Kedy vám najviac hrozí infarkt? Toto by vám ani nenapadlo! Je to "nevinná" situácia, ktorú zažívate každé ráno

Keď sme ešte chodievali spať so sliepkami, mali to vnútorné hodiny tela jednoduchšie. Ich riadiace centrum, nervové jadro veľkosti ryžového zrnka v mozgu, sa orientovalo veľkou väčšinou iba podľa slnečného svetla. Riadilo tak uvoľňovanie hormónov, telesnú teplotu, krvný tlak aj látkovú premenu. Raz do mesiaca zabezpečilo uvoľnenie vajíčka a každých 10 sekúnd mozgové vzruchy.

Práve v tomto okamihu sa otvára krátke časové okienko na oplodnenie vajíčka. Anglickí endokrinológovia tvrdia, že u mužov práve vtedy stúpa produkcia testosterónu o 25 až 50 percent. No aj vaječníky a kôra nadobličiek u žien v tomto čase zvyšujú svoju produkciu hormónov. Schopnosť dosiahnuť orgazmus je najvyššia takto skoro ráno. A orgazmus zasa znižuje stupeň kyslosti vaginálneho hlienu, takže spermie prežívajú dlhšie.

V poslednej fáze spánku alebo v prvej fáze prebúdzania sa je nebezpečenstvo srdcového infarktu najvyššie, varujú kardiológovia univerzity v Harvarde. Nadobličky totiž vylučujú stresový hormón adrenalín, aby telo postupne priviedli do stavu bdenia. Priveľká aktivita môže poškodiť cievy. Aj intenzívne sny v 30 záverečných minútach spánku okradnú organizmus o veľké množstvo kyslíka, pričom zaťažia srdce. Čo teda robiť? Je to jednoduché!

Náš tip: Ostaňte v posteli o 5 minút dlhšie a poriadne sa ponaťahujte. Až potom pomaly, bez akéhokoľvek náhlenia sa, vstaňte.

Hypofýza totiž práve vtedy produkuje najviac hormónu zobúdzania orexinu.

Po toalete, ešte pred raňajkami, ukazuje ručička váh našu hmotnosť najpresnejšie a to pomáha optimálne riadiť prísun kalórií počas dňa. Štúdia Dukeovej univerzity v Durhame dokazuje, že až 61 percent žien, ktoré sa vážili presne v tomto čase, si udržalo svoju hmotnosť dlhšie ako šesť mesiacov.

Nikdy vraj nie sme také šťastné ako medzi 8. a 9. hodinou ráno. K takémuto záveru sa dopracovali vedci Cornellovej univerzity v Ithace prostredníctvom dvojročného výskumu. Tento jav údajne súvisí s tým, že látková premena prenášačov mozgových vzruchov sa v tomto čase pohybuje na svojím spôsobom ešte nezaťaženom území nikoho medzi dňom a nocou. Náš tip: Hormóny šťastia môžete rozohriať ešte viac, aby vám vydržali až do večera a posilňovali aj váš obehový a imunitný systém. Teraz je vhodný čas na písanie ľúbostných listov, nadväzovanie kontaktov alebo na telefonáty s priateľkami.

Telo je ešte v štartovacej fáze. Naplnené kortizolom a adrenalínom nedokáže pridaný kofeín zužitkovať. Niektorí neuro­lógovia tvrdia, že v dôsledku toho potom neskôr počas dňa môže organizmus reagovať na podnety v menšej miere. Náš tip: Prestávku na kávu si preložte na čas medzi 10.30 a 11.30 hod.

Hladina stresu je ešte nízka, pokožka optimálne prekrvená a zásobená výživnými látkami. Dokázal to výskum na laserovej kožnej klinike v Londýne, na ktorom sa zúčastnilo 1 000 žien. Ideálny čas na nanesenie náplastí s účinnými látkami, liečivých mastí aj krémov.

Teplota tela sa zníži o pol stupňa, epifýza v mozgu produkuje spánkový hormón melatonín. Kto môže, mal by si dopriať krátku obedňajšiu prestávku a trochu si zdriemnuť.

Injekcia s obsahom 40 ml lidokaínu na miestne znecitlivenie tlmí dopoludnia bolesti približne 12 minút. No ak vám ju pichnú hneď popoludní, zaberie až na pol hodinu. Dôvod? Mozog je vtedy plný endorfínov. Podľa profesora Hermannovho centra pre chronobiológiu Michae­la Smolenského totiž hormóny šťastia okrem známych účinkov ešte navyše tlmia aj bolesti. A rovnako ako všetci ľudia, aj zubári majú od 14.00 hod. najlepšie zohranú koordináciu medzi okom a rukou. Čo to pre nás znamená? Stomatológovia vtedy vŕtajú presnejšie.

Približne 80 percent všetkých olympijských rekordov padne neskoro popoludní. Výkonnosť je totiž v tomto čase najvyššia, nebezpečenstvo zranenia najnižšie. Toto platí aj pre práce v domácnosti! Podľa poslednej štúdie Medicínskeho centra Albany v New Yorku totiž pľúca v tomto čase pumpujú do krvi až o 17,6 percenta viac kyslíka, ako napríklad na poludnie.

Teraz je ten správny čas na učenie. Prečo? Mozog si totiž pomocou svojich viac ako 80 miliárd nervových buniek ukladá dlhodobé informácie do substancií, ako sú napríklad nukleové kyseliny alebo bielkoviny. A tieto sú približne hodinu pred polnocou najaktívnejšie. Náš tip: V tomto čase by sme rozhodne nemali maškrtiť. Vtedy totiž zvýšená hladina cukru v krvi znižuje výkon mozgu. Okrem toho sa v tele usadzujú kalórie, pretože látková premena je už unavená a pripravuje sa na spánok.

Štúdie britských odborníkov na spánok ukazujú, že náš mozog práve v tomto čase produkuje osobitne veľa spánkového hormónu melatonínu. Potrebuje totiž pokoj, aby si všetky zmyslové podnety a informácie, ktoré získal počas dňa, usporiadal a uložil.

Dnes to, žiaľ, až tak dobre nefunguje. Nočná práca a práca na zmeny, zmena času z letného na zimný a zo zimného na letný (mimochodom, čaká nás v nedeľu 25. 3., keď si hodinky posunieme ráno o hodinu dopredu, teda o 2.00 hod. na 3.00 hod.) spolu s umelým svetlom spôsobujú, že naše biorytmy sa od tých pôvodných odkláňajú. Chrono-medicína nám pritom ponúka každý deň veľa príležitostí, ako si dať do poriadku psychiku aj celý organizmus.

P. S. V budúcnosti sa má čas opäť zjednotiť.