Našli ste si hrčku? NEPANIKÁRTE! Nemusí ísť hneď o onkologické ochorenie… Čo to teda môže byť?

Nahmatanie si hrčky určite v každom z nás vyvolá najskôr veľkú obavu a strach z rizika rakoviny. No nie každá „guľôčka“ musí byť nebezpečná, často ide skôr o estetickú otázku.  Ale niekedy dokáže svojmu majiteľovi poriadne strpčiť život. O čo vlastne ide nám prezradil chirurg.

Odpovedá MUDr. Július Muranský, MPH, chirurg z Jednodňovej chirurgie REVIVE v Bratislave

Keď si nahmatáme podkožnú hrčku, máme sa obávať?

Podkožné hrčky sú pomerne častý problém. Vyskytujú sa hlavne u dospelých žien a mužov v rôznom veku. Výskyt u detí je minimálny. Aj keď môžu vyzerať spočiatku veľmi nenápadne a neškodne, nemali by sme ich zanedbať a podceňovať. Pacienti najčastejšie vnímajú hrčky len ako estetický problém, a to predovšetkým vtedy, ak sú umiestnené na viditeľných miestach. V skutočnosti však môžu spôsobiť aj zdravotné ťažkosti spojené s bolesťou či zápalom. Ak si pacient kdekoľvek na tele nahmatá hrčku, jednoznačne by mal čo najskôr vyhľadať odborníka – chirurga. To, o aký druh hrčky ide, vie najčastejšie lekár určiť už na pohmat. Môže ísť napríklad o podkožný tuk, cystu z dôvodu zápalu či nahromadenie kožného mazu a tak ďalej.

Prečo vznikajú a aké druhy poznáme?
Príčiny vzniku podkožných hrčiek sú rôzne, a to v závislosti od druhu hrčky. Prevencia je preto takmer nemožná. Najčastejšie druhy podkožných hrčiek, ktoré sa vyskytujú u pacientov, sú tri: lipómy, gangliá a aterómy. Lipómy predstavujú nahromadený podkožný tuk. Môžu byť obalené v jednom obale, vo viacerých ložiskách vedľa seba, prípadne ako rozrastajúce sa choboty. Ide o benígne (nezhubné) ochorenie, ktoré nezasahuje do kože a hlbších štruktúr, časom sa však hrčky zväčšujú a rastú, čo môže byť veľmi nepríjemné. Najčastejšou príčinou vzniku je autozomálne dominantné genetické ochorenie na chromozóme 12q15 (tak­zvané genetické lipómy), alebo môže ísť o takzvané poúrazové lipómy, ktoré vznikajú následkom úrazu. Gangliá sú prejavom kĺbového ochorenia v zmysle zápalu a premnoženia vnútrokĺbovej hmoty s konzistenciou gélu. Pretlakom sa vytvára cysta v najslabšom mieste. Rizikové sú akékoľvek manuálne činnosti spojené s preťažením kĺbu vrátane práce s počítačovou myšou. Aterómy sú nezhubné cysty vznikajúce ako dôsledok zablokovania vylučovacieho kanála mazovej žľazy, a preto bývajú naplnené hustou hmotou žltkastého sfarbenia s nepríjemným zápachom. Okrem toho, že podkožné hrčky sa líšia príčinami vzniku, majú rozličné miesta výskytu. Kým lipómy sa objavujú najčastejšie na pleciach, chrbte, hlave a končatinách, gangliá vznikajú vždy v oblasti kĺbov. Najčastejšie sú na zápästí, prstoch, kolene (tak­zvaná Bakerova cysta) a členku. Aterómy sú zase lokalizované v miestach s vyšším výskytom mazových žliaz, ako je tvár, pokožka hlavy, chrbát a dekolt.

