Vyššie hladiny cukru v krvi mala 47-ročná Andrea dlhodobo. Namerali jej ich vždy pri preventívnej prehliadke. Návštevu špecialistu a liečbu však roky odmietala. „Cukor som mala vyšší už dlhšie, no nie viac ako sedem milimolov. Veľa ľudí v mojom okolí hovorilo, že to nie je také hrozné, a tak som to neriešila,“ hovorí Bratislavčanka, ktorá pracuje ako vysokoškolská pedagogička.
Choroby si nepripúšťala
Pritom celý život mala predispozíciu na cukrovku, pretože bola vždy obézna – aj ako dieťa. Vďaka svojmu povolaniu (pracuje ako pedagogička na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave) vedela, že obezita rozvoj tohto ochorenia podporuje. Navyše cukrovku majú v rodine, lieči sa na ňu jej mama.
„Napriek všetkým týmto predispozíciám som liečbu odkladala. Hovorila som si, že som ešte mladá, nemám ‚nárok‘ na takéto choroby a že mňa sa vôbec netýkajú. V žiadnom prípade som si niečo také nechcela pripustiť,“ hovorí o nedávnej minulosti. Lekárka jej pritom pri preventívnych prehliadkach odporúčala, aby navštívila diabetológa.
„Nikdy však na tom netrvala ani sa ma nepýtala, či som tam už bola,“ dodáva Andrea. Takto to išlo niekoľko rokov. Nikdy nemala žiadne príznaky ani ťažkosti, ktoré sa cukrovkárom pripisujú – smäd alebo časté močenie. A tak to odkladala.
Stala sa diabetičkou, ale lieky odmietla
Zlom nastal minulý rok. „Bola som na predoperačnom vyšetrení kvôli istému zákroku a opäť mi namerali vyšší cukor. Teraz však už nad sedem milimolov. Keď mi na druhý deň po odbere zavolal lekár, vedela som, čo sa ma opýta. Vtedy som si nejako uvedomila, že by som to už mala začať riešiť,“ hovorí. Dobehli ju následky a poznanie, čo všetko jej hrozí, a to nechcela. A tak v decembri išla na prvé vyšetrenie k diabetológovi. Bola veľmi vystresovaná, pretože tušila, aká bude diagnóza. Jej predtucha sa splnila a hneď ju zaregistrovali ako diabetičku.
„Vtedy som to niesla ťažko. Musela som si priznať, že som diabetička. Musela som si to všetko pripustiť. Upratala som si to v sebe hlavne tak, že sú aj iné diagnózy a toto je taká, ktorú ja zvládnem, respektíve ovplyvním,“ povedala si vtedy. Lekárka jej chcela predpísať lieky, ale podľa Andreiných slov to bol stav, ktorý sa ešte mohol dať zvrátiť a zvládnuť aj bez liekov. „Ja som presne ten typ, ktorý lieky neobľubuje, a tak som diabetologičke navrhla, že to skúsim bez nich,“ spomína ďalej.
So zmenou začala okamžite
Andrea sa vrátila od lekárky a ešte v ten deň išla behať. „Kúpila som si permanentku do fitcentra a každý deň som na hodinu išla na nejaký stroj, napríklad orbitrek. Upravila som si stravu. Prvé dva týždne som si spravila úplnú očistu tak, že som minimalizovala príjem cukru, jedla som len zeleninu,“ spomína na diétne začiatky. Väčšinou jedla zeleninové šaláty s bielkovinou. Znížila celkový príjem, teda zmenšila porcie, a cvičila každý deň... Uvedomovala si však aj to, že takto by nemohla fungovať dlhodobo.
„Nechcela som sa dopracovať k jojo efektu. Drastická diéta preto nepripadala do úvahy. Vedela som, že zmena stravovania bude navždy,“ dodáva s tým, že sa preto obrátila na odborníčku – nutričnú poradkyňu. Andrea dostala jedálny lístok a rady k nemu. O mnohých už niečo vedela, ale keď chce niečo robiť, chce to robiť poriadne.
Čo sa zmenilo v jej strave?
Andrea tvrdí, že nikdy nemala rada sladké, čo je výhoda. „Môj jedálniček bolo treba trocha upraviť, zaradiť pravidelnosť, znížiť množstvá – tie sú iné,“ hovorí. Vylúčila chlieb a prílohy. Na raňajky jedáva obilninové kaše (pohánkovú či pšenovú), do ktorých pridáva oriešky alebo kokos. Dopoludnia potom len pije – vodu alebo čaje. Obed má na princípe delenej stravy.
„Top jedlo je pre mňa pohánka s brokolicou. Jem veľa zeleniny alebo ju kombinujem s mäsom,“ vysvetľuje. Podobná je aj večera. Keď je teplo, dá si šalát s dresingom (olivový olej a balzamikový ocot). Alebo si k tomu spraví vajíčko natvrdo či grilovaný syr. Andrea tvrdí, že sa nevyhýba ničomu, nechce robiť extrémy. Sú preto dni, keď si napríklad dala aj koláčik na kolegyninej oslave, ale vedela, že večer to vybehá. Ak je veľmi hladná, dá si oriešky, pije veľa vody a čaju.
Po štyroch mesiacoch
Po štyroch mesiacoch išla na kontrolu k diabetologičke. „Bol to pre mňa veľký stres. Bála som sa, ako to dopadne, lebo som nechcela užívať lieky. Bolo to pre mňa dôležité,“ hovorí. Výsledky ukázali, že hodnoty cukru mala ako zdravý človek, navyše schudla 25 kilogramov. Lieky teda zatiaľ neberie, o štyri mesiace má naplánovanú ďalšiu kontrolu. Na zmeny zareagovalo aj okolie. Všetci jej hovoria, že omladla. „Je to perfektné, cítim sa oveľa lepšie. Pre mňa je dôležitý vnútorný pocit, že telo je pohyblivejšie, naozaj sa cítim dobre,“ hovorí dnes.
Je na ľuďoch, či budú brať lieky
Všetko je podľa nej na rozhodnutí ľudí, či budú brať lieky alebo urobia životné zmeny. „Mohla som sa rozhodnúť, že budem užívať lieky, ktoré by mi určite pomohli. Ale zas inak by mi uškodili a ja chcem vidieť svoje vnúčatá a chcem si s nimi užiť,“ dodáva Andrea s tým, že nechápe, prečo to neurobila už skôr. „Chcem, aby ľudia videli, že to stojí za to a na zmenu nikdy nie je neskoro.“
Andrein príklad jedálneho lístka
● Raňajky:
obilninové kaše – pohánková, pšenová s orieškami a kokosom
● Desiata:
voda, čaj
● Obed:
princíp delenej stravy – zelenina s mäsom, pohánka s brokolicou
● Olovrant:
voda, čaj, oriešky (ak je veľmi hladná)
● Večera:
šalát s dresingom (olivový olej a balzamikový ocot), vajíčko natvrdo alebo grilovaný syr
