Ktorý cukor najmenej škodí zubom a ktorý úplne najviac? Budete prekvapené, aké účinky má med

Poznáme repný alebo trstinový a ústne kazotvorné baktérie ju využívajú ako zdroj energie a takisto na budovanie zubného povlaku. Keď jeme potraviny obsahujúce sacharózu, podporujeme tým práve množenie kazotvorných baktérií a vytvárame im lepšie podmienky na život. Aj zubný povlak sa tvorí pri konzumácii sacharózy, tá obsahuje nižšie koncentrácie vápnika, fosforu a fluoridov, ktoré zuby potrebujú na obranu pred zubným kazom. Treba myslieť na to, že hnedý cukor je pre zuby rovnako škodlivý ako biely.

Odtiaľ je aj názov hroznový cukor. Pre ľudí je glukóza nevyhnutná. Náš mozog a červené krvinky sa bez nej nezaobídu, pretože je to ich jediný využiteľný zdroj energie. To však neznamená, že musíme jesť len čistú glukózu. Naše telo ju získa v potrave z polysacharidov, disacharidov či v podobe samotnej glukózy. V obmedzenom množstve ju dokáže získať z vlastných zásob – z glykogénu, ktorý je uložený v pečeni a svalstve, alebo si ju dokonca vytvorí z aminokyselín (necukrových látok).

Nachádza sa v ovocí, ale aj zelenine. A keďže sme si určili poradie, fruktóza je najmenej škodlivá a na základe toho by sme si mohli povedať, že sa budeme vyhýbať najmä sacharóze.

POZOR! V skutočnosti takmer každé ovocie a zelenina prirodzene obsahuje sacharózu, glukózu aj fruktózu, a to v rôznych pomeroch. Napríklad banány, čerstvý hrášok, mango, broskyne či mrkva obsahujú veľa sacharózy, zatiaľ čo hrušky a paradajky najmä fruktózu a glukózu. Výraznú rolu pri vzniku kazu hrá ich konzistencia. Napríklad mrkva napriek tomu, že obsahuje sacharózu, je tvrdá, a tak pri žutí stiera povlak zo zubov. Zároveň nie je lepivá, takže na povrchu zuba neostane dlho nalepená. Mäkké a lepkavé ovocie je pre zuby nebezpečnejšie.

Aj pri mede a prírodných sirupoch platí, že sú zložené ako z fruktózy a glukózy, tak zo sacharózy. Napríklad v javorovom sirupe predstavuje až 98 % zo všetkých cukrov práve sacharóza, v melase 53 %, v agávovom sirupe približne 14,5 %. Výnimkou je med, kde sacharóza predstavuje 1,1% a zvyšok cukrov tvorí fruktóza a glukóza zhruba pol na pol. Keďže aj glukóza a fruktóza sú kariogénne cukry (aj keď menej ako sacharóza), aj med je rizikový, čo sa týka vzniku kazu. Samozrejme, neznamená to, že sa máte úplne vyhýbať cukru, ktorý je pre telo potrebný, skôr ho nenechávajte pôsobiť na zuby dlho.

• Dôležitý pre vznik kazu je čas – ako dlho je zub v kontakte s cukrom. Z tohoto hľadiska sú najhoršie lepkavé sladké potraviny, ktoré sa nalepia na povrch zuba a ich škodlivosť trvá dlho. Čiže lepkavé sladké nátierky, karamelky, sladené čokolády, ale aj sušené ovocie či čerstvý banán. Patria sem aj lízanky a tvrdé cukríky, ktorých cmúľanie trvá dlho, a tým sú zuby dlho vystavené cukru. Menej škodlivé sú potraviny ako napríklad mrkva či jablko, ktoré pri žuvaní stierajú povlak zo zubov.

• Škodlivá je častá konzumácia sladkého počas dňa a sústavné jedenie. V týchto prípadoch sa pH v ústach nemá kedy vyrovnať, neustále je kyslé, na zuboch v kyslom prostredí prebieha demineralizácia a riziko vzniku kazu je veľmi vysoké.

• Ideálne je skonzumovať sladké v rámci hlavného jedla, teda tesne po raňajkách či tesne po obede. Ak si po zjedení sladkosti vypláchnete ústa čistou vodou, pomôžete zneutralizovať pH a prostredie v ústach sa ​rýchlejšie vráti do bezpečných hodnôt.

• Sladké nápoje (aj džúsy alebo voda s citrónom, ktorá síce nie je sladká, ale je kyslá, čo je agresívne pre sklovinu) treba vypiť naraz a nie popíjať dlhý čas.