Postihuje čoraz mladšie ženy: TOTO ste o MENOPAUZE ani len netušili… Dokonca vás môže aj… UF!

Páli vás v ústach a necítite sa vo svojej koži? Možno ste v prechode...

Radí PharmDr. Leila Zajac, členka Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti

Ktoré sú menej časté príznaky respektíve tie, ktoré si ženy s prechodom nespájajú?

- Medzi menej časté príznaky patrí pálenie v ústach, zvýšená citlivosť na zvuky, pískanie v ušiach, suché oči, brnenie v končatinách. Ženy zvyčajne na prežívanie tohto prechodového obdobia hovorievajú: Neviem to presne opísať, no cítim sa nesvoja. Príznaky sa spočiatku ignorujú, lebo žijeme v stresujúcich časoch a vyčerpanosť, nespavosť a mnohé iné symptómy veľakrát pripisujeme práve stresu. Tým, že sa perimenopauza nedeje vo vákuu, vždy je potrebné vylúčiť iné možné ochorenia, ktoré majú podobné príznaky ako tento stav. Medzi ne patrí i znížená funkcia štítnej žľazy, nedostatok vitamínu D, B12 alebo železa.

Aký je rozdiel medzi perimenopauzou a menopauzou?

– Pojem menopauza je z medicínskeho hľadiska len jeden deň – deň poslednej menštruácie. To, že bola posledná, sa zistí retrospektívne, ak žena nemá 12 po sebe nasledujúcich mesiacov menštruáciu. Obdobie po menopauze, keď už funkcia vaječníkov vyhasla, sa nazýva postmenopauza, trvá do konca života. Keď sa však bežne bavíme o menopauze, väčšinou myslíme prechodové obdobie, keď funkcia vaječníkov vyhasína. Je to väčšinou proces. Jediný prípad, keď k menopauze dôjde náhle, je vtedy, keď je vyvolaná, a to buď v dôsledku chirurgického zákroku, alebo liekov. Tomuto prechodovému obdobiu hovoríme perimenopauza (peri znamená okolo) a tá sa môže začať oveľa skôr, ako sa skončí menštruácia, často aj o niekoľko rokov skôr. V našich končinách sa perimenopauza priemerne vyskytuje medzi 45. až 55. rokom života. V dôsledku toho, že vaječníky prestávajú pracovať tak, ako majú, sa mení aj produkcia dôležitých hormónov v nich. Najskôr kolísaním a neskôr ukončením produkcie týchto hormónov dochádza aj k mnohým iným zmenám v tele (fyziologickým aj psychologickým). Teda menopauza nie je len o vaječníkoch. Obdobie perimenopauzy môže trvať niekoľko rokov a je veľmi nepredvídateľné, čo sa týka produkcie hormónov vo vaječníkoch aj následných príznakov, ktoré sa môžu objaviť. Každé prechodové obdobie býva ťažké, no toto je obzvlášť, najmä v našej západnej spoločnosti, v ktorej sa ženám ukončenie reprodukčnej funkcie, vrásky a starnutie neodpúšťajú. Otváranie témy pomáha.

A aké sú príznaky perimenopauzy a menopauzy?

– Tým, že receptory pre vaječníkové hormóny máme rozmiestnené po celom tele, aj príznaky vyplývajúce z narušenej produkcie týchto hormónov môžu byť veľmi rôznorodé. Ženy, ktoré sú na hormonálne zmeny citlivejšie, alebo ktorých telo si na nedostatok týchto hormónov ťažšie zvyká, môžu perimenopauzu prežívať veľmi ťažko. Veľa príznakov sa deje na úrovni mozgu, keďže perimenopauza je neuroendokrinná zmena. Aj náš mozog prechádza svojou zmenou. Môže sa objaviť únava, vyčerpanosť, mierne depresívne nálady, úzkosti, nespavosť, takzvaná mozgová hmla (nesústredenosť, zábudlivosť), závraty, znížené libido, emočné zmeny, ako sú apatia, strata motivácie, sebavedomia, plačlivosť, alebo, naopak, zosilnené emócie, podráždenosť, veľké návaly hnevu. Môžu sa objaviť návaly tepla a nočné potenie, búšenie srdca, bolesti kĺbov a svalov, suchá koža, ťažkosti v genitourinárnej oblasti, ako sú vulvovaginálna suchosť, svrbenie, pálenie, bolesť pri sexe, časté nutkanie na močenie, častejšie zápaly močových ciest. Na začiatku perimenopauzy sú častejšie príznaky z poklesu progesterónu ako napríklad úzkosti, zosilnené predmenštruačné stavy, ťažkosti so zaspávaním. Bližšie k menopauze sú častejšie príznaky z poklesu estrogénu ako napríklad nočné potenie, denné návaly tepla, vulvovaginálna suchosť, búšenie srdca a podobne.

Čím to je, že niektoré ženy zvládnu obdobie perimenopauzy úplne pokojne a prejde rýchlo a iné trpia celé roky?

