Potrpíte si na zdravé jedlo? Pozor, hrozí vám ortorexia!

Ako keby toho nebolo dosť. Posledné roky nás médiá desili fotkami na smrť vychudnutých anorektičiek, ich životnými príbehmi a testmi, ktoré v nás odhalia potenciálne obete. Ak sme aj unikli z pazúrov anorexie, v tesnom závese striehla kamarátka bulímia! Chorobná žravosť, pocity viny a zámerné vracanie. Mnohé modelky sa k chorobám priznali, iné boli aspoň obvinené a priznajme sa, že potajomky upodozrievame aj polovicu svetového a štvrtinu domáceho šoubiznisu.

Kult krásy tela a zdokonaľovanie retušovacích programov napáchali veľa škôd, ale ešte neskončili! Do tretice sa o slovo hlási ortorexia (presnejšie, orthorexia nervosa). Máte vo svojom okolí osobu, ktorá konzumuje zásadne bio- či ekopotraviny, do práce si nosí vlastné obedy zo surovín z vlastnej záhradky, lebo tá mrkva z trhu bola určite hnojená chemickým svinstvom, a linecký koláčik by na firemnej akcii nedala do úst, ani keby od toho závisel jej ďalší kariérny postup? Bingo. Ortorexia je posadnutosť zdravou životosprávou a najmä kvalitou jedla. Jedni dúfajú, že si takto vyliečia choroby a kilá navyše, ďalší si myslia, že je to spôsob, ako sa dožiť sto rokov. Slovo ortorexia je zložené z gréckych slov orthos – správny a orexis – chuť či apetít. Ľudia postihnutí ortorexiou si vytvárajú vlastné špecifické pravidlá stravovania, čo im zaberá väčšinu ich času. Vypracúvajú si vlastné stravovacie postupy, čítajú veľa kníh a podľa ich rád detailne plánujú, čo, kedy, s čím a ako zjedia. Nič mimo jedálneho plánu im nehrozí. Ak pridržíte ortorektičke samopal pri hlave alebo v dočasnom pominutí zmyslov zje sama niečo zo svojho zoznamu zakázaných potravín, cíti vinu a často sa za to vytrestá ešte väčším obmedzením príjmu potravy alebo hladovkou. V tomto ortorexia pripomína iné poruchy stravovania, ako sú anorexia či bulímia. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým anorektici a bulimici sú posadnutí množstvom potravy, ortorektici idú po kvalite.

Chorobu definoval v roku 1997 kalifornský lekár Steven Bratman ako chronickú fixáciu na jedlo, ktoré človek považuje za zdravé a zdraviu prospešné, a vyhýbanie sa jedlu, ktoré je z jeho hľadiska nezdravé. Takto sa na čiernej listine objavili napríklad tuky, prísady do jedál, mliečne výrobky, cukor, soľ, kofeín, alkohol, pšenica, lepok, vajcia, konzervačné látky a pod. Pravdaže, takýto asketický životný štýl môže viesť k absencii potrebných, životne dôležitých látok alebo k podvýžive. Podľa doktora Bratmana majú ortorektici osobitné preferencie. Konzervované jedlá sú podľa nich nebezpečné, priemyselne spracované potraviny umelé, požiadavku zdravého jedla spĺňa prakticky jedine biologicky pestované ovocie a zelenina.

Pre prívržencov špecifických stravovacích diét je častá extrémna chudosť a vyčerpanosť ako napríklad u ľudí, ktorí odmietajú jesť inú než surovú stravu. Motivácia „postihnutých“ dokáže byť nesmierne rôznorodá, ale kým anorektička chce jasne znížiť svoju hmotnosť, ortorektičke nejde o štíhlosť, ale o to, že sa chce cítiť čistá, zdravá a prirodzená. Obsesia zdravým jedlom sa môže začať nenápadným spôsobom. Niekedy pramení zo stravovacích tradícií v rodine, z trendov, ekonomických problémov, prekonanej choroby alebo aj zo započutej informácie o niektorej potravine, ktorú treba hneď vylúčiť z jedálneho lístka. Obsesia môže prejsť do choroby, najmä keď človek úplne vynechá mäso a ryby. Ortorektičky môžu trpieť nedostatkom vitamínov, minerálov a proteínov v tele, čo má za následok chronickú únavu, lámavé kosti, neplodnosť. Zníženie konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov spôsobuje nedostatok vápnika a často osteoporózu. A keď sa vrátime k slovu nervosa v názve, ani to nie je len tak. Ak niekto dlhodobo cielene vynecháva isté jedlá, do vývrtky ho dostáva už len predstava, že by s nimi mal prísť do kontaktu.

