Na veci sa snažím pozerať vždy z tej lepšej strany, čo sa odráža aj v mojich článkoch. Preto príbehy plné ľudskosti, inšpiratívne ženy a veci medzi nebom a zemou, sú moja parketa. Vyspovedala som množstvo žien a mužov v Rozhovoroch nielen pre ženy naživo na našom Instagrame @novycasprezeny, ktoré si stále môžete pozrieť. Napísala som jednu knihu Vyvolený a Eva a pracujem na ďalšej. Rada posúvam veci dopredu, preto všetko nové vítam s otvorenou náručou.

Ivana Adamcová

<p>Vedci tvrdia, že ľudia, ktorí si v&nbsp;živote všetko plánujú a&nbsp;nič nenechávajú na náhodu, sú zvyčajne úspešní v&nbsp;práci a&nbsp;majú vyšší príjem, pretože venujú pozornosť detailom a&nbsp;nedovolia chybám prekaziť ich plány. Áno, mohli by sme povedať, že sú veľmi šikovní. Ale rovnako by sme sa mohli opýtať: Keď sú takí šikovní, prečo nie sú šťastnejší? Pretože je tiež dokázané, že perfekcionizmus a&nbsp;snaha všetko ovládať nás robia nešťastnými. Hlavný dôvod je ten, že títo ľudia nikdy nemôžu uspokojiť svoje vysoké nároky. A&nbsp;preto sú stále v&nbsp;strese a&nbsp;nespokojní.</p>
<h3><strong>Ovplyvňuje to aj okolie</strong></h3>
<p>Perfekcionizmus neovplyvňuje len samotnú aktérku, ale aj jej okolie. Ako nám o&nbsp;tom porozprávala čitateľka Monika: „Milujem hostiť druhých, ale nerobím to často, lebo keď sa tak stane, všetko musí byť dokonalé. Od obrusov, príborov, dekorácií až po samotné jedlá. Strávim nad tým naozaj veľa času a&nbsp;dávam do toho všetko. Keď som takto raz organizovala oslavu narodenín a&nbsp;hostia mali prísť, niečo sa stalo a&nbsp;meškali. Znervóznela som, pochodovala po byte, vykúkala z&nbsp;okna a&nbsp;moja nálada sa zhoršovala. Po polhodine som chcela všetko zabaliť a&nbsp;hosťom napísať, že sa už nemajú unúvať, ale v&nbsp;tej chvíli dorazili. Premáhala som sa, ale bola som rozladená a hostia to vycítili. Všetkým som pokazila náladu a nezachránilo to ani skvelé jedlo. Atmosféra bola rozpačitá a&nbsp;nervózna.“ Toto je typický príklad, keď hostiteľka svoju nervozitu a&nbsp;hnev preniesla na hostí a&nbsp;oni sa cítili vinní, že pokazili oslavu. Pritom si ju pokazila samotná hostiteľka prehnanými očakávaniami.</p>
<h3><strong>Majú nízke sebavedomie</strong></h3>
<p>Psychológovia tvrdia, že ľudia, ktorí túžia mať všetko perfektné, si v&nbsp;skutočnosti neveria. Nízke sebavedomie kompenzujú tým, že sa snažia získať náklonnosť ľudí dokonalou prípravou, vonkajším vzhľadom – svojím alebo okolia. Preto im veľmi vadí, keď im druhí dávajú dobré rady alebo sa miešajú do toho, ako čo robia. Predsa všetko je dokonalé, prečo ich kritizujú. Každú poznámku k&nbsp;ich práci, vzhľadu či čomukoľvek, o&nbsp;čom si myslia, že sa ich týka, berú veľmi osobne a&nbsp;reagujú prehnane. Túžia po ocenení, nie ďalšom zlepšení. Rovnako ich posadnutosť kontrolou, aby všetko bolo dokonalé, znamená, že musia kontrolovať aj ostatných. Napríklad kolegov v&nbsp;práci či svojho milovaného, deti, rodinu. Lebo predsa sa nebudú za nich hanbiť. A&nbsp;toto je skutočný problém vo vzťahoch. Neustále napomínanie blízkych či priateľov môže viesť k&nbsp;stresu a&nbsp;hádkam. Ako o&nbsp;tomrozpráva Lenka.</p>

