Piť či nepiť mlieko? To je otázka... Taká je pravda o jeho škodlivosti
7. 2. 2014, 10:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:30)

Zdroj: Shutterstock
Ako dieťaťu mi zubárka prízvukovala, že ak chcem mať zdravé zuby, musím piť veľa mlieka, jesť veľa syrov a jogurtov. Ako je to dnes?
Dnes chodím s deťmi k zubárovi ja a názory na potravinu, ktorú mali kedysi spolu so zemiakmi na stole naši starí rodičia denne, sa rôznia.
Mlieko a mliečne výrobky patria medzi najviac zatracované potraviny. Dokonca je popri bielom cukre, soli či múke považované za jeden z bielych jedov! Tieto informácie vo mne vyvolávajú zmätok a sú v rozpore s tým, čo nás po stáročia učili.
Ako to vlastne je
„Verejnosť je v poslednom období intenzívne zaplavovaná dezinformáciami o škodlivosti tejto vzácnej potraviny,“ potvrdzuje MUDr. Alžbeta Béderová, z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Závery tzv. odborníkov podľa nej vychádzajú často len z čiastkových a diskutabilných výsledkov experimentov na zvieratách. „Takéto nekritické prenášanie čiastkových výsledkov na človeka je neodborné a serióznej vede viac škodí, ako prospieva.“
Človek je však tvor ovplyvniteľný, a tak sa rôzne informácie o škodlivosti mlieka šíria po internete rýchlosťou svetla. Treba sa teda mlieka obávať a ako je to so zahlieňovaním? „Mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film. Je to emulzia tuku a vody, ktorá sa po veľmi krátkej dobe trávením rozkladá na základné živiny. Je to skôr jeho prednosť. V minulosti sa využívala pri liečbe zápalových ochorení tráviaceho traktu,“ vysvetľuje A. Béderová.
Alergia či intolerancia?
Podľa nej sa zdravý človek nemusí obávať, že by mu mlieko škodilo. „Je to skôr problém pre chorých ľudí. Buď ide o alergiu na mliečnu bielkovinu, alebo intoleranciu na mliečny cukor – laktózu,“ spresňuje. Alergie sa odhadujú len u približne 3 % ľudí. „V tomto prípade je skutočne nevyhnutné kravské mlieko z jedálneho lístka vylúčiť a hľadať iný zdroj bielkovín. Častejší je výskyt laktózovej intolerancie (odhad u nás je 14 %), ktorá sa prejavuje nadúvaním, kŕčovitými bolesťami brucha i vodnatými hnačkami,“ popisuje odborníčka.
Nedostatok enzýmu sa pritom vyskytuje napríklad po prekonaní parazitárnych ochorení, zápalov žalúdka a črevných infekcií, pri znížení celkovej imunity a pri Crohnovej chorobe. „Pre týchto pacientov sa vyrába tzv. bezlaktózové mlieko. Navyše je overené, že dobre a bez zdravotných problémov tolerujú mliečne výrobky. V nich je obsah laktózy znížený skvasením na kyselinu mliečnu a súčasne je v baktériách mliečneho kysnutia prítomný enzým laktáza, ktorý rozkladá zvyškovú laktózu. Preto majú z preventívneho hľadiska jogurty, acidofilné mlieko, zakysanka, ale aj syry opodstatnené zastúpenie tak v strave zdravých ľudí, ako aj pacientov.“