Milovali sme spartakiádu, Matelka aj Večerníček. Skúšali sme schudnúť s reláciou Cvičme v rytme, chceli sme byť krajšie (aj sme boli krásne) so studenou trvalou. Rifle z tuzexu boli nedostatkový, ale žiadaný tovar a bony sme zháňali kade-tade. Stáli sme v „šóre“ na banány, pili mlieko z vrecka, milovali mliečne desiate. Zo žuvačiek Pedro sme robili obrovské bubliny a prváci skladali iskričkovský sľub. Sú vám, milé dámy, tieto slová povedomé? Aj vy patríte ku generácii, ktorá to zažila, alebo si na to spomínate už len cez svoje mamky a retro nábytok u babičky?

Keď v kine premietali Fantomasa, bolo natrieskané

„Rada spomínam na spartakiádu, dokonca som ju ako druháčka nacvičovala, i keď sme nakoniec necvičili. Páčil sa mi aj iskričkovský sľub, skladala som ho na Podbanskom vo Vysokých Tatrách,“ hovorí mamička dvoch detí, ktorá mala rada mlieko vo vrecku a milovala mliečne desiate. „Pamätám sa na žuvačky Pedro, Sevák a na biele mastné chrumky, ktoré sa predávali najmä na vlakovej či autobusovej stanici. A ešte sme s ockom chodili v Poprade do mliečneho baru na mliečny kokteil, milovala som ho.“

Letí, letí ju otravovalo

Gabriela však nemala rada, že ju v škole nútili navštevovať krúžky. „Museli sme povinne chodiť aspoň na jeden, neznášala som to, nie som spoločenský typ, prekážalo mi to. Neznášala som triednické schôdzky, kde sme stále hrali letí, letí, a tiež pestovateľské práce. Celkom fajn bol lampiónový sprievod a to, že sme hrabali a skrášľovali okolie školy. Bavilo ma sadiť stromčeky, dnes sú z nich v Tatranskej Štrbe, kde som chodila do školy, poriadne stromiská,“ porovnáva, čo jej vyhovovalo a čo jej dnes chýba.

„Kino som mala rada, pamätám sa, keď sa premietal Fantomas, bolo plno. Otec pracoval ako premietač a lístok stál korunu. V kine sme boli každú nedeľu,“ smeje sa Gabika, ktorej, tak ako mnohým, chýbajú istoty vtedajšej doby. „Každý mal prácu, nik nebol bez peňazí. Podporoval sa šport aj talenty, dnes nie sú peniaze skoro na nič. Zlé bolo však to, že sa nedalo všetko kúpiť. Bývanie bolo fajn, hoci výplaty neboli vysoké. Nepracovalo sa toľko hodín, keď vám padla, išli ste domov. Dnes nás súkromníci využívajú a je málo času na rodinu. Muži makajú v zahraničí a tým trpia rodiny, ktoré sa rozpadávajú.“

Žofia Schvarová (86) z Hrabkova

Nežilo sa zle, bola práca

Pani Schvarcovej utkveli v pamäti najmä vojnové časy. „Vojna bola zlá, hladovali sme, bola chudoba. Jedlo bolo na prídel, na lístky. Spomínam si na udalosť, keď nám ruský vojak ukradol šunky. Bolo to jedlo pre celú rodinu, otec za ním kričal, prečo to robí a že čo on teraz dá jesť svojej rodine,“ spomína so slzami v očiach krehká starenka. Na margo dnešnej doby hovorí: „Aj dnes je málo roboty. Mladí musia ísť do zahraničia. Robila som celý život, vychovala tri deti a jedno mi zomrelo. K totalite poviem len to, že sa nám nežilo zle, boli družstvá, bola robota. Dnes je to neisté,“ myslí si.

Lenka (41) z Topoľčian

„Predchádzajúca doba sa mi javila ako doba istoty a pokoja. Nemala som pocit, že mi niečo chýba, naopak, mala som istotu v rodičoch, ktorí mali prácu a boli spokojní. A to bol hlavný základ istoty. V tejto dobe sa ani len nedá hovoriť o istotách. Takže mňa ako 10-ročné dievča vôbec nič netrápilo, veď všetko sme mali. Školstvo, kultúru, športy boli zadarmo. V tej dobe všetko fungovalo. Bola kvalita trhu, materiálu, surovín a hlavne ľudia si nezávideli. Spolu sadili stromy, upratovali a vedeli si pomáhať. Dnes to tak nie je,“ konštatuje Lenka a v tejto dobe vidí viac nevýhod ako kedysi.

Alžbeta (66) z Prešova

Pre mňa je to nostalgia, k veciam minulým mám obrovský citový vzťah

Betka je vydatá od roku 1975. „V tom období boli istoty, aspoň tak sme to vnímali, ale aj tak by som tú dobu nechcela vrátiť,“ vysvetľuje Betka, ktorá je veľkou vyznávačkou retra. „Inklinujem k starožitnostiam,“ prezrádza a na margo minulej doby hovorí: „Je pravda, že kedysi mal každý prácu a bezdomovca ste na ulici nevideli. Na druhej strane sa mi nepáčilo, že sme nikde nemohli cestovať. Bolo len päť poukazov na dovolenku do vtedajšej Juhoslávie. Veľmi som tam túžila ísť a keď mi to nedovolili, bolo mi to veľmi ľúto,“ hovorí sklamane a prezrádza ďalšie spomienky. „Filmy v televízii boli podľa mňa veľmi deprimujúce, toto mi nechýba. Boli dva programy, ktoré vysielali čiernobielo. Spomínam si napríklad na prenos z krasokorčuľovania, keď nám komentátor opisoval farby šiat krasokorčuliarov.

