Kôň v úlohe liečiteľa: Hipoterapia pomáha malým aj veľkým

Hipoterapeutické centrum vo Štvrtku na Ostrove vlastní štyri kone so špeciálnym výcvikom na hipoterapiu. Klientom, od polročných až po dospelých, ktorí prídu s odporučením od špecialistu, sa odborne venuje Božena Minková-Borgulová.

Začínala s voltížou. Pani Božena sa však po vyštudovaní prírodovedeckej fakulty zamestnala na ministerstve životného prostredia. Práca v kancelárii nebola pre ňu. A tak sa rozhodla presedlať na hipoterapiu. Absolvovala doplňujúce odborné vzdelanie, skúšky, kurzy na Slovensku i v Rakúsku a dala sa na to.

Aj táto terapia pomáha pri širokom spektre diagnóz. Od sklerózy multiplex, detskej mozgovej obrny cez poruchy rovnováhy, chybné držanie tela až po autizmus, hyperaktivitu či poruchy v správaní.„Tak ako sú rôzne typy ľudí, aj kone majú rozdielne povahy. Lebo jeden nie je vhodný pre každého. Niektoré sú veľmi pokojné, iné zas citlivejšie či s rozdielnou mechanikou pohybu. Pre hipoterapeutického koňa nie je dôležitá len vyrovnaná povaha a láska k ľuďom, ale aj špeciálny výcvik,“ hovorí.

Klienti s rôznym typom postihnutia cvičia na koni špeciálne cviky podľa terapeutického plánu, ktorý vypracuje hipoterapeut v spolupráci so špecialistom. Ideálne je, ak sem klienti chodia dvakrát do týždňa a aspoň dva mesiace. Väčšine sa to však tak zapáči, že chodia aj dlhšie. Prvé výsledky sa u niektorých detí môžu dostaviť už po dvoch týždňoch. Mnohým sa jazdenie a koníky tak zapáčia, že sa im stávajú zmyslom života,“ objasňuje účinky terapie pomocou koní.

Svoje o tom vie aj Pavlínka (23), ktorá trpí detskou mozgovou obrnou. „Prvý raz to bolo také roztrasené, ale rýchlo som strach odbúrala a dnes je hipoterapia pre mňa najlepší spôsob, ako sa odreagovať a zároveň si pomôcť.Uvoľňuje mi to svaly, cítim lepšiu ohybnosť svalstva, lepšie sa mi pohybuje. Dokážem prejsť po schodoch a zvládnuť pešo aj viac ako kedysi. Nie som nepretržite na vozíku,“ teší sa študentka slovenčiny, ktorá by rada pracovala ako jazykovedkyňa. Jej najobľúbenejším koníkom je Sniežko. „Môžem sa na neho spoľahnúť. Je veľmi tolerantný. Mám s ním veľmi milú skúsenosť. Raz som pri ňom stála a chcela ho pohladiť. Zakolísala som sa a vďaka tomu, že ma podoprel, som nespadla.“

Pani Božena si spomenula aj na prípad, keď hipoterapia zaznamenala mimoriadny úspech. „Prišlo k nám dievča s problémovým správaním. Nechcelo sa jej učiť, mala konflikty s učiteľkami. Kôň ju však veľmi lákal. V jej prípade sme ho teda použili ako formu odmeny. Keď bude mať z písomky dobrú známku, môže chodiť častejšie. Fungovalo to. Naučila sa dôslednosti, začala rešpektovať autority. Dnes študuje na vysokej škole fyzioterapiu a počas štúdia praktizuje terapie s deťmi,“ odpovedá.