Otec ochorel na covid a 4-krát si volal záchranku: Povedali mu, nech si dá... Ach, to snáď NIE!

My ho práve prežívame celá rodina. U nás sa strieda asi všetko, nevládzete vstať z postele, máte neznesiteľné bolesti tela, suchý kašeľ, ťažkosti s dýchaním, nespavosť, stratu čuchu, chuti, hnačky... Osemdesiatročnú mamku musím v noci stále kontrolovať, lebo ju dusí suchý kašeľ. Deti to znášajú oveľa lepšie než klasickú chrípku. Trvá to u nás už druhý týždeň a nemám pocit, že by sa to končilo. Kto neprežil alebo to práve nezažíva, neverí. Ale kovid je strašná pliaga.

Mamina je astmatička a mala pocit, že má zápal priedušiek, bolelo ju celé telo, hlavne nohy, nevládala vstať. Okamžite, už pri prvom príznaku, si nasadila antibiotiká, predtým brala niečo od imunológa, potom C, D, zinok. Jeden deň, asi na ôsmy, ju vzala záchranka, pretože sa jej pohoršilo. Dali jej infúziu a znovu pokračovanie antibiotík. Ocino mal pocit prechladnutia, jedol veľa ovocia, čaju, vitamínov a asi na šiesty deň mu vybehla teplota, mal sťažené dýchanie, nevládal nič robiť.

Už mu nezaberalo takmer nič. Bral antibiotiká asi tri dni. Volal si štyrikrát záchranku, no vraj na tom nie je tak, aby prišli, a nech si dá prieduškový čaj. Ale nakoniec sadol do auta a išiel na kovidové oddelenie, kde mu okamžite dali kyslík a liečili ho. Po deviatich dňoch ho pustili domov. Viem, že mu dávali antibiotiká, vitamíny, antikoagulant a probiotiká. Postupne sa zotavuje, vitamíny užíva ďalej a veľmi schudol.

Mnohí ľudia neveria, že COVID-19 vôbec existuje, pokiaľ to nezistia sami na sebe, ako sa to stalo aj mne. Prišlo to nečakane, necítila som sa vo svojej koži, bolo mi zima, bolelo ma celé telo ako pri bežnom prechladnutí, škriabalo ma v hrdle. Dcéra ma zobrala na antigénový test a výsledok? Pozitívny. Zľakla som sa, ale hneď som vybrala telefón a obvolala som ľudí, s ktorými som bola za posledné dni. Nasledovala karanténa a, žiaľ, nakazila som aj manžela.

Mala som teplotu 37,5 °C, zimnica sa zmocnila môjho tela, bola taká silná, akú som ešte nikdy predtým nezažila. Bolelo ma celé telo, hlava, vlasy, chrbát, nohy, ale najviac ma potrápila veľká zima. Triasla som sa, ani horúci čaj nepomáhal, dokonca aj rukavice som si musela dať. Na teplotu som užívala len analgetiká, potom som sa spotila a prezliekla som sa do suchého oblečenia. Po noci, keď prišlo nové ráno, myslela som si, že bude lepšie, ale nebolo. Choroba sa ukázala v plnej sile a zasa som sa ocitla v posteli. Po karanténe som sa pomaly dostávala do formy, začala som chodiť na prechádzky do prírody aj do lesa na túry.