Marta Pašková: Som dôkaz, že s prejedaním sa dá skoncovať
13. 8. 2009, 11:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:11)

Zdroj: Rebecca
S intenzívnymi nájazdmi na chladničku som začala, keď mi odrástli vnúčatá a už ma tak nepotrebovali.
Zomrela mi najlepšia priateľka, a tak zapracovala aj psychika. Začala som sa ľutovať. Mávala som doslova vlčí hlad, až som sa chvela, ako by som jedla. A najlepšie všetko dokopy, mäso, slané, kyslé, aj sladké. A bolo úplne jedno, že bola polnoc a ja som predtým o ôsmej večerala, musela som zasa jesť. Už som aj cítila, že mám dosť, ale nevedela som prestať. Milovala som bôčik, údené mäso a vôbec, najmä mäso, mäso, mäso. No a k tomu čerstvo upečený chlebík alebo rožky. Nakoniec som sa vypracovala tak, že som zjedla na dva razy grilované kura a jeden chlebík. Navyše, prestala som používať nohy. Keby sa autom dalo ísť na štvrté poschodie, idem. Vedela som si, samozrejme, i nájsť výhovorku, prečo priberám: Bolia ma nohy, chrbát. Pribrala som vyše štyridsať kilogramov a ručička na váhe sa prehupla cez stovku.
To bol moment, keď som si povedala: To už je priveľa! Išla som za lekárom a ten mi pripravil redukčný jedálny lístok. Pýtate sa, prečo som sa na to „týranie“ odhodlala? Jednoducho to už tak ďalej nešlo. Nevyšla som ani štyri schody, okamžite som sa zadýchala! Pod lekárskym dohľadom som za pol roka zhodila dvadsaťštyri kilogramov. Doktor mi povolil 6 300 kilojoulov na deň, zo začiatku som vôbec nesmela jesť ovocie a ani mäso, len kuracie. Tak som si zvykla, že mi vôbec moje predchádzajúce „dobroty“ ani nočné hodovania nechýbajú. Pokušenia nemám ani v chladničke. Načo? Som dôkaz toho, že dokázať to môže každý. Len to každému musí „prísť“ do hlavy, usadiť sa tam a vydržať.
Keď prišla slabšia chvíľa a najradšej by som si niečo dala, rýchlo som odkráčala od chladničky. Teraz v nej mám ovocie, zeleninu, nízkotučný jogurt. Snažím sa jesť najneskôr do šiestej večer. Jedávam pravidelne, bez toho, aby som si každú chvíľu niečo zobla a len si tak zbytočne rozťahovala žalúdok. Lebo to bola jedna z mojich najväčších chýb. To si ani neuvedomíte, ale tu si niečo dáte, tam okoštujete a je z toho celodenné jedenie. Dnes mám výborný pocit, že vyhrávam sama nad sebou. A najlepšie zo všetkého je, že to robím len pre seba a radosť majú aj ostatní.