Magda si všimla pľuzgier na ďasne: Myslela si, že je to nevinná afta, lekár ju rýchlo vyviedol z omylu!

Ojedinelé nie sú prípady, keď iný problém v ústnej dutine nesprávne označíme za afty. „Raz ráno som si všimla pľuzgier na ďasne nad horným zubom. Keďže ma zub nebolel a po prasknutí pľuzgiera zostala iba malá ranka, myslela som si, že ide o aftu. O niekoľko dní na preventívnej prehliadke však zubár zistil, že ide o fistulu, ktorá vznikla v dôsledku už chronickej infekcie mŕtveho zuba. Zubný kanálik sa musel vyčistiť a následne liečiť,“ hovorí mladá žena.

Prečo afty vznikajú, zostáva stále tak trochu záhadou. Pripisuje sa to stresu, nedostatku spánku, oslabenej imunite, nesprávnej či nedostatočnej ústnej hygiene či hormonálnym vplyvom. MUDr. Rudolf Novotný hovorí, že mechanizmus vzniku áft je dvojaký: „Prvým je vytvorenie pľuzgierika (väčšinou vírusového pôvodu), ktorý čoskoro praská a na jeho mieste zostáva iba jeho spodná časť, teda malý vriedok. Iným spôsobom vzniku je mechanické poranenie sliznice ústnej dutiny napríklad zubným strojčekom, protézou, ostrým okrajom zuba alebo výplne, prípadne tvrdou stravou. Ranka sa následne infikuje baktériami a kvasinkami, čím vzniká aftózny útvar.“

Hoci afty vedia vyvolať nepríjemnú bolesť, zvyčajne ich liečime podomácky rozličnými bylinkovými výplachmi či používaním preparátov z lekárne. Aj tu však platí, že v niektorých prípadoch je potrebné navštíviť lekára. „Závažné formy áft, ktoré majú veľký rozsah a opakovaný výskyt, sú sprevádzané zvýšenou telesnou teplotou a bolestivosťou, nie sú vhodné na samoliečbu – treba vyhľadať odbornú lekársku pomoc,“ upozorňuje MUDr. Manduchová. Teda ak vás afty trápia častejšie ako 3-krát ročne, nezmiznú do 2 týždňov, pridruží sa zvýšená telesná teplota alebo áft je v ústach viacero, navštívte lekára.