Naučte biť srdce pomalšie
10. 11. 2008, 9:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:55)

Zdroj: Getty Images
Naše srdce bije stále rýchlejšie, a to je zle. Žijeme v neustálom strese a zhone, stále sa niekam ponáhľame. Čím rýchlejšia je však srdcová aktivita, tým kratšie žijeme. Potvrdzujú to aj najnovšie klinické štúdie.
Existuje legenda, podľa ktorej človek pri narodení dostal do vienka od sudičiek určitý počet srdcových úderov. Je to úctyhodná zásoba – 3 miliardy! Záleží len na nás, ako s nimi hospodárime, či si ich minieme rýchlo, alebo si ich budeme šetriť. Čím pomalšie totiž bije naše srdce, tým je aj lepšie jeho zásobovanie kyslíkom. Spomalenie srdcovej frekvencie pomocou dobrej fyzickej kondície doslova predlžuje život.
Poznajte svoje číslo
Ľudia by mali poznať nielen svoj tlak, cholesterol a cukor, ale aj to, ako rýchlo im bije srdce. Vedci a lekári prišli totiž na to, že rovnako dôležité je poznať aj svoj pulz. Je to veľmi dôležitý údaj, ktorý by si mal človek kontrolovať pravidelne. Mal by vedieť, ako reaguje jeho srdce na záťaž a podľa hodnoty úderov oslavovať alebo čo najrýchlejšie navštíviť lekára. Zrýchlený pulz v pokojnom stave totiž môže prispieť k skráteniu života.
Máte pulz viac ako 70? Ste v ohrození!
Zmerajte si pulz. Samozrejme, nie po behu, ani inej fyzickej aktivite. Optimálny pulz v pokoji by sa mal pohybovať v rozmedzí 50 až 60 tepov za minútu. „Ak pravidelne športujete a nameriate si ešte menej, môžete byť pokojní. Športovci ho majú všeobecne ešte nižší, vrcholoví dokonca okolo 30 až 40. Ak vám však lekár v ambulancii nameria viac ako 70, môže to znamenať veľký problém. Frekvencia nad 70 a vyššie znamená veľké riziko a o polovicu viac infarktov,“ varuje kardiológ Viliam Bada.
Zrýchlený pulz človeka, ak je v pokojnom stave, môže prispieť k skráteniu jeho života. „Aj taký jednoduchý parameter, ako je srdcová frekvencia, môže mať ďalekosiahly prognostický význam,“ hovorí MUDr. Robert Hatala z Národného ústavu srdcovocievnych chorôb v Bratislave. Výsledky klinickej štúdie, ktorú predstavili nedávno na Európskom kardiologickom kongrese v Mníchove, ukázali, že pacienti s koronárnou chorobou srdca a dysfunkciou ľavej komory, ktorých srdcová frekvencia je vyššia ako 70 úderov za minútu, majú zvýšené riziko tak kardiovaskulárnej smrti, ako aj ostatných srdcovocievnych príhod.
Po športovaní je vyšší
Pulz, ktorý nameriame počas športovej aktivity alebo krátko po nej, sa nazýva záťažový. Ak ste vo veku 30 až 50 rokov, mal by byť pri behu asi 130 úderov za minútu podľa zásady: 180 mínus vek.
Ako naučiť srdce biť pomaly
Pulz môžeme dostať do optimálnej hladiny každodennou chôdzou pešo. Ideálna je svižná chôdza 30 minút denne. Chôdza po schodoch je mimoriadne vhodná pre srdcovocievny systém. Pacienti, ktorí majú už nejaké poruchy srdca, dostávajú lieky na zníženie srdcovej frekvencie.
Poznáte kód zdravého života?
Zapíšte si tieto čísla do mobilu alebo záznamníka, ktorý denne používate. Určite by ste ich mali poznať, ak sa chcete dožiť čo najdlhšie. 0-30-5-140-90 0 – znamená nefajčiť, teda nikdy nezačať alebo prestať 30 – vyjadruje 30-minutovú pohybovú aktivitu každý deň. Stačí 30 minút svižnej chôdze. 5 – znamená, že hladina celkového cholesterolu v krvi by mala byť nižšia než 5 mmol/l. 140/90 – tieto vyjadrujú maximálnu hranicu, ktorú by nemal presiahnuť krvný tlak meraný v pokoji. Optimálne hodnoty krvného tlaku sú 120/80
Ako sa meria?
Keď si meriate pulz bez predchádzajúcej námahy, dostanete tzv. pokojový pulz. Optimálny pulz v pokoji by sa mal pohybovať v rozmedzí 50 až 60 tepov za minútu. Ideálne je merať pulz v čase siesty.
Najpresnejšie vám pulz zmeria EKG prístroj alebo lekár v ambulancii. Ak máte doma prístroj na meranie tlaku, môžete si ho merať pomocou neho. Dá sa zmerať aj hodinkami so sekundovou ručičkou. Pokúste sa nahmatať si palcom a ukazovákom pulz na krčnej alebo zápästnej tepne. Merajte 10 sekúnd a počet vynásobte šiestimi. Výsledok udáva pulz za minútu.