<h3><strong>Deti i manžel ju obchádzajú</strong></h3>
<p>„Neznesiem, ako manžel krája chlieb či vytláča zubnú pastu, nemám rada, keď si neustelie posteľ a&nbsp;do chladničky hocijako odkladá veci,“ priznáva mama dvoch detí. „Nech som sa hnevala akokoľvek, vždy to urobil. Mala som pocit, že si ma neváži, že to robí naschvál. Skoro sme sa pre to rozviedli, museli sme navštíviť terapeuta, s&nbsp;ktorým sme vzťah zachránili. Vedela som, že mám problém s&nbsp;kontrolou a&nbsp;perfekcionizmom, ale naplno som si to uvedomila pri deťoch. Keď sa narodili naše dvojičky, dievčatko a&nbsp;chlapec, už som nedokázala s&nbsp;nimi udržať krok. Nemohla som mať všetko pod kontrolou a&nbsp;to ma tak deprimovalo, že som na­ozaj dostala popôrodnú depresiu. Musel sa o&nbsp;ne starať manžel. Neskôr, keď podrástli, som bola veľmi prísna mama a&nbsp;deti mi to vyčítajú dodnes. Tvrdia, že som bola tvrdá, a&nbsp;pôsobilo to tak, že mi na nich nezáleží. Pritom som to robila, pretože mi na nich záležalo. Ale rodina to nechápe a&nbsp;dodnes máme pre to zlé vzťahy. Manžel i&nbsp;deti ma obchádzajú a&nbsp;neopustili ma len pre to, že ja ich nechcem stratiť a&nbsp;oni ma asi ľutujú. Neviem, čo by bolo pre nás lepšie.“</p>
<h3><strong>Uvoľnenie a spontánnosť liečia</strong></h3>
<p>Perfekcionistky si často neuvedomujú, že ich posadnutosť všetko kontrolovať vôbec nevychádza z&nbsp;toho, že im záleží na druhých, ako tvrdí Lenka, ale z&nbsp;toho, že im záleží len na nich. Boja sa, že by prišli o&nbsp;svoj umelo vytvorený obraz perfektnej mamy, manželky, kolegyne, toho, ako by vyzerali pred druhými, boja sa zlyhania. Toľko energie dávajú do toho, aby všetko zvládli čo najlepšie, ako by si mohli priznať, že to robili zle? Je to ťažké a&nbsp;väčšinou sa to dá len v&nbsp;sprievode terapeuta. Cesta k&nbsp;uzdraveniu z&nbsp;tohto začarovaného kruhu totiž vedie cez uvoľnenie a&nbsp;spontánnosť. Keď si uvedomíme, že máme právo byť nedokonalé, robiť chyby a&nbsp;nehanbiť sa za to, získame oveľa viac náklonnosti od druhých. Sme ľudia a&nbsp;potrebujeme cítiť ľudskosť, nie chlad a&nbsp;dokonalosť. Práve rýchle rozhodnutia od srdca, neplánované akcie, zdanlivo nelogické správanie sú korením života, dodávajú tak potrebné vzrušenie a&nbsp;radosť.</p>
<h3><strong>Hurá, to je nuda!</strong></h3>
<p>Dať si pauzu od všetkého je najlepšie, čo môžete urobiť pre svoje zdravie. Hlavne, ak ste typ, ktorý má naplánovanú každú minútu, aj keď má voľno, stále kontroluje mobil, či niečo netreba. Neklamte sa, že nepotrebujete oddych, lebo nepracujete fyzicky. Aj náš mozog potrebuje odpočinok. Vysoká úroveň sústredenia a&nbsp;neustále dávanej pozornosti produkuje stres a&nbsp;nakoniec znižuje koncentráciu i&nbsp;kreativitu a&nbsp;vedie k&nbsp;chorobám. Preto teraz budeme chváliť lenivcov a&nbsp;niečo sa od nich naučíme.</p>
<p>1. Neustále stimulácie nie sú dobré. Znižujú výkon, preto si naordinujte aspoň pár hodín povaľovania na gauči, žiadne upratovanie, varenie, pozeranie do mobilu či na obrazovku. Jednoducho nerobte nič. Uvidíte, ako sa vám prečistí hlava, dokonca k&nbsp;vám prídu nové nápady.</p>
<p>2. Keď sa budete nudiť, pozrite sa na staré veci novými očami alebo to umocnite tým, že skúsite niečo, na čo ste nikdy nemali čas. To „niečo nové“ vám prinesie toľko radosti, až budete prekvapené.</p>
<p>3. Nerobiť nič je tiež skúška, či dokážete zotrvať samy so sebou v&nbsp;prítomnosti. Sústrediť sa na chvíľu, ktorú práve prežívate (nie na budúce plány ani na minulosť), vám pomôže aj s&nbsp;emočnou stabilitou, zlepší sa vám spánok a&nbsp;deň, ktorý sa vám vždy zdal krátky, sa vám výrazne predĺži. Zaraďte takúto sústredenosť na prítomný okamih do bežného pracovného dňa.</p>
<h3><strong>Nechajme deti robiť chyby</strong></h3>
<p>Tam sa to niekde začalo, v&nbsp;našom detstve. Buď sme mali veľmi ochranárskych rodičov, ktorí sa nedokázali pozerať na to, že spadneme, udrieme sa, polejeme džúsom, zašpiníme, a&nbsp;teda nám pridržiavali pohár, držali vždy za ruku, nedovolili nám blázniť sa... Ale bez týchto skúseností sme sa nenaučili podstatnú vec, že veci zvládneme samy, že strach nie je dobrý radca, vyrastú z&nbsp;nás ustráchané nesamostatné bytosti, ktoré si neustále pýtajú úľavy od druhých. Alebo sme dostali do vienka veľmi prísnych rodičov, ktorí nám rovnako nedali dýchať a&nbsp;nedovolili roztiahnuť krídla, len opačným spôsobom. Živili v&nbsp;nás strach zo zlyhania, lebo pri každej chybe, ktorú sme urobili, na nás kričali alebo sme dostali aj bitku. A&nbsp;tieto dva druhy výchovy majú vplyv na to, že dnes túžime po dokonalosti a&nbsp;bojíme sa robiť chyby.</p>