Čo sú podkožné hrčky, kde sa môžu vyskytovať a v akej veľkosti?
Hrčky sa môžu vyskytovať kdekoľvek na našom tele – na chrbte, pleciach, zápästí, ale aj na hrudníku, hlave či intímnych partiách. Majú rôzne veľkosti a niekedy dokonca môžu byť veľmi bolestivé. Hrčky sa časom zväčšujú a môžu sa zapáliť. Rýchlosť rastu je u každého pacienta individuálna.

Dokedy ich netreba riešiť a kedy sú už nebezpečné?
Ak máte aj vy na tele akúkoľvek hrčku, mali by ste čo najskôr vyhľadať lekára a nesnažiť sa preliečiť si hrčku svojpomocne. Spôsob liečby respektíve odstránenia závisí od konkrétneho druhu hrčky. Vo väčšine prípadov ide o rýchle a bezbolestné zákroky v lokálnej anestézii, takže nie je dôvod na obavy a zbytočné riskovanie vzniku zdravotných komplikácií. Jednoznačne platí, že čím skôr pacient navštívi lekára, tým lepšie. Nebezpečenstvo lipómov spočíva v tom, že sa môžu zvrhnúť na liposarkómy, ktoré sú veľmi nebezpečné. Čo sa týka ganglií, nie sú výrazne rizikové. Keďže však ide o zápal v tele, treba ho dôkladne preliečiť.

Môže sa ich pacient zbaviť sám, napríklad vytlačením?
V prvom rade je dôležité, aby sa pacient hrčku nesnažil mechanicky vytlačiť, pretože v tomto prípade hrozí riziko zápalu. Ten môže byť spôsobený takisto aj poranením hrčky. Ideálne je odstraňovať hrčky čo najskôr a v pokojovom štádiu, nie v štádiu zápalu. Lipómy sa odstraňujú chirurgicky jednoduchým narezaním kože. Zákrok prebieha v lokálnej anestézii a trvá len pár minút. Po odstránení lipómu sa rana zašije a pacient prichádza o niekoľko dní na vybratie stehov. Zahojenie trvá približne dva týždne. Incízia (rez) sa robí podľa veľkosti samotného lipómu a predstavuje cirka tretinu až polovicu veľkosti (najčastejšie má jazvička veľkosť 1 až 2 cm). Každý lipóm sa po chirurgickom odstránení posiela na histologické vyšetrenie.

Dá sa odstrániť aj iným spôsobom?
Alternatívou chirurgického zákroku je laserová liposukcia. Zákrok sa robí v lokálnej anestézii, výkon je však zdĺhavejší a finančne náročnejší. Gangliá liečime dvomi spôsobmi, a to konzervatívne alebo chirurgicky. Podstatou konzervatívnej liečby je zníženie zápalových faktorov (napríklad podávaním kortikoidov alebo nesteroidných antiflovistík ako liekov). Druhou možnosťou je chirurgické riešenie, keď sa ganglion otvorí a vytvorí sa komunikácia medzi kĺbom a podkožím. Zabezpečí sa tak odtekanie obsahu ganglia voľne do podkožia, kde dôjde k vstrebaniu rôsolovitej hmoty. Zákrok sa robí v lokálnej anestézii a trvá približne päť minút. Nasledujúce dni respektíve týždne je potrebné postihnutý kĺb telesne šetriť, aby sa dôkladne preliečil. Jednoduchým chirurgickým zákrokom sa odstraňujú aj aterómy. Pri výkone je potrebné ateróm nielen prederaviť, ale aj dôkladne odstrániť jeho púzdro, aby nedošlo k následnej obnove.

Babské receptyvvynechajte
Rovnako ako pri väčšine ochorení, aj pri podkožných hrčkách existuje viac ľudových receptov, ktoré sú dostupné na internete. Medzi najznámejšie patria obklady zo surových paradajok, paradajkového pretlaku či surových zemiakov. Aj keď môžu na chvíľu pomôcť, samotné hrčky a ani podstatu ochorenia nevyliečia.