Neviditeľný nepriateľ: Ochorenie, ktoré môže postihnúť kohokoľvek, no mnohí o ňom ani netušia

A ako ovplyvňuje kvalitu života pacienta?

– V úvode ochorenia pacienta napríklad po NCMP môže byť v jeho liečbe nápomocná pri vertikalizácii a nácviku chôdze. No v priebehu rehabilitačnej liečby zameranej na reedukáciu, teda obnovu funkcií postihnutých končatín, je dôležité, aby spasticita, čiže hyperaktivita svalov odznievala, aby sa svalový tonus postihnutých svalov upravoval a normalizoval, aby bol pohyb čo najkvalitnejší, aby sa približoval „normálnemu“ pohybu zdravého človeka. Naopak, ak spasticita pretrváva alebo sa vyvinie, vedie k zhoršeniu fyziologických funkcií, znemožňuje sebestačnosť pacienta pri bežných denných aktivitách, môže byť aj príčinou bolestí, čím výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu života pacienta.

Musia byť následky trvalé?

– Spasticita sa dá liečiť, dokonca je vyliečiteľná, a teda následky nemusia byť trvalé.

A čo ak sa spasticita u pacienta predsa len nelieči?

– Ak sa spasticita nelieči, môže viesť k vzniku „circulus vitiosus“ – bludného kruhu, keď je spastický sval príčinou zmeny postavenia končatiny. Často vzniká abnormálne postavenie končatiny, ktoré pre jej nečinnosť alebo jej nesprávne používanie vedie ku skracovaniu mäkkých štruktúr, ktoré je zo začiatku ochorenia reverzibilné (vratné), ale ak stav pretrváva, v svale vznikajú biomechanické zmeny, vzniká spastická myopathia (postihnutie svalu) s následným ireverzibilným (nezvratným) skrátením svalu a bludný kruh sa uzavrie. Pri neliečení sa stav bude zhoršovať, sval stratí aj čiastočné funkcie, ktoré mal na začiatku ochorenia. Postihnutá končatina sa stane málo pohyblivou alebo nepohyblivou. U pacienta sa to prejaví zhoršovaním jeho sebestačnosti v bežných denných aktivitách, v pretrvávaní závislosti pacienta od „dopomoci“ inej osoby, napríklad nebude sa vedieť sám umyť, najesť, upraviť svoj zovňajšok, nezvládne samostatnú chôdzu ani doma, nebude sa vedieť dostať do obchodu, k priateľom, k lekárovi, čo bude viesť k sociálnej izolácii pacienta. Tento stav je príčinou depresií a prejaví sa zhoršovaním kvality života pacienta.

Ako sa teda dá účinne liečiť?

– V liečbe spasticity sa okrem liekov a niektorých operačných postupov využívajú hlavne rehabilitačné metodiky: pohybová liečba, už aj vrátane roboticky asistovanej rehabilitácie, elektroliečebné, termoliečebné a vodoliečebné procedúry, mechanoterapia. Využíva sa ortézovanie na polohovanie postihnutých končatín na prevenciu vzniku skrátenia alebo na vyťahovanie už skrátených svalov a pri chôdzi na zlepšenie jej stereotypu, čím sa zmierni ekonomická záťaž pacienta. Na základe súčasných vedeckých poznatkov o behaviorálne indukovanej plasticite mozgu aj v dospelosti je spasticita liečiteľná aj po dlhšom čase od vzniku ochorenia. V chronickom štádiu ochorenia využívame v liečbe hyperaktívnych svalov pohybovú liečbu v kombinácii s chemodenerváciou, aplikáciou botulotoxínu.

A sú niektoré skupiny pacientov viac ohrozené ako iné?

– Nedá sa predpovedať, u ktorého pacienta sa vyvinie spasticita a u ktorého nie. Aj u mladšieho pacienta, ktorý bol do vzniku ochorenia zdravý a neliečil sa na žiadne iné ochorenie, sa môže vyvinúť ťažká spasticita. A, naopak, u staršieho pacienta, ktorý sa liečil na viaceré ochorenia, sa nemusí spasticita vyvinúť vôbec. Preto sú dôležité pravidelné kontroly pacienta s uvedeným diagnózami u lekára špecialistu, ktorý sa venuje liečbe spasticity, aby sa jej vznik včas podchytil a začal liečiť.