Milovali sme spartakiádu, Matelka aj Večerníček. Skúšali sme schudnúť s reláciou Cvičme v rytme, chceli sme byť krajšie (aj sme boli krásne) so studenou trvalou. Rifle z tuzexu boli nedostatkový, ale žiadaný tovar a bony sme zháňali kade-tade. Stáli sme v „šóre“ na banány, pili mlieko z vrecka, milovali mliečne desiate. Zo žuvačiek Pedro sme robili obrovské bubliny a prváci skladali iskričkovský sľub. Sú vám, milé dámy, tieto slová povedomé? Aj vy patríte ku generácii, ktorá to zažila, alebo si na to spomínate už len cez svoje mamky a retro nábytok u babičky?

Gabika (42) z Popradu

Keď v kine premietali Fantomasa, bolo natrieskané

„Rada spomínam na spartakiádu, dokonca som ju ako druháčka nacvičovala, i keď sme nakoniec necvičili. Páčil sa mi aj iskričkovský sľub, skladala som ho na Podbanskom vo Vysokých Tatrách,“ hovorí mamička dvoch detí, ktorá mala rada mlieko vo vrecku a milovala mliečne desiate. „Pamätám sa na žuvačky Pedro, Sevák a na biele mastné chrumky, ktoré sa predávali najmä na vlakovej či autobusovej stanici. A ešte sme s ockom chodili v Poprade do mliečneho baru na mliečny kokteil, milovala som ho.“

Na čo rady spomíname alebo ako nám socializmus utkvel v pamäti.
Na čo rady spomíname alebo ako nám socializmus utkvel v pamäti.
Zdroj: Shutterstock