– To, ako žena prežije obdobie perimenopauzy, je veľmi individuálna, neprenosná skúsenosť. Dokonca aj ten istý príznak môže jedna žena prežiť úplne inak ako druhá. Jedna rannú úzkosť doma predýcha a do práce príde už vysmiata, druhá sa ani z postele nepostaví, tak ju to odrovná. Jedna pri návale trochu sčervenie, je jej stále teplo, zasmeje sa sama na sebe a otvorí okno. Druhú to chytá každú hodinu, je do nitky mokrá, zahanbená, nedokáže v pohode pracovať, spať, žiť. Jedna sa dokáže emočne zregulovať tak, že si to takmer nikto nevšimne, druhej sa rúcajú vzťahy. Je viacero faktorov, ktoré majú na celkovom prežívaní svoj podiel. Okrem genetiky, čo je silný faktor, hrá veľkú rolu okolie, vzťahy doma, v práci či k sebe samej – či sú prijímajúce, bezpečné. Náš postoj k menopauze a starnutiu, životný štýl, zdravotný stav, dokonca aj to, koľko toho o tomto období vieme, túto skúsenosť ovplyvní. Štatisticky osem z 10 žien niektoré z príznakov pocíti vo väčšej alebo menšej intenzite, z toho u troch žien sa kvalita života výrazne znižuje. Približne 20 percent žien ani nevie, kedy perimenopauzou prešli. Telo sa časom novým podmienkam po menopauze prispôsobí, aj väčšina príznakov postupne odznie, ale niekedy sa stáva, že návaly pretrvávajú aj v sedemdesiatke. Ak sa niektoré príznaky, ako napríklad návaly tepla, urogenitálna nepohoda, nespavosť, nezačnú riešiť včas, je veľká pravdepodobnosť, že časom prerastú do dlhodobejších zdravotných komplikácií. Preto môže byť rada v zmysle veď vydrž, to prejde, veľmi škodlivá. Nepodceňujte žiadne príznaky.

Dá sa niečo robiť s tým, ak žena nechce užívať lieky, ale prechod intenzívne prežíva?

– Ak má žena zníženú kvalitu života v dôsledku nepríjemných príznakov, sú rôzne možnosti ich zmierňovania – farmakologické aj nefarmakologické. Veľkú úlohu hrá aj životný štýl. Je potrebné si uvedomiť, že obdobie hormonálnych zmien predstavuje pre telo záťaž. Tak by sme k nemu mali pristupovať. Vyživovať ho zvonka aj zvnútra, dopriať mu výživnú stravu, posilnenie, pohyb, regeneráciu a spánok. Po menopauze, keď sa už ochranná funkcia estrogénov v rámci kostí, srdca a mozgu stratí, chrániť sa je vo veľkej miere len v našich rukách. Preto je práve toto obdobie perimenopauzy ideálna príležitosť prehodnotiť náš životný štýl a nastaviť sa na nové životné obdobie, keď už telo potrebuje niečo iné ako doteraz. Potrebuje viac starostlivosti. Platí, že každá žena si musí vytvoriť vlastný rad nástrojov, ktoré jej pomôžu. A jedným z nástrojov je aj liečba príznakov. Z nefarmakologických možností sa odporúča takzvaná kognitívno-behaviorálna terapia – na liečbu nespavosti, úzkostných alebo depresívnych porúch, dokonca aj návalov tepla, ktoré takáto terapia môže redukovať v priemere na 50 percent. Z farmakologickej liečby je zatiaľ najúčinnejšou menopauzálna hormonálna terapia. Pri nej je dôležitý čas nasadenia – ak sa nasadí v čase okolo menopauzy alebo do 60. roku života ženy, jej benefit u väčšiny žien výrazne prevyšuje riziká a má veľmi pozitívny vplyv na kvalitu života. Samozrejme, vždy je potrebné individuálne prehodnotenie a výber tej správnej formy, kombinácie a dávky. Fytoestrogény sa prirodzene vyskytujú v rastlinnej strave aj v niekto­rých bylinkách. Štruktúrou sa podobajú estrogénom, ktoré naše telo produkuje, preto na ne môže reagovať rovnako ako na vlastné hormóny. Odporúčam pravidelne zaradiť do jedálnička potraviny, ktoré obsahujú fytoestrogény – strukoviny (najmä sója, ale aj cícer, fazuľa a iné), semiačka (najmä ľanové, pomleté, ale aj sezamové, slnečnicové), celozrnné potraviny (ovsené vločky, quinoa, raž a podobne), vlašské orechy, mandle, pistácie. Takáto strava je tiež bohatá na bielkoviny, vlákninu, vitamíny a minerály a spája sa s ňou veľa zdravotných benefitov. Celkovo sa odporúča vyvážený mediteránsky typ stravovania. Terapeutický efekt je vždy o dávke, z fytoestrogénov obsiahnutých v bežnej strave ho väčšinou nedosiahneme. Preto sa na zmierňovanie príznakov ponúkajú skôr rôzne doplnky s obsahom fytoestrogénov zo sóje, chmeľu, ľanových semienok, ale aj z byliniek, ako je ploštičník strapcovitý, ďatelina lúčna, vitex jahňací. V poslednom čase sa účinnosť fytoestrogénov dáva do súvislosti s črevným mikrobiómom, teda so schopnosťou tela tieto látky metabolizovať.