Ortorexia postihuje ženy aj mužov vo veku okolo 30 rokov, ale môže sa prejaviť aj skôr. Vyskytuje sa v moderných spoločnostiach, za čo môže aj tlak odborníkov na výživu a telesnú kondíciu, rôznych osobných trénerov a vizionárov, ktorí majú vlastné predstavy o tom, ktoré jedlo je dobré a ktoré zlé. Všetky tieto názory sa nám ukladajú do podvedomia, až kým raz v mozgu nezasvieti červená kontrolka s výstrahou, že ak nejeme niečo pre zdravie nevyhnutné, alebo, naopak, jeme niečo nezdravé, čoskoro dostaneme strašnú chorobu xy a zomrieme. Množstvo ľudí, ktorí sú citliví na takéto posolstvá, je väčšie, než by ste predpokladali. Povahou sú ortorektici podobní anorektikom, boja sa riskovať a cítia sa mierne neisto. Sú znechutení množstvom dostupnej potravy a zvyčajne sú aj perfekcionistami s prísnymi nárokmi na jedlo a jeho čistotu. Niektorí odmietajú jedávať v reštauráciách alebo si nosia vlastné potraviny.

Na verejnosti majú ortorektičky vždy poruke balíček zdravej výživy. Väčšie riziko vzniku ortorexie majú podľa psychológov ľudia so sklonom k submisívnosti, čiže tí, ktorí sa potrebujú podriadiť autorite alebo trpia nedostatočným sebavedomím, a tí, ktorí sa ľahko dajú ovplyvniť okolím. S ortorexiou sa ich sebavedomie začne zvyšovať, pretože dokázali niečo, na čo ostatní nemajú dosť síl a sebaovládania. Modelová situácia: Vy ste si dali na obed vyprážaný syr s hranolčekmi a teraz sa ešte v kancelárii dorazíte čokoládovou tyčinkou. Čo robí kolegyňa ortorektička pri susednom stole, ktorá obedovala bioklíčky? Správne, pohŕda vami.

Keďže ortorektici nemusia vyzerať zle ani podvyživene, ich posadnutosť zostáva často dlhé roky skrytá. Všetko závisí od intenzity poruchy. Ľahký ortorektik sa môže stravovať veľmi zdravo a vyvážene po celý život. Problém nastáva, keď niekto radšej zostane hladný iba preto, že nemá k dispozícii jedlo, ktoré by spĺňalo požadovanú kvalitu. Obsesia súvisí aj s prípravou jedál. Zelenina sa krája len istým spôsobom, z riadu sa toleruje len keramický a drevený. Jediná možnosť, ako sa zdravo stravovať a nespadnúť do psychického kolotoča toto smiem a toto nesmiem, je zdržanlivosť. Ak ste sa rozhodli pre radikálne ozdravenie jedálnička, želáme vám vytrvalosť a veľa síl. Zmeny vo výbere potravín by však mali byť postupné, nie priveľmi obmedzujúce. Zdravšie stravovanie má mať pozitívny vplyv na zdravie bez toho, aby obmedzovalo príjemné pocity zo samotného jedla alebo negatívne ovplyvňovalo vaše vzťahy s okolím. Nie ste o svojej objektivite celkom presvedčené?

1. Trávite viac než tri hodiny denne premýšľaním o svojej strave?

2. Plánujete si jedlá na niekoľko dní vopred?

3. Je pre vás výživná hodnota jedla dôležitejšia ako potešenie z neho?

4. Máte pocit, že so zvyšovaním kvality vášho stravovania sa znížila kvalita vášho života?

5. Ste na seba postupom času čoraz prísnejšie?

6. Zvýšila zdravšia strava vašu sebaúctu?

7. Vylúčili ste z jedálneho lístka obľúbené jedlá a nahradili ich zdravými?

8. Spôsobuje vám vaša diéta ťažkosti pri stravovaní mimo domu alebo v styku s rodinou a priateľmi?

9. Máte pocit viny, keď ju porušíte?

10. Cítite uspokojenie, keď sa stravujete zdravo?

Ak ste kladne odpovedali na všetky otázky, držíme palce pri hľadaní dobrého psychoterapeuta.

Áno na štyri až päť otázok znamená dobrú radu povoliť tempo, aby neskôr nebolo prineskoro.