Polotovary sú zlé, sme z nich tuční a chorí... Je to NAOZAJ tak? Tieto fakty vás veru prekvapia

Poznáte to poučenie: „Nejedzte nič, čo by vaša prastará mama nepovažovala za jedlo“? Z neho je jasné, že všetko, čo je vyrobené v továrni, nevzbudzuje dôveru a nepovažujeme to za zdravé. Určite k ťaženiu proti priemyselne spracovanej strave dopomohli aj slávni kuchári, ako napríklad Jamie Oliver, ktorí vo svojich reláciách varia len zo sezónnych surovín. Polotovary sa nám spájajú aj s rýchlym občerstvením a napriek tomu, že ho všetci využívame, len málokto si myslí, že v tej chvíli robí niečo pre svoje zdravie. Skôr to vnímame, že „hrešíme“. Ale démonizovanie polotovarov nie je také jednoznačné.

Ak chceme byť dôsledné, úprava potravín za účelom zachovania je spracovávanie, takže aj zaváranie, ohrievanie, chladenie i sušenie sú procesy spracovávania. A hoci väčšina nemá na mysli takéto spracovanie, ale chemické, ani to neobstojí. Denne konzumujeme tisíce chemických látok, dokonca i taký bochník chleba má v sebe chémiu, ale nemusíte sa báť, lebo naše telo, našťastie, nevie rozoznať, či jeme regulátor kyslosti v chemickej podobe alebo z vyžmýkaného citróna, ktorý ho obsahuje v tej prírodnej verzii.

A navyše si treba uvedomiť, že ak určitá kombinácia chemických látok pochádza z prírodného zdroja, nikde nie je napísané, že je celkom bezpečná a zdraviu prospešná. Liečivé vlastnosti potravín, ktoré jeme, sú určené ich chemickým zložením, nie ich pôvodom. Ak by sme sa vrátili k starým mamám, často si minulosť idealizujeme, pretože dnes vieme, že väčšina obyvateľstva jedla jednostranne a nevyvážene. Trpeli nedostatkom vitamínov a mali rôzne zažívacie ťažkosti, ktoré my nemáme. V podstate by sa dalo povedať, že žijeme v zlatom veku, v ktorom sú priemyselné procesy oveľa bezpečnejšie a pestrejšie ako kedykoľvek predtým.

Negatívnemu nastaveniu voči polotovarom určite nijako nepomáha ani vedomie, že za väčšinou výrobkov sú potravinové giganty a korporácie, ktoré vnímame ako nenásytné a hnané túžbou po zisku natoľko, že im nezáleží na tom, čo vyrábajú. A naopak, považujeme malých farmárov za tých dobrých a snívame o malých obchodíkoch, kde ľudia na kolene pripravujú poctivé produkty. Sú to trochu romantické a naivné predstavy! Nehovoriac, že novodobé stravovacie odporúčania sú takmer úplne odtrhnuté od reality väčšiny ľudí. Predstavujú skôr ideál, ktorý by sme mali dosiahnuť. Áno, polotovary sú aj biznisom, ale to neznamená, že tie produkty nás zabíjajú. Kľúčom k tomu, aby sme jedli kvalitnú stravu, je skôr spolupráca s výrobcami potravín a nie ich odmietanie.

Už starí Egypťania používali rôzne farbivá a ochucujúce látky. A keď potrebovali jedlo zachovať aj na horšie časy, siahali po chemických zlúčeninách. Mnoho z nich sa využíva dodnes. Aditíva (naše éčka), čiže prídavné látky, pomáhajú predlžovať trvanlivosť, zlepšiť konzistenciu, chuť, zvýrazniť či obnoviť farbu (po výrobnom procese). Schválené aditíva majú na obale potravín kód „E“ s príslušným číslom.

Často tí, ktorí hovoria, aké sú nebezpečné, šíria na internete hoaxy – poplašné nepravdivé správy. Jednou z nich je napríklad štúdia Kliniky detskej onkológie v Düsseldorfe, ktorá tvrdí, aké sú éčka rakovinotvorné. Klinika sa okamžite ohradila, že žiadnu takú štúdiu nerobila. Dokonca podala trestné oznámenie na šíriteľov tejto správy. Väčšina informácií ohľadom polotovarov na internete má túto hodnotu. Sú to nikým nepodložené správy. Nemusíte sa preto báť toho, čo jete. Používanie potravinárskych aditív podlieha prísnej kontrole a regulácii.