Nežilo sa zle, potraviny boli kvalitnejšie

Podľa Betky sa nežilo zle. „Za 3-izbový byt sme platili tristo korún. Bolo to v roku 1977. Maslo s viacpercentným tukom stálo desať korún, to menej kvalitné osem. Ale to aj trochu smrdelo,“ smeje sa. To, že niektoré potraviny jednoducho neboli, bol fakt. Ale tie, čo sme mali, boli kvalitné. „Arašidy, hrozienka, kokos – tak toto sme si mohli kúpiť len pred Vianocami. Na banány sme čakali v dlhých radoch. Ale tiež na automatickú práčku som stála v rade tri dni.“

Andrea a jej 6 - ročná dcérka zo Sebedražia

„Ešte aj dnes máme doma tento fén, ktorý má viac ako 30 rokov. Stále je funkčný a dcérka vďaka nemu robí svojim bábikám nádherné účesy,“ hovorí Andrea z okresu Prievidza, ktorej sa na socializme páčilo to, že štát sa staral o deti. „Lekár chodieval do školy na prehliadky, k zubárovi sme šli povinne a jedávali sme fluoridové tablety. Chutili mi. Ale spomínam, že som nenávidela fluoridáciu, tá vodička, ktorou sme si museli umývať zuby, bola hnusná,“ strasie sa pri spomienke a s úsmevom dodáva, že veci boli vtedy evidentne kvalitnejšie ako dnes.

Antónia Mačingová, autorka harmonického stravovania

Párky chutili naozaj lepšie

„Napríklad naše najobľúbenejšie východniarske párky boli do roka 1992, keď sa zmenili platné normy, naozaj nezameniteľne chutné. Československé normy boli skutočne kvalitné. Dnes môžete naraziť na akože rovnaké párky, ktoré chutia inak. Nielen tie. Naše potraviny síce vyzerajú na pohľad pekne, ale ich nutričná hodnota často nie je taká, ako bola.“

Jana Benková, spisovateľka

Určite bolo menej stresu

Mala som to šťastie, že sa o mňa predchádzajúci režim trochu „obtrel“, takže viem porovnávať. Vnímam, že vtedy bol poriadok – napriek tomu, aké pokrivené zriadenie to bolo a vrátiť by som ho nechcela – aspoň v niektorých oblastiach a boli jasné pravidlá. Dnes nie je poriadok v ničom a pravidlá neplatia pre každého rovnako. Nie som typ človeka, ktorý vyžaduje od štátu, aby sa o mňa staral, ale vidím, že sa tento štát, ktorý sa nazýva „sociálnym“, o ľudí, ktorí to zúfalo potrebujú, postarať nevie a ani na tom efektívne či dokonca koncepčne nepracuje. Zo socializmu mi chýba pokoj v duši ľudí, ktorý je dnes skôr vzácnosťou, a menej stresu. Vrátiť by som už nechcela neslobodu. Prekvapuje ma, že mnohé línie, ktoré v minulom režime dlhodobo a výborne fungovali, dnes mnohí odsudzujú, hoci ho nezažili a nevedia, o čom hovoria. Je fajn, že sa niektoré z tých línií v súčasnosti vracajú – napríklad duálne vzdelávanie, akcent na vzdelávanie v remeslách a podobne. A som rada, že sa po rokoch absencie vrátili staré dobré maškrtky ako horalky či ľadové gaštany...

Patríte ku generácii, ktorá TOTO zažila? Spomienky na socializmus, ktoré vám vyčarujú úsmev

Výber pre vás

Patríte ku generácii, ktorá TOTO zažila? Spomienky na socializmus, ktoré vám vyčarujú úsmev

Súvisiace články

Kedysi to boli vychytávky, dnes už len zastarané retro kúsky: Čo z týchto skvostov máte ešte dodnes doma?

Kedysi to boli vychytávky, dnes už len zastarané retro kúsky: Čo z týchto skvostov máte ešte dodnes doma?

Kedysi to boli vychytávky, dnes už len zastarané retro kúsky: Čo z týchto skvostov máte ešte dodnes doma?

Vaše úsmevné retro fotky z Veľkej noci: Takto sme ju oslavovali kedysi, pamätáte?

Vaše úsmevné retro fotky z Veľkej noci: Takto sme ju oslavovali kedysi, pamätáte?

Vaše úsmevné retro fotky z Veľkej noci: Takto sme ju oslavovali kedysi, pamätáte?

RETRO: Kedysi to boli takmer dopravné prostriedky! Na tieto kočiky sa nedá zabudnúť, aj vy ste také mali?

RETRO: Kedysi to boli takmer dopravné prostriedky! Na tieto kočiky sa nedá zabudnúť, aj vy ste také mali?

RETRO: Kedysi to boli takmer dopravné prostriedky! Na tieto kočiky sa nedá zabudnúť, aj vy ste také mali?

Výber pre vás