Prichádza menopauza na čoraz mladšie ženy?

– Celosvetovo má výskyt predčasnej menopauzy alebo predčasnej ovariálnej nedostatočnosti (menopauza pred štyridsiatym rokom života) rastúcu tendenciu, postihuje približne 1 až 3,5 percenta ženskej populácie. Rastúca tendencia môže byť daná tým, že diagnostika je lepšia, teda odhalia sa prípady, ktoré pred tým zostali neriešené. Môže to byť zmenou spôsobu života, ale aj väčšou prítomnosťou endokrinných disruptorov v domácnostiach (napríklad ftaláty, bisfenol A a tak ďalej). Dievčatá dostávajú prvú menštruáciu oveľa skôr ako v minulosti. Medzi rizikové faktory predčasnej menopauzy patria okrem rodinnej histórie genetické abnormality, autoimunitné ochorenia (ako napríklad reumatoidná artritída, Hashimotova choroba, diabetes mellitus prvého typu...), skorý nástup menštruácie, fajčenie, nízka telesná hmotnosť, ale aj hysterektómia (odstránenie maternice).

Máte skúsenosť, že ženy sa za prechod hanbia?

– Áno, ešte stále sa príznaky menopauzy často spájajú s pocitom hanby a strachu. Oba tieto pocity najviac prosperujú v tichu. Štúdie ukazujú, že ak ženy k menopauze a starnutiu prechovávajú negatívne pocity, majú aj viac príznakov a vo väčšej intenzite. Preto búrajme predsudky, otvárajme rozhovory, normalizujme toto životné obdobie. Podporné prostredie, validácia, ten pocit, že v tom nie sme samy, má veľkú silu. Je to aj v celkovom nastavení spoločnosti. Pozornosť sa sústreďuje na mladosť a plodnosť, menej na to, čo príde potom. Sama som bola prekvapená, koľko žien ešte stále ženstvo spája s plodnosťou. Preto aj menopauzu berú skôr negatívne, že je to koniec pekného vitálneho života. Je to škoda, lebo opak je pravda. V Japonsku nazývajú obdobie po menopauze druhá jar života. Čas, keď sa už môžeme plne sústrediť na seba a aktivity, ktoré nám prinášajú radosť. Čas, keď môžeme zúročiť roky skúseností a naplno využiť svoj potenciál a talenty. Na to však potrebujeme dobré zdravie, preto je dobré rozprávať sa o tom, ako si ho udržať aj dlhé roky po menopauze, už oveľa skôr.

A čo sex po prechode, je to možné alebo je to bolestivé?

– Bolestivý sex v perimenopauze alebo postmenopauze vo väčšine prípadov súvisí s genitourinárnym syndrómom menopauzy (GSM). Ten sa môže časom objaviť zhruba u 70 percent žien v dôsledku straty estrogénu. Ide o súbor príznakov, ktorý zahŕňa vulvovaginálnu suchosť, zníženú lubrikáciu, svrbenie, pálenie, infekcie, častejšie nutkanie na močenie a podobne. V dôsledku GSM môžu nastať anatomické zmeny v oblasti, môže sa zvýšiť pH, zmeniť vaginálna mikroflóra, znížiť prietok krvi do oblasti vulvy a vagíny, epitel sa stenčuje. Veľa žien GSM spája so starnutím a pomoc nevyhľadá. Pritom riešenia GSM sú jednoduché a dostupné. Veľmi účinná je pravidelná aplikácia hydratačných prípravkov (s obsahom kyseliny hyalurónovej, mliečnej), je väčšinou potrebné skúsiť viac prípravkov, kým si nájdeme konzistenciu a zloženie, ktoré nám budú vyhovovať. Dôležité je, aby prípravok nebol dráždivý, alergizujúci ani nepohodlný. Ďalej sa odporúča používanie lubrikantov pred stykom. K hydratácii a lubrikácii sa môže pridať lokálny krém s malým množstvom estrogénu, ktorý je zlatým štandardom liečby GSM. Prinavráti normálne hladiny pH, hrúbku a prietok krvi do vaginálneho epitelu. Ak sa takáto liečba začne skôr, preventívne zabráni aj neskorším možným anatomickým zmenám v oblasti, ako napríklad atrofia klitorisu alebo labií. Tak ako sa staráme o našu pleť, je potrebné starať sa aj o pokožku v intímnej oblasti. Pomôžu tiež špeciálne cviky a pomôcky na panvové dno, ktoré je dobré skonzultovať s fyzioterapeutkou. V USA sa napríklad predpisuje ako zdravotná pomôcka – vibrátor, keď je potrebné zvýšiť prietok krvi do vulvovaginálnej oblasti, spevniť svalstvo panvového dna. Sexuálne zdravie je celkové zdravie, je dobré ak mu venujeme takú istú pozornosť ako ostatným aspektom zdravia.