<h3><strong>Učenie zo skúsenosti</strong></h3>
<p>Výskum ukázal, že v&nbsp;čase, keď spravíme chybu, sa v&nbsp;našom mozgu deje špecifický druh činnosti, ktorú nazývame „spätná väzba spojená s&nbsp;chybou“. Keď následne danú činnosť opakujeme, mozog nám vysiela upozornenia a&nbsp;nimi nám pripomína chybu. Vďaka chybe sme sa naučili niečo nové. Preto sa druhýkrát vieme v&nbsp;oveľa väčšej miere vyhnúť už raz spravenému omylu. Dieťa si vďaka vlastnému pádu uvedomí, že nemá nekontrolovateľne bežať z&nbsp;kopca. Naučí sa, že keď skočí do mláky, má mokré nohy. Pri nalievaní vody do pohárika si musí povedať stop, inak sa voda vyleje. Toto všetko sa dieťa na­učí nie pre to, že ho niekto upozorňuje, ale vďaka vlastnej skúsenosti. Tú si dieťa zapamätá najlepšie.</p>
<h3><strong>Ako deti, tak aj my</strong></h3>
<p>Prvým krokom je teda pri deťoch zvládnuť vlastné nepohodlie a&nbsp;nechať ich robiť chyby. Ak ich budeme zachraňovať tým, že budeme robiť veci namiesto nich, budú viac nešťastné ako pri chvíľkovom nešťastí, že im niečo nevyšlo. Stačí, ak dieťa ubezpečíte, že je normálne robiť chyby, lebo vďaka nim sa učí nové veci. A&nbsp;toto si pripomínajte čo najčastejšie, lebo sa to týka aj vás. Dr. Carol Dwecková, profesorka psychológie na Stanfordovej univerzite, vymyslela teóriu rastového myslenia. Rozdelila myslenie na fixné a&nbsp;rastové. Ľudia s&nbsp;fixným myslením chápu svoje činnosti ako niečo, na čo buď majú, alebo nemajú talent, buď sú, alebo nie sú šikovní. Používajú vyjadrenia ako „ja to neviem“, „mne to nejde“, „v&nbsp;tomto sa mi nedarí“. Ľudia s&nbsp;rastovým myslením chápu činnosti ako niečo, čo sa získava nie talentom, ale vytrvalosťou a&nbsp;tréningom. Trpezlivosťou. Napriek chybe sa nevzdávajú a&nbsp;skúšajú ďalej. S&nbsp;týmto myslením sa nerodíme, ale môžeme sa ho naučiť.<br>téma</p>
<h3><strong>Ako sa postaviť na nohy, keď sa nám nič nedarí&nbsp;</strong></h3>
<p>Len čo sa veci začnú kaziť, naštartujú sa naše obranné mechanizmy a zvádzajú nás, aby sme urobili, čo je v našich silách, aby sme chybu napravili a zachovali si tvár. Tieto normálne reakcie, ako je odmietanie skutočnosti, prenasledovanie našich strát a prehnané nápravy, spôsobujú, že sa nevieme prispôsobiť a držíme sa ďaleko od reality.</p>
<p><strong>Prijatie je dôležité</strong></p>
<p>Preto neodmietajte chybu, ktorú ste urobili. Možno najťažšia vec na svete je priznať si ju. Vyžaduje si to, aby ste spochybnili status quo, ktorý ste samy vytvorili. Ak to nedokážete, snažíte sa prehlušiť neúspech naháňaním sa za stratou. Zoberte si takého hráča pokeru. Keď prehráva peniaze, je pripravený robiť riskantnejšie stávky než normálne a v unáhlenom rozhodnutí sa snaží vyhrať stratené peniaze späť a „vymazať“ tak chybu. Zvyčajne práve toto je jeho najväčšia chyba.</p>

