Lekárka o liečbe longkovidu: Predtým boli ťažkosti s dýchaním, teraz sa objavuje TENTO syndróm!

MUDr. MÁRIA TURZOVÁ je jedna z viacerých lekárov, ktorí pracujú v ambulancii špecializovanej na liečbu dlhodobého kovidu v NsP Nové Zámky. V rozhovore pre Život prezradila, že mnohí pacienti trpia príznakmi bez zlepšenia celé mesiace a ich zariadenie berú ako svoju poslednú nádej.

Pracujeme tri dni v týždni po dve hodiny, na každý deň dokážeme objednať štyroch pacientov. Týždenne ich je teda dvanásť a mesačne 48. Niektorých pacientov, u ktorých je diagnostika náročnejšia, hospitalizujeme na neurologickej klinike.

Najčastejšie sú to pacienti, ktorí buď chodia do ambulancie opakovane, alebo ich ťažkosti sú také rôznorodé, že diagnostika si vyžaduje komplexnejšie vyšetrenia. Tých prijímame, aby to bolo pre nich jednoduchšie. Aby sme ich nemuseli posielať od dverí k dverám a mohli sme ich vyšetriť počas jednej hospitalizácie.

Niektorých pacientov si pozývame na kontrolu po ôsmich až desiatich týždňoch, aby sme zistili, ako sa majú. Opakovane hospitalizovaných pacientov sme nemali, ale viacerí chodia do ambulancie dlhší čas.

Ambulancia funguje od mája 2021. Spočiatku dominovali pacienti s respiračnými a kardiovaskulárnymi ťažkosťami, ako je dýchavičnosť a zadýchavanie pri fyzickej námahe, diskomfort na hrudníku, búšenie srdca, nevyrovnané hodnoty tlaku krvi. Veľmi často sme spolupracovali s internistami. Následne pribudli pacienti s psychickými ťažkosťami – s depresiami, úzkostnými stavmi, poruchami spánku, poruchami sústredenia. Boli to často mladí pacienti v produktívnom veku, ktorí boli dlhodobo na PN a naozaj neboli schopní pracovať. Od začiatku sa však stretávame s množstvom pacientov, ktorí trpia extrémnou únavou. Aktuálne mám pocit, že je viac pacientov s bolesťami kĺbov, so svalovou slabosťou, tí často končia aj u nás na oddelení. V týchto prípadoch musíme určiť, či nejde o niektoré systémové autoimunitné ochorenie.

Z mojej skúsenosti vyplýva, že pacienti s prevládajúcimi respiračnými a kardiovaskulárnymi ťažkosťami mali zvyčajne stredne ťažký až ťažký priebeh, mnohí museli byť hospitalizovaní počas akútnej fázy infekcie. Druhá skupina pacientov, u ktorých prevládali psychické problémy a únavový syndróm, boli však prevažne mladí, pôvodne zdraví ľudia, ktorí nemali ťažký priebeh infekcie. Boli to pacienti s ľahkým priebehom kovidu, s teplotou, kašľom, preliečení doma.

Zisťovali sme to, vždy sme sa pacientov na to pýtali. U väčšiny z nich sa únava objavila počas infekcie a potom plynule pokračovala. Boli však aj takí, ktorí mali pocit úplného vyliečenia a až neskôr sa u nich objavila únava, úzkostné stavy či poruchy spánku.

Priebeh omikronu je väčšinou ľahký a zatiaľ nemáme pacientov, ktorí ho prekonali a trpia dlhodobým kovidom. Uplynul ešte príliš krátky čas, keďže dlhodobý kovid je charakterizovaný obdobím ochorenia covid-19 po piatom týždni.

Aktuálne ich je o niečo menej, je to však spôsobené skôr epidemickou situáciou, ľudia teraz nechcú veľmi chodiť k lekárom. Pred dvomi-tromi mesiacmi ich však bolo podstatne viac, boli to pacienti s dlhodobým kovidom po variante delta. Informácie sa líšia, no najčastejšie sa uvádza, že symptomatika dlhodobého kovidu sa vyvinie takmer u tretiny pacientov s infekciou covid-19.

Robili sme si telefonický prieskum u pacientov, ktorých sme v našej ambulancii vyšetrovali v minulosti. Zisťovali sme napríklad, či boli po kovide doočkovaní, či sa im príznaky časom zmiernili alebo, naopak, zhoršili. Boli aj takí, ktorí naozaj úplne vyzdraveli a mali pocit, že sú dnes v takej kondícii, v akej boli pred infekciou. Niektorí sa však zotavovali naozaj dlhé mesiace doma. Mnohí nám povedali, že v nás videli poslednú šancu, že v zlepšenie už neverili. Občas som mala pocit, že im pomáhala už len myšlienka, že v tom nie sú sami. To, že sme ich upokojili, ubezpečili, že sa s takými príznakmi stretávame, a nie je to ich výmysel.

Nie, od začiatku sú príznaky dlhodobého kovidu veľmi rôznorodé, často sa prelínajú, pacienti majú často kombináciu rôznych symptómov. Ako som už hovorila, spočiatku prevažovali dýchacie a kardiálne ťažkosti, v ďalšom priebehu sa pridružili psychické problémy, v poslednom čase zaznamenávame zvýšený výskyt polyneuropatií, svalovej slabosti, kĺbnych problémov, to však neznamená, že v úvode sme sa s týmito príznakmi nestretávali.

Niektorým sa, žiaľ, tieto zmysly vôbec nevrátili, prípadne len v obmedzenej miere. Mnohí majú zase veľmi často a dlho poruchy chuti a čuchu. Obnovujú sa len pomaly, mnohí udávajú zmenu čuchu. Cítia napríklad spáleninu, rôzne nepríjemné pachy a podobne. V terapii sa využíva cielený „čuchový tréning“.

Nemáme takéto poznatky. Táto liečba však musí byť komplexná, v zahraničí sa ňou zaoberajú celé tímy odborníkov. Fungujú tam rehabilitačné strediská, ktoré pacientom ponúkajú celé spektrum pomoci od psychosociálnej podpory až po liečebné rehabilitačné procedúry. V tomto ešte zaostávame. Snažíme sa však odporúčať a poskytovať pacientom kúpeľnú liečbu, tá výrazne pomáha.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.