Všeobecne sa definujú ako potraviny, ktoré prešli procesom spracovania za účelom pozmenenia ich chuti, zloženia alebo trvanlivosti. Možno táto definícia vo vás vyvoláva nevôľu, ale keď sa na ňu pozriete bližšie, tak zahŕňa aj také potraviny, ktoré by ste nikdy nezavrhli. Napríklad strukoviny, fazuľu, šošovicu, ryžu, múku, bezlepková múku, mlieko, jogurt, cestoviny, olivový olej, koreniny, sušené bylinky, čokoládu. Všetky sú svojím spôsobom spracované a upravené. Dnes by preto bolo vhodnejšie sa pýtať, ktoré potraviny nemáme spracované?

Hlavná výživová poradkyňa Naturhouse pre Slovensko

V prvom rade si treba uvedomiť, že nie je polotovar ako polotovar. Nemusíme sa ich až tak obávať, predsa mnohým z nás neraz „zachránili život“, keď sme sa nestíhali najesť a prepadol nás hlad. Na druhej strane je dôležité ovládať, ktorý polotovar je zložením skutočne prospešný pre naše telo a, naopak, ktorých častá konzumácia môže aj vážne ohroziť naše zdravie. Problém dnešnej uponáhľanej doby je, že sa vyhovárame, že nemáme na jedlo čas. Len čo nestíhame, siahame po tom, čo príde pod ruku, a to je hlavný problém. Samozrejme, každý z nás má z času na čas chuť dať si aj niečo nezdravé, len to musí byť s mierou a naozaj občas:

1. Uprednostňujte tie polotovary, ktoré obsahujú prirodzený zdroj sacharidov, tukov, bielkovín s pridaním látok, takzvaných živín, akými sú: minerálne látky, vitamíny, stopové prvky, omega-3 a -6 mastné kyseliny, vláknina, probiotické kultúry mliečneho kvasenia.

2. Naštudujte si základné konzervanty a vyberajte si tie, ktoré nie sú pre naše telo škodlivé.

Tuniak a ryby v konzerve

Správy o morských rybách niekedy upozorňujú na nebezpečnú ortuť a iné nežiaduce látky. Podľa testu tuniakov v konzerve boli hodnoty nižšie, ako sa bežne nachádzajú v čerstvých či mrazených tuniakoch. A napríklad také sardinky sú plné vitamínov a bielkovín. Je to jedna z najviac podceňovaných potravín súčasnosti, a keďže sa živia planktónom, patria medzi najčistejšie ryby v oceáne.

Mrazené ovocie a zelenina

Dve nezávislé štúdie o potravinách potvrdili, že mrazené ovocie a zelenina môžu byť nutrične lepšie ako tie čerstvé, pretože v sebe majú viac vitamínov a antioxidantov. Pri čerstvom ovocí a zelenine je problém preprava, sklado- vanie a dlhé státie v predajni. Niekedy sa bavíme aj o mesiaci. To všetko ochudobňuje tieto potraviny o živiny. Nehovoriac o tom, že veľké reťazce často používajú rôzne spreje a postreky, aby potraviny chytili krásnu „zdravú“ farbu a ľudia ich tak kúpili. Mrazené ovocie a zelenina sa však zamrazí ihneď po zbere a bez chemickej úpravy.

„Pracujem ako vývojový šéfkuchár v potravinárskom priemysle a vytváral som recepty na polotovary s vyššou pridanou hodnotou pre viaceré známe potravinové značky. Túto prácu milujem a verím, že produkty, na ktorých pracujem, sú dôležité a sú súčasťou životov mnohých ľudí a sú schopné im priniesť veľké potešenie. Zastávam absolútne nepopulárny názor, že ak ide o zlepšenie stravovania celého národa, len máločo má väčšiu moc pôsobiť ako pozitívna sila než potravinársky priemysel.“