<p><strong>Natrénujte si zlyhanie</strong></p>
<p>Vystavte sa množstvu rôznych nápadov a vyskúšajte rôzne prístupy s vedomím, že zlyhanie je bežné. Vnímajte to, akoby ste si vytvorili širokú sieť a „nacvičovali si zlyhanie“ v bezpečnom priestore, kým budete schopné viac riskovať. Vyberajte si projekty, v ktorých, aj keď zlyháte, straty budú menšie ako to, čo získate.</p>
<p><strong>Treba vedieť skončiť</strong></p>
<p>Vráťme sa k hráčovi pokeru. Povedať si dosť, prehral som, musím skončiť, je veľmi ťažké, ale je to nutné, ak nechce prísť o všetko. Jednoducho musíme vedieť rozpoznať, že je koniec, a prestať skúšať a neustále sa presviedčať, že stačí vytrvať. Urobí nás to silnejšími, ak sa naučíme prijať prehru, pustiť nápad, netlačiť na niečo, o čo nechceme prísť.</p>
<h3><strong>Viete, že...</strong></h3>
<p>… veľké úspechy sa často začínajú ako chyby? Poučiť sa z chyby nám pomáha postaviť pevnejšiu pôdu pre náš ďalší pokus a dáva nám príležitosť nájsť nové spôsoby, ako sa k problému postaviť.</p>
<h3><strong>Ako to vidíme v redakcií</strong></h3>
<p><strong>Ako sme sa popasovalli so svojimi nedokonalosťami&nbsp;</strong><br><br><strong>➤ Soňa Sedláčková, redaktorka</strong></p>
<p>Odmalička som snívala o dlhej hustej hrive, ako majú princezné v rozprávkach. No nebola mi daná do vienka&nbsp; a genetiku neoklamem. Dlho som&nbsp; s tým bojovala, skúšala som všetky možné „zázraky“, ktoré sú na trhu,&nbsp; a dala som do toho veľké financie. Nič nepomohlo. Keby som vtedy vedela, že ich môžem mať ešte menej, vykašľala by som sa na všetky možné preparáty. Vypadali mi totiž ešte viac a najmä po prekonaní kovidu. Teraz som vďačná za tie, čo ešte mám! Často sa stretávam s tým, že mi okolie dáva nepýtané rady, ako napríklad ostrihať sa nakrátko, že mi zhustnú, alebo mám ísť k takému či onakému lekárovi. Toto všetko mám za sebou a ostalo mi len zmieriť sa so svojimi jemnými vláskami a mať ich rada. Okrem toho nosím okuliare, ktoré však považujem za vkusný módny doplnok, i keď opäť som už viackrát dostala otázku, či neuvažujem nad laserovou operáciou. No mne neprekážajú. Aktuálne nosím dokonca zubný strojček. Krivé zuby boli nepekné a menej som sa usmievala. Potom som si povedala, že sa rada smejem, a tak s nimi idem niečo urobiť. Mojou neperfektnou vlastnosťou je typická babská choroba – ukecanosť. Od školských čias mi vyčítali, že som utáraná a veľa rozprávam. No mňa fascinovalo toľko vecí, o ktoré som sa chcela podeliť s okolím. Teraz to už, našťastie, neriešim, lebo nemusím, slová dávam na papier v práci, ktorú zbožňujem. Nedokonalosti nás robia výnimočnými, pretože nás odlišujú od ostatných ľudí. Čo je pre jedného nedokonalé, pre druhého môže byť úplne perfektné. Možno by sme si nemali všímať tých, ktorí diktujú, čo je dokonalosť, ale hľadať ju vo svojom srdci.</p>
<p><strong>➤ Martina Ďumbalová, redaktorka</strong></p>
<p>Bohužiaľ, ešte stále sa na ženy, ktoré nemajú miery 90/60/90, pozerá inak. Hoci nemám 100 kíl, nejaké to kilo navyše ma vždy malo rado,&nbsp; a tak som veľakrát mala hlavu&nbsp; v smútku, že si pre väčšie bruško či prsia nemôžem obliecť tie krásne šaty z výkladu, lebo by to nevyzeralo dobre. Už to neriešim, proste si vyberiem iné. Je pravda, že som sa teraz pár kíl zbavila, no bolo to&nbsp; z vlastného rozhodnutia a nie pre nejaké škatuľkovanie spoločnosti. Cítim sa dobre a to je dôležité. Ak by som mala vypichnúť nejakú „nepeknú“ vlastnosť, bez mučenia priznávam, že som výbušná. Dokážu ma rozčúliť aj maličkosti, ale to mám po dedovi. Vraj bulharská povaha. Tí, čo ma poznajú, už vedia, že tých pozitívnych mám viac a toto je proste moja mucha. A názor ostatných ma nezaujíma. Nechodia v mojich topánkach.</p>
<p><strong>➤ Veronika Maťová, redaktorka</strong></p>
<p>Musím sa priznať, že som v puberte mávala veľké problémy so seba-vedomím, pretože som vždy bola&nbsp; najnižšia v triede. Meriam 156 cm&nbsp; a okrem toho, že som sa nikdy nepovažovala za pekné dievča, trápilo ma akné a veľmi som sa hanbila za svoj hlas, ktorý je o niečo vyšší a veľmi dievčensko-detský. Veľmi nerada som sa počúvala a často som ani veľmi nechcela rozprávať na verejnosti, a to napriek tomu, že sa mi napríklad podarilo uspieť v recitačných súťažiach. Moji spolužiaci sa mi za to často vysmievali, hlavne na základnej škole. Časom som sa s tým naučila žiť a čím som bola staršia, tým bol môj hlas menší problém, aj keď nie každému je po chuti. Jednoducho je to niečo, čo nezmením, a už sa našli aj takí, ktorí mi ho dokonca pochválili.&nbsp;</p>

