Môže byť cvičenie liekom? Táto žena vám prezradí, kedy to je možné: Nebudete sa stačiť čudovať

Zuna je naozaj inšpiratívna žena, ktorá sa podstatnú časť svojho života venuje ľudskému telu. „Moja tanečná minulosť ma príliš často konfrontovala s úrazmi, s únavou či celkovým zdravím, a keďže som chcela byť fit, musela som sa o svoje zdravie sama zaujímať. Od detstva mám bližšie k východným kultúram, začala som študovať japonskú terapiu šiacu, čínsku medicínu, konkrétne akupunktúru,“ prezrádza.

Vo svojej praxi šiacu sa Zuna venuje nielen tanečníkom a športovcom, ale aj ľuďom, ktorí prichádzajú s bolestivou chrbticou, kĺbmi, tráviacimi či so ženskými problémami alebo ktorých trápi únava, stres, ale napríklad aj neplodnosť. Podľa potreby prepája šiacu s moxovaním, bankovaním či reflexnou masážou chodidla, prípadne s používaním esenciálnych olejov či zvukových ladičiek. V oblasti tanca a zdravého pohybu sa zameriava aj na prepájanie čchi-kungu s tancom a o vyučovanie medicíny prostredníctvom tanca a pohybu. Zároveň pôsobí ako pedagogička tanca, anatómie a šiacu v rakúskej tanečnej škole SEAD v Salz­burgu, v Northern School of Contemporary Dance v britskom Leedsi, na škole Bewegungs Art v nemeckom Freiburgu, ale aj na workshopoch v Česku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku, v Číne, Thajsku, vo Vietname a na Srí Lanke. Sústreďuje sa na pochopenie teórie a jej prepojenie s praxou, na vzájomné prepájanie vedomostí s intuíciou.

Na jej hodinách ide o aktívne fyzické cvičenia čchi-kung a o poznatky z oblasti stravovania po­dľa piatich prvkov. Zuna vraví, že všetko, čo sa naučila, jej prišlo veľmi zmysluplné, podnetné a najmä možné vhodne aplikovať do bežného života. „Chcela som, aby o tom vedelo čo najviac ľudí, pretože je škoda, ak nevieme o niečom, čo dobre funguje.“ Zuna už viac ako 15 rokov učí tieto princípy vo svojej Škole šiacu a tao a stále sa vzdeláva. „Som toho úplne plná, a keďže aj rada filozofujem a píšem, cesta k prvej knihe – Tao, cesta k zdraviu – v roku 2018 a neskôr k druhej – Meridiány, dráhy života – bola pre mňa jasná.“ V prvých dvoch knihách sa autorka snaží čitateľom pochopiteľnou formou priblížiť základy čínskej medicíny s informáciami o energii čchi, ktorá nami prúdi cez sieť meridiánov, o koncepte piatich prvkov (piatich fáz) a ich aplikovateľnosti v bežnom živote. A hlavne, ako sama hovorí, dôležitosť prevencie.

Pri písaní druhej knihy v roku 2020 sa jej veľa vecí do rukopisu už nezmestilo a ona už vtedy mala veľa materiálu v zásuvke. „Prišiel kovid a počas prvej a druhej vlny sme práve na posilnenie imunity a mentálnej pohody s mnohými ľuďmi intenzívne cvičili čchi-kung online, a keď to šlo, tak aj osobne. A mnohým ľuďom zásadne pomohol či až zmenil život. Počas druhého lockdownu, toho pred rokom, som okrem pokračovania v cvičeniach využila to množstvo času a priestoru počas izolácie na písanie knihy.“ Jej kniha vznikla ako potreba zdôrazniť dôležitosť čchi-kungu pre zdravie človeka a podať študentom čisté inštrukcie k cvičeniam. Dať cvičeniam filozofický i anatomický kontext, pretože aj ten je podľa nej nesmierne dôležitý a zaujímavý. „Zároveň som ňou chcela podnietiť nováčikov k cvičeniu.“

Vo svojej tretej knihe sa opäť vracia k čínskej medicíne, no tentoraz práve cez pohyb a cez cvičenia čchi-kung. „Čchi-kung je prastará cesta kultivovania svojho zdravia prostredníctvom cvičení, pochádzajúca z čínskeho prostredia,“ vysvetľuje. Kniha sa volá Cvičenie ako liek, preto ma zaujímalo, prečo je cvičenie liekom. „Závisí od toho, aké cvičenie máme na mysli. Vrcholový šport alebo aj šport, pri ktorom často siahame za svoje limity, či profesionálny tanec alebo aj tanec, ktorý sa vykonáva anatomicky nesprávne, môžu zdravie ničiť. Závisí aj od miery, v akej sa cvičeniam venujeme. Cvičenie čchi-kung je súčasťou čínskej medicíny. Sú to cvičenia, ktoré pracujú s tými istými princípmi ako samotná čínska medicína. Sú považované za liek preto, lebo počas cvičenia nám ide hlavne o harmonizovanie toku energie tela. Tú energiu nazývame čchi a na jej toku a kvalite je čínska medicína založená.“

Autorka už troch kníh mi vysvetľuje, že nejde o cvičenia, pri ktorých si primárne „dávame do tela“, spotíme sa a dopracujeme sa k nejakej kondičke, väčším svalom a podobne, ale o niečo celkom iné. „Ide tu o rýdzo kultivovanú prácu s telom, energiou, ale aj so psychikou človeka v komplexnom meradle.“ Zuna vraví, že aj vďaka situácii s pandémiou si mnohí ľudia našli cestu k čchi-kungu. „Kovid k nemu priviedol mnohých ľudí, pretože hľadali spôsob, ako podporiť zdravie vlastnou cestou, imunitu, ale aj upokojiť psychiku. A mnohým zásadne dodnes pomáha. Ak chce človek efektívnejšie pomôcť svojmu zdraviu a obrane pred vonkajšími patogénmi, kam patria aj vírusy, potrebuje pracovať komplexne.“ Podľa nej by mali ľudia do života okrem zdravej stravy zapojiť fyzické a mentálne cvičenia na posilnenie tela, zdravej mysle, imunity a vitality. „Dôležitá je aj prevencia, aby k ochoreniam vôbec nemuselo dochádzať, alebo ak už k ochoreniu dôjde, aby mal človek dosť síl, čchi a vitality na vyrovnanie sa s ním,“ dodáva.

Základom čínskej medicíny, a teda aj cvičenia čchi-kung je čosi, čo západná medicína nepovažuje za také dôležité. „Je to kvalita energie v tele, jej správne množstvo a rovnomerná cirkulácia po tele. Tá cirkulácia zabezpečí, že sa čchi dostane k všetkým orgánom a telesným tekutinám, ako napríklad krv či lymfa, k telesným štruktúram, ako sú svaly, šľachy, kosti a podobne, či k zmyslovým orgánom a ich schopnostiam. Čchi zahrňuje všetky systémy tela ako tráviaci, dýchací, nervový, rozmnožovací a podobne. A čo je dôležité, neoddeľuje telo od psychiky. Všetky záležitosti tela lieči v prepojení so psychikou a naopak. V tejto knihe neponúkam len cvičenia pre telo, ale aj pre myseľ. Cvičenia, ktoré pomáhajú prečisťovať emócie, ktorými sme mnohokrát zmietaní.“