Obávate sa, že dôkladným natieraním prídete o vitamín D? Tu sú všetky odpovede o opaľovaní

Dnes už asi netreba zvlášť pripomínať, že počas dovolenky či dlhšom pobyte na slnku treba mať poruke krém na opaľovanie. Ideálne už v tomto období, keď slnečné lúče začínajú byť intenzívnejšie. Koža má síce prirodzené mechanizmy na ochranu pred UV žiarením, ale tie sú po krátkom čase neúčinné. V závislosti od fototypu pokožky ide priemerne  o desať až štyridsať minút. Ako si vybrať správny krém? Obávate sa, že pre dôkladné natieranie prídete o vitamín D?

Výhodou je, že si môžete vybrať z veľkého množstva prípravkov. Krémy, oleje, mlieka, gély či spreje – ich účinnosť je pri správnom používaní a voľbe vhodného faktora rovnaká. Pri voľbe venujte pozornosť obalu a etikete. Prípravky by mali byť fotostabilné, to znamená, že si zachovajú všetky vlastnosti aj pri vplyve slnečného žiarenia. Dbajte na to, aby boli vodovzdorné a navyše dobre tolerované. Tento typ prípravkov väčšinou obsahuje kombináciu organických a anorganických filtrov, vďaka čomu vzniká účinná ochrana naprieč celým spektrom UVA a UVB žiarenia.

Podľa schválených noriem sa musí označenie faktora pohybovať v intervale od 6 až do 50+. Označenia nad alebo pod tieto hodnoty neberte do úvahy. Všetky vlastnosti výrobku dosiahnete len vtedy, keď si na priestor jedného štvorcového centimetra nanesiete dva miligramy prípravku. Ochranný faktor SPF udáva, o aký násobok času si možno predĺžiť pobyt na slnku po nanesení prípravku bez začervenania kože. Tento čas je u každého človeka individuálny, do veľkej miery závisí od fototypu. Najčastejšie si môžete vybrať z dvoch druhov filtrov – organických, ktoré sa v minulosti označovali ako chemické, alebo anorganických, teda fyzikálnych. Kým v minulosti blokovali prevažne UVB žiarenie, dnes štandardne  obsahujú zložky proti UVA žiareniu.

Na veľmi prudké a nárazové opaľovanie, napríklad po príchode na dovolenku, si dávajte pozor, ak sa vám v minulosti po pobyte na slnku objavili drobné svrbivé vyrážky. Ľudovo sa označujú ako slnečný ekzém či alergia, ale ide o takzvanú polymorfnú svetelnú erupciu, najčastejší fotoalergický prejav. Postihuje väčšinou ženy medzi dvadsiatkou a štyridsiatkou pri prvom jarnom oslnení alebo uprostred leta pri veľmi prudkom slnení. Prejavy sa môžu objaviť po hodinách až dňoch. Na koži môžete spozorovať svrbivé začervenia, drobnú „krupičku“ až splývajúce mokvajúce pľuzgieriky. Pre tieto ťažkosti je typické, že postupne sa počas leta pokožka prispôsobuje a prejavy sú miernejšie. Vzácnejšie sa vyskytuje slnečná žihľavka, má však dramatickejší priebeh. Vzniká už po niekoľkých minútach slnenia, keď sa objaví svrbiaci výsev, pupienky, ktoré môžu neskôr splynúť do väčších ložísk a opuchov.

Z krémovania neuberajte alebo nevynechávajte ho len preto, aby ste sa neokradli o vitamín D. Ani dôkladné krémovanie s vysokým UV faktorom neoberie telo o vitamín D. Dokonca sa napriek prípravku s SPF 50 opálite. Len zhnednete pomalšie a bezpečnejšie. Vitamín D si organizmus vytvorí už pri pätnásť- až dvadsaťminútovom vystavení kože slnečným lúčom. A to aj mimo nebezpečných hodín, teda pred desiatou a po šestnástej. Postačí, aby ste lúčom vystavili kožu veľkosti dvoch dlaní dospelého človeka. Odborníci upozorňujú aj na ďalší problém čerpania déčka do zásoby. Ide o vitamín rozpustný v tukoch, to znamená, že sa v tele hromadí a skladuje. V nadmernom množstve spôsobuje presný opak, ako očakávate, imunitu nestimuluje, naopak, oslabuje.

Kvalitné slnečné okuliare s UV filtrom odporúčajú mať poruke oční lekári rovnako ako krém na opaľovanie. Už dávno neplatí, že je to módny doplnok, je to nutnosť. Ultrafialové, ale i infračervené slnečné lúče dokážu oko, a teda aj zrak nenávratne poškodiť. Čím dlhšie sa vystavujete slnečným lúčom, tým výraznejšie poškodenie vám môžu spôsobiť. Medzi najčastejšie očné choroby spôsobené slnečným žiarením patrí katarakta, makulárna degenerácia a rakovina. Najzraniteľnejšie sú oči detí. V prvých rokoch života sa dostáva k sietnici až 90 percent UVA a viac ako 50 percent UVB lúčov. Preto treba začať s nosením okuliarov už v útlom detskom veku.

Nesústreďte sa len na krémovanie, ale i farebný jedálny lístok. Strava bohatá na betakarotén je plná antioxidantov a pomôže chrániť pokožku pred negatívnymi vplyvmi. Stavte najmä na červenú a oranžovú zeleninu či ovocie. Pravidelne si pochutnajte na paradajkách, vodovom alebo cukrovom melóne, mrkve, mangu, ale i sladkom zemiaku. Nezabúdajte, že betakarotén môže obsahovať aj zelená zelenina. Vhodný je najmä špenát, kučeravá kapusta, brokolica, zelená fazuľka, hrášok či tekvica.

Hoci to mnohí rodičia nedodržujú, deti do troch rokov by ste nemali vystavovať priamemu UV žiareniu. Aj neskôr treba ísť na to veľmi opatrne. Na krátky čas a vždy by mali byť od hlavy po päty natreté krémom s UV faktorom 50, ideálne kúpeným v lekárni a určený deťom. Deti prirodzene trávia veľa času hrou vonku, čiže sa vystavujú slnečným lúčom oveľa viac ako dospelí, ktorí trávia viac času v kanceláriách, interiéri. Nakrémované by mali byť aj v tieni a zároveň primerane oblečené.

Nezabúdajte ani na oči. Aby ste ochránili oči najmenším deťom, dajte im aspoň čiapku so šiltom alebo klobúčik, väčšie deti by už mali v letných mesiacoch nosiť slnečné okuliare, lebo intenzita slnečného žiarenia je aj v našich zemepisných šírkach veľmi intenzívna.

Priamemu slnečnému žiareniu sa vyhýbajte v čase jeho najvyššej intenzity, hodinu pred a hodinu po obede. Ak ste na slnko citlivejšie, tak dve hodiny pred a po obede.