<h3><strong>Dôvody, prečo sa nebáť robiť chyby</strong></h3>
<p>● Pomáhajú nám získať vedomosti.</p>
<p>● Pomáhajú nám naučiť sa byť odolnými.</p>
<p>● Učia nás ľudskosti.</p>
<p>● Poskytujú nám referencie.</p>
<p>● Pomáhajú nám získať nové nápady.</p>
<p>● Dávajú nám odvahu.</p>
<p>● Robia nás múdrejšími.</p>
<p>● Učia nás, ako experimentovať.</p>
<p>● Pomáhajú nám lepšie porozumieť sebe samým.</p>

Neviete sa vyrovnať so svojimi NEDOKONALOSŤAMI? Robte TOTO a vaše sebavedomie porastie!

Ivana Adamcová

Autor článku

Ivana Adamcová

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Neviete sa vyrovnať so svojimi NEDOKONALOSŤAMI? Robte TOTO a vaše sebavedomie porastie!

Ivana Adamcová

Súvisiace články

Pritiahnite si bohatstvo do života: Vyskúšajte TIETO rady a vaše bankové konto PORASTIE!

Nemáte rady komplikované bankové aplikácie? Je tu verzia, ktorú si zamilujete.

Ako jesť a SCHUDNÚŤ podľa horoskopu? Račice potrebujú 5 jedál denne, Škorpiónky pevné pravidlá

Konečne ste našli toho pravého, ale zrazu vyrukoval s tým, že... ACH! Ako TOTO prežiť, dámy?

4 zakázané vety, ktoré pred SVOKROU fakt nikdy nevyslovte: Ak sa neovládnete, skončí sa to ZLE

ŠOKUJÚCE fakty o ženskej masturbácii: Bod číslo 5 vás prekvapí! A možno sa bude týkať aj VÁS!

Autor článku

Ivana Adamcová

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás