Nikdy by mi nenapadlo, že mi amputujú palec

Jedného dňa som si porezala palec na pravej ruke na konzerve a na druhý deň sme maľovali byt. Ako to býva zvykom, robili sme aj veľké upratovanie. Pri maľovaní bytu sa to vlastne ani inak nedá. Môj vtedajší druh nalial agresívny čistiaci prípravok do vane a nechal ho pôsobiť. Ja som o tom nevedela a ponorila som si do vody s prípravkom poranenú ruku. Keď som umyla vaňu, začala som cítiť bolesť palca. Bolesť sa stupňovala a po štyroch dňoch palec napuchol a zapálil sa. Vtedy už bolel tak, že sa to nedá opísať. Niekto si povie, že veď to bol len prst, ale viac ma to bolelo ako pôrod mojej dcérky. Keď si na to aj teraz pomyslím, prejde mi po chrbte mráz.

Na štvrtý deň som teda s prstom šla na chirurgiu. Bolesti sa stále stupňovali. Doktor mi ranu rozrezal a vytlačil hnis. Musela som chodiť každý deň mesiac a pol na preväzy. Lenže bolesť mi neustupovala a ani rana sa nezlepšovala. Odišiel mi aj necht, ale stále to hnisalo a bolesť bola neuveriteľná. Nedokázala som v noci spávať, musela som užívať tabletky proti bolesti, ale len málo pomáhali. Nemohla som nič robiť v domácnosti, ani sa starať o svoju maličkú dcérku. Bola som nepoužiteľná a trpela som tým.

A jedného dňa mi chirurg oznámil, že palec nezachránia, že mi ho musia amputovať, lebo sa už rozpadli malé kostičky. Takže ma objednali a urobili to. Na ten deň nikdy nezabudnem. Naozaj by mi nikdy nenapadlo, že sa mi niečo také môže stať. Som vyučená stolárka a pracovala som aj na píle, kde úrazy prstov sú celkom bežné. A nakoniec som oň prišla pri domácom upratovaní.

Takže som sa poučila, že s poranenou rukou sa nemajú chytať nebezpečné čistiace prostriedky.

ČITATEĽKA ANGELIKA