Nevestorexia

Žena, ktorá ako prvá poukázala na nevestorexiu, sa volá Kathleen Whyman a žije blízko Londýna. Keď mala 26 rokov, jej priateľ ju na Silvestra, počas polnočného ohňostroja, požiadal o ruku. Od dojatia sa rozplakala, okamžite súhlasila – a hneď prvého januára nič nezjedla. „Dohodli sme sa, že budeme mať svadbu v júni,“ píše neskôr v útlej knižke My brideorexia. „Takže už v okamihu, keď som si na prst navliekla prsteň, som začala plánovať. Každý detail. A aj to, ako budem vyzerať v šatách svojich snov. Vedela som, že musím zhodiť nejaké kilá, hoci som mala konfekčné číslo 38.“

Kathleen začala jesť len surovú zeleninu a vodu, telocvičňu navštevovala dvakrát denne. Ráno a večer.

„Bolo to náročné a kilá išli dole veľmi ťažko, pretože som v podstate nemala nadváhu. Mnohí známi ma na to upozorňovali, aj môj snúbenec bol znepokojený a nechápal moju posadnutosť. Ja som dokola tvrdila, že chcem byť krásna nevesta, že to robím len a len preto.“

Na prvú skúšku svadobných šiat šla Kathleen v apríli.

„Zmestila som sa do čísla 36 a vyzerala som nádherne. Povedala som si, že všetka tá námaha stála za to a šaty som si rezervovala... A pokračovala som v diéte. Ani neviem prečo. Ráno som vstávala o šiestej, aby som si šla zacvičiť, potom nasledovala práca, popoludní sme vybavovali všetky potrebné veci na svadbu a večer som sa učievala na štátnice, ktoré som mala dva týždne pred svadbou. Keď som sa tesne po nich postavila na váhu, trocha som sa zľakla. Toľko kíl som mala, keď som prichádzala do puberty! V tom čase už svoje zdesenie neskrývala ani moja matka, o svojich družičkách ani nehovorím. Niekde vnútri som si už aj ja uvedomila, že som zašla priďaleko, ale nechcela som si to priznať. Keď som kráčala k oltáru, len tri kilá ma delili od hranice podvýživy. Cítila som sa krásne, ale keď si dnes pozerám fotografie, vidím len nádherné biele šaty na kostre a moju tvár...“ Kathleen unikla nebezpečenstvu len o vlások, hoci jej misia „byť najkrajšou nevestou na svete“ sa neskončila dobre. Jej váha po svadbe prudko stúpla a preč sú časy, keď sa obliekala do „tridsaťosmičky“. Spolu s lekármi pripravuje prednášky, ktoré varujú ženy pred podobným správaním.

Obete sna o VEĽKOM DNI. Celé to pramení niekde tam, kde sa o nevestách rozpráva ako bezchybných princeznách. Ženy robia všetko pre to, aby vyzerali krásne, aj za cenu straty pohodlia alebo vlastnej identity. Podobne ako na Slovensku, aj vo Veľkej Británii existujú webové stránky, ktoré radia, ako čo najlepšie zorganizovať svadbu. Na rozdiel od našej krajiny tam však už nájdete linky, kde všetky budúce nevesty informujú o tom, ako čo najrýchlejšie do dátumu svadby schudnúť. Na www.hitched.co.uk je vytvorené špeciálne fórum. Uvediete svoju hmotnosť, potom hmotnosť, ktorú chcete mať v deň svadby, čas, ktorý vám ostáva, a po stlačení entera sa vám na obrazovke ihneď zobrazí pár najlepších receptov len pre vás. Podľa počítadla, ktoré sa objaví spolu s receptmi, navštívi stránku približne 4 000 budúcich neviest denne. Skutočnosť, že s podobnou „službou“ sa na slovenských internetových stránkach ešte nestretávame, neznamená, že Slovenky sa pred svadbou nesnažia schudnúť. Naopak. Podľa asistentky jednej z najväčších požičovní svadobných šiat v Bratislave si každá piata žena rezervuje šaty o jedno konfekčné číslo menšie, lebo predpokladá, že za pár mesiacov do šiat schudne. A takmer každej z nich sa to naozaj podarí. Hovorí Mgr. Michaela Markušová, psychologička:

„Svadba je náročná udalosť, aj z finančnej, aj z psychickej stránky. Ak sa žena so snúbencom dohodnú, že pozvú veľa ľudí, je len prirodzené, že chcú, aby bolo všetko dokonalé a aby sa práve na ich vstup do manželstva dlho spomínalo. Vyzerať najlepšie, ako sa dá, je prirodzená túžba budúcej nevesty. A vyzerať dobre sa dnes chápe ako vyzerať štíhlo. Preto sú ženy doslova posadnuté túžbou zbaviť sa všetkých tukových vankúšikov, aby v najkrajší deň svojho života nepôsobili ako bacuľky. Napriek tomu, že boli a budú bacuľkami celý život.“

Ženy sú v chudnutí dokázateľne úspešnejšie ako muži. Majú väčšiu výdrž a pevnejšiu vôľu. A prirodzene, aj intenzívnejšiu potrebu meniť svoj výzor.

„Keď sa k tomu pridá jasný cieľ – napríklad zmestiť sa do menších svadobných šiat, mnohé to môže zviesť aj na psychicky nezdravé chodníčky,“ dodáva Mgr. Markušová.

Je to moja povinnosť. Vsugerovala si to Mária (27), ktorá sa vydávala v lete a chcela mať oblečené svadobné šaty s korzetom. „Pochodili sme s mamou všetky požičovne a ak aj mali moju veľkosť, vyzerala som ako slonica. Namiesto toho, aby som poslúchla mamu a vybrala si iný strih šiat, povedala som si, že do tých korzetových schudnem. Nebrala som to ako niečo, čo chcem pre seba, moja postava mi vcelku vyhovovala a ani môj partner sa nesťažoval. Bol to pocit, že musím zhodiť, aby som sa ľuďom mohla ukázať na oči. Robila som to najhoršie, čo som mohla. Hladovala som. Keď som mala krízu, hovorila som si, že sa vydávam len raz v živote, tie fotografie budem stále niekomu ukazovať a musia byť na úrovni.“

Mária to dokázala. Ale len do svadobného dňa.

„Hneď v tú sobotu ráno som sa vrhla na obložené žemle, ktoré sme mali na raňajky. Však do šiat som sa navliekla, tak čo! Dnes sa čudujem, ako som to dokázala, ale myslím si, že to stálo za to. Môžem tie fotky hrdo ukazovať. Keď sa ma ľudia pýtajú, prečo som to robila, keď to odo mňa nežiadal môj partner, hovorím, že pre seba. Aby som sa cítila ako ozajstná princezná. A vyšlo to. Hoci, priznávam, v živote som sa tak neprejedla ako v deň svojej svadby.“

Psychologička Markušová tvrdí, že nie každá budúca nevesta, ktorá chudne, má sklon k nevestorexii:

„Jeden až tri kilogramy sú úplne v poriadku, veď takúto minidiétu si ženy ordinujú aj v plesovej sezóne. Varovným signálom pre okolie by mal byť precízny plán nevesty, odmietanie akýchkoľvek dobrôt, podráždenosť a ustavičné spomínanie svojej postavy. Vtedy je vhodné zasiahnuť, lebo je možné, že nevesta síce bude pred oltárom o desať kíl štíhlejšia, ale nemusí tam vydržať stáť.“