Určite si treba dobre vryť do pamäti nasledujúce číselné kombinácie. Ak ich totiž budeme poznať, pravdepodobnosť potreby napríklad 155 sa radikálne zníži.

90/60 – 120/80

Nie, nie sú to ženské miery, ale hladina krvného tlaku

90/60 je najnižšia hranica, ktorá ešte spadá do kategórie „zdravá“. 120/80 sa nachádza na druhom konci stupnice.

Ak teda tlak stúpne nad 120/80, hovoríme o tzv. hypertenzii, teda vysokom krvnom tlaku. Krv pri ňom pôsobí na cievy pod veľkým tlakom, ktorý ich poškodzuje. Nuž a ak to neriešime, môže dôjsť napríklad aj k infarktu, poškodeniu obličiek, ciev či mozgovej mŕtvici.



Na druhej strane existuje aj problém s nízkym tlakom, tzv. hypotenziou. Nejde síce o život ohrozujúci stav, ale dokáže nám poriadne znepríjemniť život. Mozog je totiž pri nízkom tlaku nedostatočne dokrvený a okysličený. Častá rada je dať si štamperlík, ale lekári sú skeptickí. Tlak sa síce zvýši, ale iba na chvíľu a potom znova klesne. Najdôležitejšie je dôsledne dodržiavať zdravý pitný režim (1, 5 až 2 l vody pre ženy, 2 až 2,5 l pre mužov).

Vinou nesprávneho životného štýlu má až 70% slovenskej populácie zvýšený cholesterol.
Zdroj: Shutterstock

75

Toľko úderov by malo vaše srdce urobiť počas jednej minúty

Teda ak ste zdravá žena. V prípade mužov toto číslo ešte trochu klesá. Ide vlastne o prúdenie krvi z ľavej srdcovej komory, tzv. aorty, cez tepny do celého tela. Keď má niekto tep nižší, neznamená to ihneď, že by bol chorý. Príkladom sú vrcholoví športovci, u ktorých sa tepová frekvencia pohybuje len niekde okolo štyridsiatky. A to preto, že trénované srdce je schopné prečerpať väčšie množstvo krvi naraz. Ak však niekomu tep „lieta“ hore dole ako na húsenkovej dráhe, mal by určite o tomto probléme povedať svojmu lekárovi. Môže totiž ísť o srdcovú arytmiu.

medzi tridsiatkou a štyridsiatkou začína metabolizmus spomaľovať.
Zdroj: Shutterstock

80

Nie je to iba BMI, čo určuje to, nakoľko je zdravé alebo nezdravé byť trochu priestorovo výraznejší

Kto by to bol kedy povedal, ale aj obvod pása môže mať vplyv na naše zdravie.

U žien by sa meter nemal posunúť o viac ako 80 centimetrov, u mužov je tolerancia viac ako 94 centimetrov.

Čím väčší obvod pása máme, tým viac tuku je v týchto miestach uloženého. A práve tento tuk môže zvyšovať riziko ochorenia cukrovkou typu II alebo srdcovými problémami.



5,6 – 7,0

5,6 glukózy by mal mať v krvi zdravý človek

Merané v miligramoch na deciliter. Ak sa táto hodnota zvýši, no stále sa ešte drží pod 7, 0, hovorí sa len o zvýšenej hladine cukru, nie o cukrovke.

Pri zvýšenej hodnote už je nutné sledovať, či bude hladina cukru stále stúpať, alebo prípadne poklesne či stagnuje. Hroziaci diabetes je vážne ochorenie, ktoré neradno podceňovať ani sa s ním zahrávať, môže mať totiž fatálne následky. Až 3/4 pacientov s diabetom umierajú na kardiovaskulárne ochorenia.

Podľa odborníkov môže byť starostlivosť o pacientov s cukrovkou z dlhodobého hľadiska úspešnejšia vtedy, ak sa choroba podchytí čo najskôr. Vtedy je možné zabrániť rozvoju neskorších komplikácií alebo ho aspoň spomaliť. Aj preto je celoživotné sledovanie hodnôt hladiny cukru v krvi v rámci preventívnych prehliadok také dôležité.



