Muža pálila záha, deti trpeli alergiami: Naty vyskúšala 1 vec a nestačila sa diviť, čo to s nimi urobilo

Kvások jej zmenil život, ona ho s ním teraz mení okoliu.

Naty Žúreková Štefková (29), výživová poradkyňa a foodblogerka, Stupava

„Deti mali atopický ekzém, astmu, alergie, manžela trápilo pálenie záhy a ja som mala problémy s trávením pre opakované zápaly pankreasu, keď som na interenete našla článok o zdravotných výhodách kváskovania. Znelo to ako vyslobodenie od kortikoidných mastí a liekov. A tak sa i stalo.“ Chvíľu však trvalo, kým sa osmelila piecť.

„Keď som dostala kvások, pochytila ma panika, či to zvládnem. Skúsila som to až po pár dňoch. Chlebík nebol krásny, no bol jedlý. A najmä môj!“ Bolo rozhodnuté. Od domáceho chleba ju neodradilo ani to, že jej kvások po čase zomrel. Zohnala si druhý a neskôr vypestovala vlastný. „Až vtedy som pochopila, že kváskovanie je o vzťahu. Je to láska na prvé pečenie, ktorá sa stále zväčšuje a upevňuje. No k mojim nadýchaným chrumkavým balónom, na ktoré som hrdá, ma priviedlo neustále skúšanie a pochopenie cesta. Dnes sa u nás pečie všetko z kvásku. Rožky, bagety, pizza, koláče, bábovka, záviny...

K práci volám aj moje tri deti, aby vedeli, že chlieb nie je samozrejmosť a treba si ho vážiť. Mojím želaním je, aby bol kvások v každej rodine, ako kedysi.“ Svoje jednoduché rady i 65 receptov zhrnula so spoluautorkou Danielou Rau do jedinečnej knihy Kváskovanie – Recepty z kvásku. Organizuje i kurzy kváskovania a veľa ľudí motivovala aj svojím blogom Chuť od Naty.

„Dokonca sa mi konečne podarilo, aby kváskovali aj moji najbližší,“ teší sa Naty, ktorú jej zvedavosť, aký vplyv má strava na náš organizmus, nasmerovala z učiteľskej dráhy na dráhu výživovej poradkyne a športovej dietologičky. Najviac ju to však baví v kuchyni, kde okrem pečenia chlebíka miluje prerábať nezdravé recepty na zdravšie varianty.

→ Založte alebo si zožeňte čisto prírodný kvások, ktorý sa skladá iba z múky a vody.

→ Kvások nikdy neskladujte v chladničke s priemyselnými kvasnicami, mohol by sa kontaminovať cudzou kultúrou.

→ V kvásku je niekoľko desiatok spolupracujúcich kultúr a potrebujú rôzne teploty kvasenia. Na to je ideálne dvojfázové kvasenie (20 - 25°C pre kvasinky a 30 - 35 °C pre baktérie mliečneho kvasenia), chlebík je potom mennej kyslý.

→ Počas kvasenia prírodnou cestou vzniká množstvo vitamínov a enzýmov, ktoré štiepia dlhé reťazce škrobov a robia chlieb stráviteľnejší.

→ Kvasenie celého obsahu použitého obilia čo najdlhšiu dobu odbúrava z neho množstvo kyseliny fytovej, ktorá spomaľuje a zaťažuje trávenie a prispieva k tvorbe zubného kazu.

→ Chlebík, ktorý má veľmi presušenú, prepečenú chrumkavú kôrku, vysušuje našu kožu (časté exémy) a orgány a rýchlejšie starneme. Obsahuje totiž množstvo aromatických a cyklických uhľovodíkov. Radšej ho pečte prikrytý.

→ Vlhkosť do chlebíka môžeme docieliť aj uvareným obilím či zemiakom, namočenými semienkami alebo vločkami.

→ Ideálne riešenie prípravy cesta je z čerstvo namletej múky z bio obilia a následného preosiatia cez sito, aby neobsahovala množstvo nestáviteľných otrúb veľkého rozmeru.

→ Druh chleba, ktorý si doma pečieme, prispôsobíme našim potrebám a zdravotnému stavu.

→ Iný chlieb by mal mať cukrovkár, iný celiatik, dieťa, športovec, či ťažko fyzicky pracujúci človek.

… kvások je známy už 5 000 rokov?

… kvások nie je to isté čo kvasnice, ktoré sa používjú na kysnutie?

… z kvásku urobíte aj rožky, žemličky, koláče, vianočku, buchty, makovky i bezlepkový chlieb?

1. Nekupujte múky tesne pred skončením dátumu spotreby, s cestom sa horšie pracuje, nevykvasí dobre, pečie sa pridlho a potom vysychá.

2. Kvások prikrmujte tým istým druhom múky, dokonca i tou istou značkou.

3. Čím viac pečieme, tým je kvások silnejší a čím je starší, tým menej času potrebuje na prekvasenie.

4. Cesto s kváskom sa menej lepí, ak spojíme štartér s múkou a vodou a necháme 30 minút postáť pri izbovej teplote. Ostatné koreniny, soľ či semienka pridáme až potom.

5. Dostatočne dlhé miesenie spoznáme podľa odliepania sa cesta od okrajov misy a rúk.

6. Cesto je dobré prekladať aj počas jeho kvasenia. Pri správnom postupe môžeme očakávať lepší nárast do výšky počas kvasenia i pečenia, a tým aj pekné oká v striedke chlebíka.

7. Počas záverečného miesenia a tvarovania bochníka cesto podsypávame čo najmenším množstvom múky, lebo kvások už nemá veľa času danú múku prekvasiť.

8. Ošatku či nádobu, kde chlieb finálne kvasí, je dobré vysypať zemiakovým alebo kukuričným škrobom. Nevpíja sa tak do cesta ako múka a nehrozí, že sa na ňu bochník prilepí.

9. Ak chceme, aby sa kôrka pekne leskla, hneď po vytiahnutí z rúry chlieb potrieme vodou alebo na chvíľku prikryjeme mokrou utierkou.

10. Kváskové produkty skladujeme v suchej utierke, najlepšie ľanovej, a meníme ju každé dva dni.