkoľvek, nič nestojí, precvičí všetky svaly, prečistí pľúca aj hlavu a pohladí aj našu dušičku.