5 mmol/l

Taká by mala byť ideálna hodnota celkového cholesterolu v krvi

Zároveň je dobré naučiť sa rozlišovať medzi dobrým a zlým cholesterolom. Ten prvý, teda HDL, je pre ľudské telo dôležitý, pretože pomáha prenášať cholesterol z krvi do pečene, čím chráni cievy pred jeho usadzovaním. Ak máme viac dobrého cholesterolu (HDL) ako toho zlého, je schopný vylučovať prebytočný cholesterol z tela. Spomínaný zlý cholesterol (LDL) spôsobuje usadzovanie cholesterolu na cievnych stenách.

Aké sú teda najzdravšie hodnoty cholesterolu? Okrem celkového cholesterolu do hodnoty 5 mmol/l by ten zlý nemal prekročiť hranicu 6 mmol/l – riziko srdcovo cievnych ochorení sa inak zvyšuje.

Viete aké sú optimálne najzdravšie hodnoty cholesterolu?
Zdroj: Shutterstock



18,4 – 24,9

Jednostaj dokola omieľaná téma, ktorú však verejnosť stále trochu podceňuje.

A to je tá správna hmotnosť a body mass index

Správna hmotnosť nie je dôležitá len z hľadiska estetického, ale najmä zo zdravotného! Každý človek by si mal strážiť svoj body mass index (BMI), ktorý môže slúžiť ako kontrola toho, či máte skutočne ideálnu hmotnosť. Tá sa pohybuje medzi BMI 18,4 a 24,9. Ak je BMI pod touto hranicou, ide o anorexiu. Ak je medzi 25 a 30, nejde ešte priamo o obezitu, ale o nadváhu. Tá síce človeka nezabije, ale mala by byť varovným signálom, ktorý vás donúti zmeniť životosprávu. Vo chvíli, keď balansujete nad 30 BMI, už by to pre vás nemal byť len výstražný prst, ale priamy príkaz okamžite niečo robiť.

Nemusíte zhodiť desiatky kilogramov, aj čiastočný pokles hmotnosti o 5 až 10 % významne zníži zdravotné riziká.

Index telesnej hmotnosti, zvyčajne označovaný skratkou BMI z anglického body mass index, sa vypočíta vydelením hmotnosti človeka druhou mocninou jeho výšky – jednoduchšie je zadať si svoje miery do našej tabuľky na www.casprezeny.sk a dozviete sa to číslo hneď.

Hroziaci diabetes je vážne ochorenie, ktoré neradno podceňovať.
Zdroj: Shutterstock

ČO A AKO POZOROVAŤ

Krvný tlak:

Nečakajte, kým vám tlak odmeria lekár na pravidelnej preventívnej prehliadke. Spoľahlivý tlakomer s jednoduchou obsluhou môžete mať doma a tlak si odmerať kedykoľvek, keď to budete potrebovať. S jeho výberom vám môžu poradiť v lekárni či predajni zdravotníckych potrieb.

Glykémia:

Zdravému človeku ju lekár odmeria na preventívnej zdravotnej prehliadke každé dva roky. V rámci preventívnych prehliadok sa preto o zmeranie glykémie aktívne hláste. Pacienti s cukrovkou si musia glykémiu merať pravidelne sami, aby sa mohli lepšie prispôsobovať aktuálnemu zdravotnému stavu a vyhnúť sa tak zbytočným komplikáciám.

Cholesterol a hladiny tukov:

Vyšetrenie cholesterolu a triacylglycerolov sa vykonáva u poistencov, ktorí dosiahli vek 17 alebo 18 rokov a u poistencov starších ako 40 rokov. No dobrý praktický lekár by vás mal pri podozrení poslať na testy kedykoľvek, obzvlášť ak máte problémy s cholesterolom v rodine.

Hmotnosť:

Medzi tridsiatkou a štyridsiatkou sa začína metabolizmus spomaľovať a celkom automaticky priberáme najmenej pol kilogramu ročne. Teda ak neprestaneme toľko jesť a nezačneme sa viac hýbať. Boj s kilogramami sa definitívne začal, vtedy je najvyšší čas zaobstarať si osobnú váhu a pravidelne sa kontrolovať.

Poznámka na záver:

Akékoľvek podozrenie na vyššie riziko ochorení je dôvodom ďalšej diagnostiky a následnej liečby.