POZOR, peľ útočí! ČOMU sa vyhnúť? TOTO sú najčastejšie peľové alergény! Týchto pár vecí pomáha

Senná nádcha je laickým pomenovaním sezónnej alebo celoročnej alergickej nádchy. Nie je alergiou na seno, teda pokosenú a usušenú trávu, ale reakciou organizmu na alergény, ktoré sa dostanú do kontaktu so sliznicou nosa a očí. Jej spúšťačom sú peľové zrnká stromov, tráv, burín či obilnín, ktoré sa v ovzduší šíria hlavne v jarnom a letnom období. Môžu ju však vyvolať aj plesne, huby, roztoče, zvieratá či potraviny. „V marci a apríli sa na alergii podieľajú najmä pele kvitnúcich stromov, najčastejšie brezy, liesky a topole, zatiaľ čo v júli až septembri sú najsilnejšími alergénmi trávy, predovšetkým palina, lipnica, ambrózia, ale aj pšenica a jačmeň,“ vysvetľuje všeobecná lekárka pre deti a dorast MUDr. Ivana Poradová.

Toto má na svedomí
Aj keď nie je chorobou, ktorá ohrozuje život, môže ho poriadne znepríjemniť. A prejaviť sa môže kedykoľvek v priebehu života. „K prejavom peľovej alergie a alergického zápalu očí patrí vodnatý výtok z nosa alebo opuch sliznice a sťažené dýchanie nosom, slzenie, pálenie alebo svrbenie očí, často spojené aj s opuchom viečok, záchvatové kýchanie, kašeľ a svrbenie mäkkého podnebia,“ opisuje doktorka Ivana Poradová. Nepríjemné prejavy alergickej nádchy významne ovplyvňujú fyzickú kondíciu. Alergia má na svedomí zmeny nálad, podráždenosť, nesústredenosť, poruchy spánku, celkovú slabosť a únavu. Ak ju neliečite, môže prerásť do komplikovanejšieho ochorenia, ako je astma. V období zhoršenia peľovej nádchy sa môže zhoršiť aj atopický ekzém. Pri skríženej alergii sa môžu objaviť aj tráviace ťažkosti. Niektorí pacienti pociťujú príznaky sezónnej alergickej nádchy len niekoľko týždňov, čoraz viac je však tých, ktorí ňou trpia od skorej jari do neskorej jesene.

Navštívte odborníka
Sennej nádche sa nedá úplne vyhnúť. Vdýchnutiu peľu z ovzdušia sa totiž nedá zabrániť. Správnou liečbou sa dajú zmierniť či úplne utlmiť jej prejavy. Na samoliečbu nosovými kvapkami sa však nespoliehajte. Pri diagnostike sa zverte do rúk alergiológa. Základným preventívnym i liečebným opatrením je vyhýbať sa alergénom v takej miere, ako je to len možné. Farmakologická liečba alergickej nádchy je komplexná. Prebieha dlhodobo s cieľom zmierniť príznaky ochorenia, zabezpečiť alergikovi primeranú kvalitu života, ale aj zabrániť zhoršovaniu stavu a vzniku bronchiálnej astmy. Na liečbu alergickej nádchy sa používajú H1 antihistaminiká, nosové kortikoidy, kromóny či imunoterapia.

Alergická či infekčná?
Infekčná nádcha vzniká v dôsledku bakteriálnej alebo vírusovej infekcie. Spúšťačom alergickej nádchy je vdýchnutie alergénov nosom, čím dochádza k okamžitej reakcii sprostredkovanej imunoglobulínom IgE. Ide o imunitnúreakciu organizmu sprostredkovanú špecifickými protilátkami IgE namierenými proti konkrétnym alergénom z okolitého prostredia.

V čom sa líši alergická nádcha od infekčnej?
● Alergická nádcha má dramatický nástup. Prejaví sa opuchnutím nosa, slzením očí či sťaženým dýchaním. Tak ako rýchlo príde, dokáže aj ustúpiť.
● Normálna nádcha prichádza pozvoľna a niekoľko dní.
● Na rozdiel od infekčnej nádchy prebieha alergická nádcha bez zvýšenej telesnej teploty.
● Alergická nádcha je najintenzívnejšia ráno a doobeda. Infek­čná nádcha trápi ľudí najmä v noci.
● Pri oboch typoch nádchy sa objavuje opuch a slzenie očí. Dobrým rozlišovacím znakom je, že alergickú nádchu sprevádza silný pocit svrbenia.
● Pri alergickej nádche je zápalom viac postihnutá nosová sliznica, pri klasickej nádche dýchacie cesty.
● Pri alergickej nádche prichádzajú záchvaty kýchania. Pri normálnej nádche kýchame priebežne celý deň.
● Alergia, na rozdiel od vírusového ochorenia, nespôsobuje zimnicu a bolesti svalov či zvýšenú teplotu.

Nepodceňte ju!
Liečba alergie je dlhodobá a mnohí pacienti robia chybu, že sa liečia len v období, keď majú príznaky ochorenia. Treba na to myslieť po celý rok. Neliečená alebo nedostatočne liečená alergická nádcha môže:
● prejsť do chronickej fázy,
● viesť k nižšiemu prahu citlivosti pri opätovnom kontakte s alergénom,
● k zosilneniu prejavu symptómov,
● k rozvoju zápalu.

Čo pomôže?

1. V čase maximálneho výskytu alergizujúceho peľu obmedzte pohyb v prírode.
2. Pravidelne sledujte peľové spravodajstvo.
3. Pri športových aktivitách v prírode používajte peľové masky, dýchajte viac nosom ako ústami a nezabúdajte na ochranu očí okuliarmi.
4. Po návrate z prírody sa osprchujte, umyte si vlasy (v nich sa zachytí najviac peľu), tvár a vymeňte si oblečenie.
5. Oblečenie, ktoré ste nosili vonku, odkladajte mimo miestnosti, v ktorej spíte.
6. Využívajte na pobyt vonku najmä čas po daždi.
7. Vetrajte len vtedy, keď je koncentrácia peľu nízka. Na vidieku sú koncentrácie vysoké zrána, v meste zasa večer.
8. Vniknutiu peľu do vnútorného prostredia zabraňujú protipeľové sieťky.
9. Čističky a práčky vzduchu odstránia peľ a ochránia vás v domácom prostredí.
10. K účinným protipeľovým opatreniam patrí zvýšená hygiena nosa vrátane jeho pravidelných preplachov. Na pomôcky sa opýtajte v lekárni.
11. Alergickú nádchu pomáhajú zvládať prímorské a kúpeľné pobyty, rehabilitácia, terapia v jaskyniach.

Peľové obdobia
Jarné obdobie je charakterizované peľom stromov a drevín.Letné obdobie zase peľom pochádzajúcim najmä z tráv.Na jeseň sa vyskytujú hlavne pele z ambrózie, paliny a niektorých druhov burín.

Peľové alergény:

Trávy: kostrava, reznačka, pýr, mätonoh, lipnica, psiarka, timotejka, trstina
Byliny: palina, lucerna, horčica, ambrózia, ďatelina, skorocel
Dreviny: breza, vŕba, hrab, pagaštan, javor, dub, cyprus, jaseň, buk, jelša, orech, lieska, topoľ, olivovník, brest, lipa, platan