Krutá diagnóza jej prekazila kariéru: Na úspešnú modelku sa vypracovala z úplného dna

Som osoba s autizmom, poruchami učenia a čelím mnohým obmedzeniam, ktoré pre mňa urobili z výberu kariéry ťažkú voľbu. Hľadanie medzery na trhu práce je dôležité, pretože hlavný prúd akademického sveta a pracovná sila nefungujú s ohľadom na ľudí ako som ja. V konečnom dôsledku som našla svoje miesto v starostlivosti o psov, ale ničivá diagnóza skončila moju kariéru a ja som musela prísť na to, ako vybudovať novú. Vždy som milovala zvieratá a chcela som byť schopná premeniť zanedbané psy na šťastných miláčikov. Rýchlo som si získala povesť ženy, ktorá je schopná zvládnuť psy, ktoré ostatní nedokázali. A vernú klientelu. Mnohí z nich boli odmietnutí ostatnými salónmi pre agresívne správanie ich miláčikov a ja som sa špecializovala na prácu s veľkými plemenami. Práca bola nepríjemná, hlasná a ťažká, ale úplne som ju milovala. Celkovo som absolútne milovala úpravu ich zovňajšku a bola tak šťastná, že som si vybrala skromný život pre seba a pre mojich adoptovaných psov. Vo svete, kde ľudia s autizmom nie sú považovaní za schopných udržať si pracovné miesta alebo samostatne pracovať, som sa cítila, ako by som podvádzala systém. Bola som na seba pyšná. Prekonávala som predsudky.

V našich životoch sú určité udalosti, pri ktorých sa zdá, že sa čas spomaľuje. Z týchto časov si pamätáme malé detaily s pozoruhodnou jasnosťou. Ľudia často hovoria, že si pamätali, kde presne boli a čo robili počas významných historických udalostí. Tiež si tak spomínam na deň, keď som prvýkrát pocítila strašné trhanie vo svojom pravom zápästí. V mojej pravej ruke som držala zelené nožnice Andis a pracovala na veľmi nudnom a štandardnom strihaní pudla. Zodvihla som nožnice, aby som urobila ďalší strih, a zrazu som cítila ostrú bolesť v zápästí, keď sa mi ruka nedobrovoľne posunula k boku. Spadli mi nožnice a bolesť sa zdvojnásobila.

Našťastie, tento pudel bol môj posledný pes dňa. Nebol tam nikto iný, kto by prácu mohol dokončiť, tak som to urobila s ľavou rukou, zatiaľ čo som bola v absolútnej agónii. Po tejto bolesti v zápästí sa môj svet začal rozpadávať. Nemohla som nič zovrieť, nemohla som viac ohýbať prsty, písať ani strihať. Nemala som zdravotné poistenie, takže som len dúfala, že sa môj stav kúzelne zlepší, ale to sa nikdy nestalo. Ľavá ruka nebola silná a nemohla zvládnuť tlak náhrady za použitie pravej. Zostala som s dvomi zbytočnými rukami. Skrčili sa do škaredej podoby. Netrvalo dlho a jedlá pre mňa začal pripravovať snúbenec, pomáhal mi jesť, dokonca obliekať sa. Najhoršie bolo, že som nevedela, čo mi je, pretože som nemala poistenie a nemohla som si dovoliť navštíviť špecialistu. Zrušili sme veľkú svadbu, ktorú som plánovala, a vzali sme sa pri intímnom obrade, aby som mohla získať poistný plán môjho manžela. Bola som v depresii, nahnevaná a vystrašená.

Finálna diagnóza všetko zmenila

Ortopedický chirurg, ktorého som navštívila, mal na tvári ľútosť, keď čítal výsledky testu. Pamätám si všetko, čo mi povedal. „Ste v štádiu 3B choroby nazývanej avaskulárna nekróza. Je veľmi zriedkavé mať nekrózu kostí v zápästí. Nikdy som to nevidel. Tiež máte ťažkú ​​artritídu. Posielam vás k niekomu, kto sa špecializuje na ručnú mikrochirurgiu.“ Avaskulárna nekróza sa vyznačuje tým, že kosti strácajú prietok krvi, odumierajú a rozpadajú sa. Fragmenty kostí zostávali naďalej v mojej ruke, čo spôsobilo artritídu. Špecializovaný ručný chirurg ma vyšetril ešte ten týždeň. Nasledovala fúzia zápästia. Počas šesťhodinovej operácie mi zlomil zostávajúce kosti v rukách a spojil ich s kostnými štepmi, titánovou doskou a ôsmimi titánovými skrutkami. Už nikdy znova neohnem zápästia. Moja práca sa skončila.

Hojenie po takej rozsiahlej operácii trvalo rok, preto som mala veľa času na premýšľanie. A tak som si založila Instagram, na ktorom som za krátky čas získala množstvo fanúšikov. Prišli ponuky od fotografov. Netrvalo dlho a začala som dostávať oblečenie na fotenie od módnych značiek. Teraz mám okolo 60 000 fanúšikov a moje fotky publikovali v časopisoch a online magazínoch.
Zistiť o chorobe kostí a následne stratiť svoju kariéru bol veľký úder pre moju sebadôveru a z tejto skúsenosti som sa naučila veľa o sebe. Dnes si cením samú seba úplne novým spôsobom. Moja hrdosť teraz pochádza z toho, ako veľmi dokážem čeliť životným výzvam, z mojej schopnosti premeniť negatívne situácie na pozitívne. Teraz som rozkvitla a moje postihnutia boli katalyzátormi, ktoré mi dali čas a motiváciu skutočne pracovať na sebe a stať sa prosperujúcou šťastnou osobou, ktorou som dnes. Som vďačná. Sú súčasťou môjho príbehu, mojej identity a môjho konečného úspechu.