Peťa je alkoholička a v hneve bodla mamu do brucha! Uf, ten dôvod je ako z TELENOVELY

Som alkoholička a toto je moja spoveď a akési ospravedlnenie, i keď sa nedá ospravedlniť to, čo som urobila. Moja mama si určite nemyslela, že so mnou zažije toľko starostí.
Pre väčšinu som beznádejný prípad, pijem ako môj otec, on bol alkoholik aj ja som. Navyše sa u mňa rozvinula choroba – schizofrénia –, ktorá všetko zhoršila. Vlastne ani neviem, čo bol ten dôvod, prečo som začala. Asi som do toho spadla postupne. Ani neviem ako a pila som ako dúha.

Neskôr sa k tomu pridružili aj iné drogy. Chcela som len vyskúšať a niektoré boli také neodolateľné, že už to nebolo len o skúšaní. Spadla som do toho. A všetko vyvrcholilo pred tromi rokmi. Bolo to pred Vianocami, prišla som domov z obchodu a začali sme sa s mamou hádať v kuchyni. Strhla som jej retiazku a ona ma zbila, hodila do mňa tanier a vyliala mi kávu. V hneve som chytila nožík a pichla ju do brucha. Hneď zavolala políciu, ktorá začala vyšetrovanie, a skončili sme v nemocnici. Ju pustili domov hneď, mňa až na Vianoce. Liečila som sa na psychiatrii. Keď som prišla domov, bol tam brat, ktorý mi začal nadávať, hoci som sa mame veľmi ospravedlňovala, že mi je to ľúto. Mali sme aj súd a na základe neho ma poslali do centra pre drogovo závislých.

Bola som tam dva mesiace a muži ma tam veľmi šikanovali. Ani ženy neboli priateľské. Nebolo to prvýkrát, v tej liečebni som už bola a bolo to rovnaké aj predtým. Iste, ani ja si nedávam servítku pred ústa, veľa nadávam a hádam sa. Ale tak veľmi by som sa chcela zmeniť a napraviť všetko, čo som napáchala. No vždy príde do toho niečo, čo ma vráti do stavu, ktorý nezvládam, a zase padám a pijem.

Ani moje posledné liečenie nezostalo bez následkov. Je tam zákaz fajčenia, ale ja som naozaj závislá a bez cigariet sa neviem sústrediť na terapie. Odhodila som ohorok na zem a urobili z toho taký škandál, že už tam iba dochádzam. Sestričky, ktoré sú tam, by ma najradšej priviazali k posteli a nechali tak. Sú ľahostajné a necitlivé, preto už tam nechcem byť, tak na liečenie radšej dochádzam.

Ale dôvod, pre ktorý to píšem, je hlavne taký, že sa chcem z celého srdca ospravedlniť svojej mame. Áno, som závislá, veľa pijem ako môj otec, nadávam a som veľmi nešťastná z toho, čo som jej urobila. Chcem, aby vedela, že mi to nie je jedno, že to ľutujem, že ma pozná najlepšie a vie, že keď som v takom stave, neviem, čo robím, a často si to ani nepamätám.
Viem, že ma to neospravedlňuje, ale aj tak prosím o trochu ľútosti a súcitu. Jej odpustenie ma povzbudí, aby som mohla bojovať ďalej, lebo chcem sa zmeniť. Túžim žiť normálny život bez hádok, alkoholu a drog. Viem, koľko sa o mňa mama starala, varila mi, nakupovala veci, udržiava domácnosť, keď ja jej v ničom nepomáham, len jej pridávam starosti. O to viac ma hnevá, že som sa neovládla a dopadlo to takto hrôzostrašne. Chcela by som to napraviť, azda mi mama odpustí.

Ťažko sa vyjadriť, lebo vidíme len maličký výrez celej situácie, preto je zbytočné hodnotiť to. Osobne som zástanca, že láska lieči a každý si zaslúži druhú šancu, ale všetci vieme, že niekedy je láskavé práve postaviť hranicu a odvrátiť tvár, aby sme ochránili seba a ostatných. Nakoniec to môže pomôcť aj tomu druhému, aby sa prestal spoliehať na druhých a zabojoval sám za seba.

Ak ste aj vy prežili niečo zaujímavé alebo nečakané, napíšte nám o tom na email ivana.adamcova@newsandmedia.sk a uverejnené príbehy od nás dostanú pekné knihy. Ďakujeme!